Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
V procese trvajúcom od 2. decembra 1946 do 15. apríla 1947 ho porota uznala vinným. Popravili ho 18. apríla 1947 v Bratislave. Mal 59 rokov.
Autor TASR
Bratislava 17. apríla (TASR) – Rímskokatolícky kňaz a politik, prezident tkz. Slovenského štátu ThDr. Jozef Tiso bol popravený pred 65 rokmi 18. apríla.
Narodil sa 13. októbra 1887 vo Veľkej Bytči (dnes Bytči). Vysokoškolské vzdelanie získal na Viedenskej univerzite, kde promoval na doktora teológie.
Za kňaza ho vysvätil košický biskup Augustín Fischer-Colbrie. Pôsobil ako rímskokatolícky kaplán, bol rektorom Teologického seminára v Nitre, učiteľom na piaristickom gymnáziu v Nitre, neskôr profesorom teológie, v rokoch 1921-1924 biskupským tajomníkom a učiteľom v Bohosloveckom seminári v Nitre. V roku 1924 sa stal dekanom a farárom v Bánovciach nad Bebravou. Vo svojej práci farára tu pokračoval aj počas funkcie prezidenta vojnovej samostatnej Slovenskej republiky.
Do politiky vstúpil v roku 1918, patril k tým, ktorí sa usilovali o autonómiu Slovenska v rámci Československej republiky (ČSR). Za poslanca československého parlamentu v Prahe ho zvolili v roku 1925, funkciu zastával do roku 1939. V rokoch 1927-1929 bol ministrom zdravotníctva a športu v československej vláde.
V októbri 1938, keď v Žiline vyhlásili autonómiu Slovenska v rámci Československa, sa Tiso, ako vedúci predstaviteľ vtedy najväčšej politickej strany na Slovensku - Hlinkovej slovenskej ľudovej strany (HSĽS), stal do marca 1939 predsedom vlády autonómneho Slovenska. Po vyhlásení tkz. Slovenského štátu 14. marca 1939 sa stal predsedom vlády a v tom istom roku 26. októbra prezidentom samostatnej Slovenskej republiky tkz. Slovenského štátu.
Za jeho vlády sa realizovala deportácia Židov zo Slovenska a po vypuknutí Slovenského národného povstania (SNP) Tiso nevyužil vzniknutú situáciu, ale naďalej zotrval v pozícii nemeckého spojenca. V roku 1945 po krátkom pobyte v exile ho vydali československej vláde. Od októbra 1945 ho väznili v Prahe, neskôr v Bratislave. Žaloba ho obvinila z rozbitia ČSR, z podpory nemeckého vojnového úsilia, zo zločinov proti ľudskosti a zo zrady na povstaní.
V procese trvajúcom od 2. decembra 1946 do 15. apríla 1947 ho porota uznala vinným a odsúdila ho na trest smrti. Popravili ho 18. apríla 1947 v Bratislave. Mal 59 rokov.
ThDr. Jozef Tiso bol pochovaný 19. apríla 1947 na Martinskom cintoríne v Bratislave. V súčasnosti sú jeho telesné ostatky pochované v kanonickej hrobke na Nitrianskom hrade.
Narodil sa 13. októbra 1887 vo Veľkej Bytči (dnes Bytči). Vysokoškolské vzdelanie získal na Viedenskej univerzite, kde promoval na doktora teológie.
Za kňaza ho vysvätil košický biskup Augustín Fischer-Colbrie. Pôsobil ako rímskokatolícky kaplán, bol rektorom Teologického seminára v Nitre, učiteľom na piaristickom gymnáziu v Nitre, neskôr profesorom teológie, v rokoch 1921-1924 biskupským tajomníkom a učiteľom v Bohosloveckom seminári v Nitre. V roku 1924 sa stal dekanom a farárom v Bánovciach nad Bebravou. Vo svojej práci farára tu pokračoval aj počas funkcie prezidenta vojnovej samostatnej Slovenskej republiky.
Do politiky vstúpil v roku 1918, patril k tým, ktorí sa usilovali o autonómiu Slovenska v rámci Československej republiky (ČSR). Za poslanca československého parlamentu v Prahe ho zvolili v roku 1925, funkciu zastával do roku 1939. V rokoch 1927-1929 bol ministrom zdravotníctva a športu v československej vláde.
V októbri 1938, keď v Žiline vyhlásili autonómiu Slovenska v rámci Československa, sa Tiso, ako vedúci predstaviteľ vtedy najväčšej politickej strany na Slovensku - Hlinkovej slovenskej ľudovej strany (HSĽS), stal do marca 1939 predsedom vlády autonómneho Slovenska. Po vyhlásení tkz. Slovenského štátu 14. marca 1939 sa stal predsedom vlády a v tom istom roku 26. októbra prezidentom samostatnej Slovenskej republiky tkz. Slovenského štátu.
Za jeho vlády sa realizovala deportácia Židov zo Slovenska a po vypuknutí Slovenského národného povstania (SNP) Tiso nevyužil vzniknutú situáciu, ale naďalej zotrval v pozícii nemeckého spojenca. V roku 1945 po krátkom pobyte v exile ho vydali československej vláde. Od októbra 1945 ho väznili v Prahe, neskôr v Bratislave. Žaloba ho obvinila z rozbitia ČSR, z podpory nemeckého vojnového úsilia, zo zločinov proti ľudskosti a zo zrady na povstaní.
V procese trvajúcom od 2. decembra 1946 do 15. apríla 1947 ho porota uznala vinným a odsúdila ho na trest smrti. Popravili ho 18. apríla 1947 v Bratislave. Mal 59 rokov.
ThDr. Jozef Tiso bol pochovaný 19. apríla 1947 na Martinskom cintoríne v Bratislave. V súčasnosti sú jeho telesné ostatky pochované v kanonickej hrobke na Nitrianskom hrade.
