Budapešť 3. septembra (TASR) – Historické konflikty medzi Slovákmi a Maďarmi sú konflikty zdedené po predchádzajúcich generáciách. Zmierniť by ich mohol spoločný odborný jazyk historikov, povedal v Budapešti pre TASR historik József Demmel – rodený Budapešťan bez väzieb na Slovensko či Slovákov, ktorý sa rozhodol študovať slovenský jazyk a dejiny.

„Chcel som študovať dejiny na Univerzite Loránda Eötvösa v Budapešti. Na podnet profesora Csabu Gy. Kissa (znalca otázok strednej a východnej Európy) som začal študovať slovenský jazyk a dejiny, pričom na susednej katedre sa začali prednášať dejiny nie z pohľadu veľkej politiky, ale z pohľadu histórie všedných dní ľudí. V štúdiách som kombinoval tieto prvky, tak sa otvorili mnohé neprebádané oblasti aj v slovensko-maďarských vzťahoch," spresnil Demmel, ktorý teraz pracuje ako historik vo Výskumnom ústave Slovákov v Maďarsku so sídlom v Békešskej Čabe a tiež na Oddelení dejín 19. storočia Historického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV) v Bratislave ako výskumný pracovník.

Demmel povedal, že v súvislosti s dejinami, ktoré ich na školách v Maďarsku učili, ho vždy zaujímala aj interpretácia oponentov, a teda aj slovenský pohľad na uhorské dejiny. Práve z toho dôvodu študoval práce slovenských kolegov historikov.

„Zistil som, že v zásade neexistuje konflikt, ktorý by nebolo možné vyriešiť, aj keď sa to na prvý pohľad nezdá. Veľkú otvorenosť v tom vnímam zo strany najmä mladej generácie slovenských historikov, ale nielen z ich strany. Domnievam sa, že všetky existujúce konflikty možno zmierniť vhodným prístupom, a to aj v takých sporných otázkach, akou je Trianonská mierová zmluva, výmena obyvateľstva po druhej svetovej vojne alebo aj maďarizácia v čase dualizmu," dodal.

Ak niekto chce zneužiť minulosť na svoje ciele, tak to kedykoľvek môže urobiť, reagoval Demmel na otázku o politickej dimenzii týchto konfliktov, ku ktorej sa ako historik ale nechcel vyjadriť. Podčiarkol však, že ako súkromná osoba je rád, že súčasné slovensko-maďarské vzťahy sú dobré.

„U väčšiny mojich slovenských kolegov to nepripadá do úvahy. Naše odborné princípy sú rovnaké, a to je vlastne naším spoločným jazykom. Na základe už päťročnej pracovnej skúsenosti v Bratislave môžem vyhlásiť, že som nikdy nemal so slovenskými kolegami ani v sporných otázkach odborný konflikt. Ba naopak – v Historickom ústave SAV som zažil veľkú otvorenosť, empatiu, prijatie a mnoho pomoci od každého, za čo som veľmi vďačný. Domnievam sa, že naše konflikty sú zdedené konflikty od predchádzajúcich generácií. Zmierniť tieto konflikty by mohol spoločný odborný jazyk," zdôraznil.

V otázke stereotypov v pohľade Slovákov na Maďarov či Maďarov na Slovákov ide podľa neho o akési dedičstvo, ktoré je možné a aj potrebné prehodnotiť.

„Často ide o zjednodušené šablónovité pohľady. Ale ak začneme skúmať osobnosti, ktoré stáli proti sebe, ako napríklad Ľudovíta Štúra a Lajosa Kossutha, a ak sa snažíme pochopiť ich život, tak to prispeje k tomu, aby sme tie zdedené konflikty vnímali iným pohľadom, prípadne by sme lepšie pochopili, ako vlastne vznikli."

V Bratislave v SAV historikovi umožnili venovať sa štúdiu životopisov, prostredníctvom ktorých dokáže najlepšie vykresliť problémové oblasti slovensko-maďarských vzťahov, pre ktoré „takpovediac" nebolo riešenie. Minulý rok tak bola publikovaná súčasne po slovensky aj po maďarsky monografia Slovákmi negatívne vnímanej postavy – Bélu Grünwalda s názvom „Ľudožrút" v Hornom Uhorsku.

Vo Výskumnom ústave Slovákov v Maďarsku v Békešskej Čabe začali pred niekoľkými rokmi vydávať historické slovensko-maďarské periodikum Kor/ridor, ktorého cieľom bolo zblížiť slovenské a maďarské spoločenstvo historikov prostredníctvom prezentovania výsledkov ich výskumov. Publikovali ich články, ale predstavovali aj samotných historikov.

„Žiaľ, po roku toto periodikum zaniklo, tak sme v tomto duchu pokračovali ďalej už vo forme série kníh. Ich súčasťou už nie sú iba výskumné štúdie, ale aj monografie dejateľov – uhorských od maďarských historikov v slovenskom preklade a naopak, diela slovenských historikov o slovenských dejateľoch preložené do maďarčiny. V súčasnosti vydávame už 13. edíciu. Pracujeme aj na regionálnom projekte tiež vo forme série kníh, v rámci ktorého skúmame život Slovákov žijúcich v Békešskej Čabe a jej okolí, ako aj v Budapešti a jej okolí, pričom zverejňujeme informácie z doposiaľ neskúmaných zdrojov," uzavrel Demmel.