Podľa historika Jána Rychlíka istá skupina obyvateľstva mala ilúzie, že sa samostatné Slovensko stane východným Švajčiarskom.
Autor TASR
Bratislava/Praha 28. decembra (TASR) - Obdobie tzv. zamatového rozvodu sprevádzali rôzne očakávania, ilúzie či obavy - napriek všetkému sa však oba štáty s touto situáciou vyrovnali veľmi dobre, uviedol v rozhovore pre TASR český historik Jan Rychlík.
"Pokiaľ ide o Čechov, časť sa domnievala, že bez Slovenska - a najmä bez Mečiara - bude možná rýchlejšia integrácia do NATO a Európskej únie," uviedol Rychlík pri príležitosti 25. výročia vzniku Slovenskej republiky (SR) a Českej republiky (ČR), ktorému predchádzalo rozdelenie Českej a Slovenskej federatívnej republiky (ČSFR).
"Iba niektorí sa obávali, či sa taký malý štát, akým je Česká republika, nestane príliš závislý od zjednoteného Nemecka," objasnil vtedajšiu situáciu u západných susedov Rychlík, ktorý sa špecializuje na moderné dejiny Česka a Slovenska.
Ľudia na druhej strane rieky Moravy mali tiež rôzne predstavy. "Istá skupina obyvateľstva mala ilúzie, že sa samostatné Slovensko stane východným Švajčiarskom, a niektorí Slováci zase sledovali vývoj s obavami s ohľadom na Maďarsko a neskôr najmä na Mečiarovu politiku, ktorá hamovala integráciu Slovenska do euroatlantických štruktúr," zdôraznil historik.
Úroveň vzťahov po rozdelení ČSFR podľa Rychlíka už nebola taká intenzívna. "Vzťahy boli korektné - čo treba oceniť -, hoci nie veľmi srdečné. Skutočne priateľskými sa stali až po výmene garnitúr v Bratislave a v Prahe, teda po nástupe Dzurindovej a Zemanovej vlády," vysvetlil.
Profesor z Ústavu českých dejín Filozofickej fakulty Univerzity Karlovej v Prahe tiež vyhlásil, že v súčasnosti určite existujú krajiny, ktoré by si zo zamatového rozvodu mohli brať príklad.
"Česko-Slovensko ukázalo, že keď je dobrá vôľa, možno štát rozdeliť pokojnou cestou a udržať aj po rozdelení dobrú úroveň vzájomných vzťahov," konštatoval.
"Pokiaľ ide o Čechov, časť sa domnievala, že bez Slovenska - a najmä bez Mečiara - bude možná rýchlejšia integrácia do NATO a Európskej únie," uviedol Rychlík pri príležitosti 25. výročia vzniku Slovenskej republiky (SR) a Českej republiky (ČR), ktorému predchádzalo rozdelenie Českej a Slovenskej federatívnej republiky (ČSFR).
"Iba niektorí sa obávali, či sa taký malý štát, akým je Česká republika, nestane príliš závislý od zjednoteného Nemecka," objasnil vtedajšiu situáciu u západných susedov Rychlík, ktorý sa špecializuje na moderné dejiny Česka a Slovenska.
Ľudia na druhej strane rieky Moravy mali tiež rôzne predstavy. "Istá skupina obyvateľstva mala ilúzie, že sa samostatné Slovensko stane východným Švajčiarskom, a niektorí Slováci zase sledovali vývoj s obavami s ohľadom na Maďarsko a neskôr najmä na Mečiarovu politiku, ktorá hamovala integráciu Slovenska do euroatlantických štruktúr," zdôraznil historik.
Úroveň vzťahov po rozdelení ČSFR podľa Rychlíka už nebola taká intenzívna. "Vzťahy boli korektné - čo treba oceniť -, hoci nie veľmi srdečné. Skutočne priateľskými sa stali až po výmene garnitúr v Bratislave a v Prahe, teda po nástupe Dzurindovej a Zemanovej vlády," vysvetlil.
Profesor z Ústavu českých dejín Filozofickej fakulty Univerzity Karlovej v Prahe tiež vyhlásil, že v súčasnosti určite existujú krajiny, ktoré by si zo zamatového rozvodu mohli brať príklad.
"Česko-Slovensko ukázalo, že keď je dobrá vôľa, možno štát rozdeliť pokojnou cestou a udržať aj po rozdelení dobrú úroveň vzájomných vzťahov," konštatoval.