Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Od Popradského plesa vedie k Symbolickému cintorínu žltá turistická značka.
Autor TASR
Bratislava/Vysoké Tatry 10. augusta (TASR) – Mŕtvym na pamiatku, živým pre výstrahu – tak znie motto na zvone kaplnky Symbolického cintorína vo Vysokých Tatrách. Toto pietne miesto neďaleko obľúbeného Popradského plesa už 80 rokov pripomína verejnosti obete slovenských veľhôr, ale aj pamiatku slovenských horolezcov, ktorí zahynuli v iných končinách sveta.
S myšlienkou založiť v Tatrách symbolický cintorín prišiel v roku 1922 český akademický maliar Otakar Štáfl (1884 – 1945), ktorý tu žil v období po prvej svetovej vojne. Už od začiatku 20. storočia sa v rôznych oblastiach Tatier sporadicky objavovali pamätné tabule, ktoré pripomínali tragické nehody a ich obete.
O desať rokov neskôr sa k realizácii myšlienky pripojil vtedajší tajomník Klubu československých turistov Alojz Lutonský, ktorý si o tragédiách a úrazoch v Tatrách viedol evidenciu. Podľa nej tu v rokoch 1919 až 1938 zahynulo 95 osôb.
Pôvodne sa malo pietne miesto nachádzať na úbočiach Patrie v Mengusovskej doline, kde však bola ochranná zóna kamzíkov. Voľba nakoniec padla na limbový hájik pod západnou stenou Ostrvy vo výške 1525 metrov nad morom.
Výstavba kaplnky sa začala v lete 1936. Po vzore spišských kaplniek ju navrhol Ing. Róbert Vosyka z Popradu, ktorý tiež projektoval celý areál cintorína. Drevený oltár v kaplnke vyrezal a daroval Karol Danko z Tatranskej Štrby. Ešte v tom istom roku sa tu po prvýkrát uskutočnilo dušičkové stretnutie horolezcov, horských vodcov a turistov.
Dokončovanie stavby aj cintorína prebiehalo svojpomocne. Štáfl osobne na cintoríne osadil 50 krížov, ktoré vyrezal ľudový rezbár Jozef Fekiač Surovec-Šumný z Detvy.
Oficiálne bol Symbolický cintorín otvorený 11. augusta 1940 slávnostnou omšou. Medzi prvými tu osadili tabuľku poľských horolezcov Witolda Wojnara a Wieslawa Stanislawského, a tiež tabuľu s menom maďarského študenta a horolezca Jenö Wachtera, ktorý v Tatrách zahynul v roku 1907. V skale pod Ostrvou je osadená aj tabuľa na pamiatku 24 hrdinom SNP, ktorí zahynuli v októbri 1944 v zlom počasí pri havárii lietadla na Zadnom Gerlachu.
Na kovových tabuľkách umiestnených na balvanoch tatranskej žuly návštevníci nájdu mená obetí hôr – turistov, horolezcov, ale aj členov Tatranskej horskej služby, ktorí zahynuli pri výkone povolania. Ku koncu roka 2019 tu bolo dovedna 386 tabuliek s 511 obeťami. Hoci sa v areáli nenachádza žiadny skutočný hrob, za každým nápisom sa skrýva ľudská dráma.
V súčasnosti je Symbolický cintorín obetí Vysokých Tatier kultúrnou pamiatkou a patrí k vyhľadávaným turistickým miestam v slovenských veľhorách. Je zapísaný v Ústrednom zozname pamiatkového fondu Slovenskej republiky a tiež v zozname Svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.
Na cintoríne možno nájsť aj spomienku na iniciátora celého projektu – od roku 1961 je v kaplnke umiestnený drevoryt umeleckého rezbára Ladislava Tfirsta z Podolínca (1908 – 1984) vytvorený podľa reprodukcie Štáflovho obrazu Znášanie raneného horolezca.
Od Popradského plesa vedie k Symbolickému cintorínu žltá turistická značka. Z druhej strany tento chodník ústi priamo na asfaltovú cestu, ktorá vedie k stanici električky s názvom Popradské pleso.
S myšlienkou založiť v Tatrách symbolický cintorín prišiel v roku 1922 český akademický maliar Otakar Štáfl (1884 – 1945), ktorý tu žil v období po prvej svetovej vojne. Už od začiatku 20. storočia sa v rôznych oblastiach Tatier sporadicky objavovali pamätné tabule, ktoré pripomínali tragické nehody a ich obete.
O desať rokov neskôr sa k realizácii myšlienky pripojil vtedajší tajomník Klubu československých turistov Alojz Lutonský, ktorý si o tragédiách a úrazoch v Tatrách viedol evidenciu. Podľa nej tu v rokoch 1919 až 1938 zahynulo 95 osôb.
Pôvodne sa malo pietne miesto nachádzať na úbočiach Patrie v Mengusovskej doline, kde však bola ochranná zóna kamzíkov. Voľba nakoniec padla na limbový hájik pod západnou stenou Ostrvy vo výške 1525 metrov nad morom.
Výstavba kaplnky sa začala v lete 1936. Po vzore spišských kaplniek ju navrhol Ing. Róbert Vosyka z Popradu, ktorý tiež projektoval celý areál cintorína. Drevený oltár v kaplnke vyrezal a daroval Karol Danko z Tatranskej Štrby. Ešte v tom istom roku sa tu po prvýkrát uskutočnilo dušičkové stretnutie horolezcov, horských vodcov a turistov.
Dokončovanie stavby aj cintorína prebiehalo svojpomocne. Štáfl osobne na cintoríne osadil 50 krížov, ktoré vyrezal ľudový rezbár Jozef Fekiač Surovec-Šumný z Detvy.
Oficiálne bol Symbolický cintorín otvorený 11. augusta 1940 slávnostnou omšou. Medzi prvými tu osadili tabuľku poľských horolezcov Witolda Wojnara a Wieslawa Stanislawského, a tiež tabuľu s menom maďarského študenta a horolezca Jenö Wachtera, ktorý v Tatrách zahynul v roku 1907. V skale pod Ostrvou je osadená aj tabuľa na pamiatku 24 hrdinom SNP, ktorí zahynuli v októbri 1944 v zlom počasí pri havárii lietadla na Zadnom Gerlachu.
Na kovových tabuľkách umiestnených na balvanoch tatranskej žuly návštevníci nájdu mená obetí hôr – turistov, horolezcov, ale aj členov Tatranskej horskej služby, ktorí zahynuli pri výkone povolania. Ku koncu roka 2019 tu bolo dovedna 386 tabuliek s 511 obeťami. Hoci sa v areáli nenachádza žiadny skutočný hrob, za každým nápisom sa skrýva ľudská dráma.
V súčasnosti je Symbolický cintorín obetí Vysokých Tatier kultúrnou pamiatkou a patrí k vyhľadávaným turistickým miestam v slovenských veľhorách. Je zapísaný v Ústrednom zozname pamiatkového fondu Slovenskej republiky a tiež v zozname Svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.
Na cintoríne možno nájsť aj spomienku na iniciátora celého projektu – od roku 1961 je v kaplnke umiestnený drevoryt umeleckého rezbára Ladislava Tfirsta z Podolínca (1908 – 1984) vytvorený podľa reprodukcie Štáflovho obrazu Znášanie raneného horolezca.
Od Popradského plesa vedie k Symbolickému cintorínu žltá turistická značka. Z druhej strany tento chodník ústi priamo na asfaltovú cestu, ktorá vedie k stanici električky s názvom Popradské pleso.
