Lietava/Bratislava 2. septembra (TASR) – Od narodenia palatína, protitureckého bojovníka a laickej hlavy evanjelickej cirkvi v Uhorsku uplynie v sobotu 2. septembra 450 rokov.

Ako významný politik a podporovateľ vzdelanosti a kultúry a náboženský mecén patrí Juraj Turzo (Thurzo) do galérie najvýznamnejších osobností v histórii dnešného Slovenska. Dedičný župan Oravskej stolice a majiteľ viacerých panstiev bol radcom cisára Rudolfa II. a jeho vojenské zásluhy mu dopomohli získať titul najvyššie postaveného svetského hodnostára v Uhorsku – palatína.

Juraj Turzo sa narodil 2. septembra 1567 na Lietavskom hrade. Vzdelávali ho domáci učitelia, potom sa na dvore rakúskeho arcivojvodu Ernesta Habsburského pripravoval na vojenskú a diplomatickú dráhu. Jeho prvou manželkou bola Žofia Forgáčová. Po jej smrti sa oženil s Alžbetou Coborovou. Od roku 1585 sídlil v Bytči a venoval sa správe svojich pastiev. K jeho rodovým panstvám Bytča-Hričov, Orava a Lietava po sobášoch pribudli majetkové diely v panstvách Ostriež, Zvolen a Dobrá Niva. Hrad Tokaj zase získal za vojenské a politické zásluhy v službách Habsburgovcov. Vo veku 31 rokov (1598) sa stal radcom cisára Rudolfa II.

Vrchol jeho životnej kariéry znamenalo jeho zvolenie za uhorského palatína v decembri 1609 (palatín bol po panovníkovi prvý muž v krajine s rozsiahlou politickou, vojenskou, finančnou a súdnou mocou). V tejto funkcii svojimi diplomatickými aktivitami prispel k udržaniu pokoja v krajine a relatívneho mieru s Turkami. Dovtedy sa však zúčastnil na viacerých protitureckých výpravách a diplomatických rokovaniach. V roku 1590 bojoval pod Ostrihomom (dnes Maďarsko), v roku 1593 pri Stoličnom Belehrade (Székesfehérvár, dnes Maďarsko). V roku 1594 sa zúčastnil na oslobodení hradov Hajnáčka a Modrý Kameň. V roku 1597 rokoval v Nových Zámkoch o protitureckých akciách s poľským kráľom. V roku 1601 sa zúčastnil na veľkej porážke tureckého vojska pri Stoličnom Belehrade, pričom utrpel nebezpečné zranenia.

Počas protihabsburského povstania Štefana Bočkaja zotrval na strane cisára, preto mu povstalecké vojsko spustošilo panstvá. V roku 1605 dojednal ako povereník cisára podmienky mieru so Štefanom Bočkajom, v roku 1606 ako jeden zo splnomocnencov cisára uzavieral mier s Turkami, v roku 1610 uzavrel protiturecké spojenectvo so Sedmohradským kniežatstvom.

Jeden z najbohatších a najvplyvnejších veľmožov svojej doby Juraj Turzo bol vzdelaným človekom. Hovoril viacerými jazykmi (latinsky, grécky, nemecky, maďarsky, slovensky). V gréčtine dokonca písal básne. Ako mecén umenia postupne vytvoril z Bytče stredisko humanistickej vzdelanosti. Podporoval aj školy a kostoly. Jeho knižnica, ktorú v nepokojných časoch dal presunúť z bytčianskeho zámku do bezpečia na Lietavský hrad, obsahovala viac ako 800 zväzkov kníh. Na jeho panstvách sa v úradnom styku komunikovalo čiastočne aj po slovensky. Dôsledne uplatňoval právo "Cius regio, eius religio" (koho panstvo, toho náboženstvo).

Uhorský palatín Turzo patril medzi ústredné postavy aj na prvej zákonodarnej synode evanjelickej cirkvi na území dnešného Slovenska. Synoda sa konala v Žiline v marci 1610 a priniesla organizačnú štruktúru evanjelickej cirkvi na území Slovenska.

Juraj Turzo zomrel 24. decembra 1616 v Bytči vo veku 49 rokov. Jeho hrobka sa nachádza na Oravskom hrade.

Súčasníci ho považovali za rozvážneho a spravodlivého muža so silným sociálnym cítením. Jeho autoritou však otriasol prípad s Alžbetou Bátoriovou, ktorú ako jej hlavný vyšetrovateľ a sudca nenechal náležite potrestať pre spáchané zločiny.