Bratislava 9. septembra (TASR) - Počas Slovenského národného povstania (SNP) na povstaleckom území pôsobilo viacero tajných služieb. Martin Posch z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied (HÚ SAV) spomenul britský Úrad pre špeciálne operácie (SOE), Vojenské spravodajstvo (MI9), či americkú spravodajskú organizáciu Úrad strategických služieb (OSS).

V SNP bojovalo 200 oficiálne evidovaných francúzskych partizánov. Do údajov, ktoré publikovala časť slovenských médií, uvádzajúcich 400 účastníkov z Francúzska, boli pravdepodobne zahrnutí aj Belgičania, prípadne iní francúzsky hovoriaci partizáni, upozornil profesor Alain Soubigou z Univerzity Paris 1 Sorbonne. Okrúhly stôl o medzinárodných aspektoch SNP s oboma odborníkmi sa konal v Univerzitnej knižnici v Bratislave.

Historik SAV sa zameral na činnosť zahraničných spravodajských služieb na povstaleckom území. Zmienil sa osobitne o operácii Amsterdam, ktorú organizovala MI9, pričom jej cieľom bolo zhromaždiť čo možno najvyšší počet zostrelených spojeneckých letcov a v prípade ich ďalšej bojaschopnosti boli nasadení opätovne do bojov.

V súvislosti s výsadkom Amsterdam konštatoval, že ho tvorili židovskí exulanti, ktorí odišli do Palestíny pred vypuknutím druhej svetovej vojny. MI9 spolupracovala so Židovskou agentúrou (Jewish Agency) a regrutovala členov v strednej Európe, lebo ovládali jej reálie, poznali jazyk, do istej miery poznali ľudí. Druhý neoficiálny cieľ misie, o ktorom MI9 nevedela a dala ho Jewish Agency, bolo získať čo možno najviac informácií o židovskom obyvateľstve, preživšom deportácie z roku 1942, a pomôcť mu. "Žiaľ, tento cieľ už nebol veľmi reálny, jednak pre porážku Povstania a jednak pre reálie, ktoré vládli v ľudáckej Slovenskej republike," konštatoval.

Tajná SOE mala na povstaleckom území čisto britský výsadok Windproof. Ten mal byť pôvodne vysadený na Slovensku s tým, že sa dostane do Maďarska, kde mal pôsobiť. Slovensko malo byť len transferovou krajinou. Avšak členom výsadku sa nepodarilo dostať cez hranice a zostali vykonávať činnosť na povstaleckom území. Z neho posielali správy priamo do Londýna, respektíve do juhotalianskeho mesta Bari, kde vtedy mala SOE externú základňu.

V spolupráci so SOE sa uskutočnili aj československé výsadky. Išlo o výsadok Manganese z júna 1944 a o operáciu Karas, ktorá bola jednočlenná a tvoril ju major Jaroslav Krátký. Ten ako jediný zo všetkých nasadených agentov, či už na územie Protektorátu Čechy a Morava alebo na územie ľudáckej Slovenskej republiky, nebol vysadený padákom. Prišiel tzv. južnou trasou z Istanbulu cez Juhosláviu, Maďarsko až na územie Slovenska a priniesol so sebou niekoľko rádiostaníc. Tie povstalci použili na komunikáciu s predstaviteľmi československého odboja v exile.

Vlády krajín, ktoré na povstaleckom území Slovenska mali tajné služby, dostávali priame informácie o tom, čo sa na Slovensku dialo. Pre samotných povstalcov to znamenalo, že veľkí spojenci mali o nich záujem. Velitelia Povstania vedeli o fungovaní oficiálnych zahraničných misií a podporovalo to morálku. Aj keď aktivity dotyčných organizácií neboli početné, boli veľmi dôležité, sumarizoval Martin Posch.

Pri príležitosti 75. výročia SNP Francúzsky inštitút na Slovensku zorganizoval v spolupráci so STRATPOL - Inštitútom strategických politík, Historyweb.sk a Veľvyslanectvom Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska diskusiu na tému Slovenské národné povstanie: iný typ odboja? Historici Alain Soubigou a Martin Posch diskutovali o medzinárodných aspektoch SNP a o jeho mieste v širšom kontexte protinacistického odboja.