Bratislava 27. augusta (TASR) - Pri príležitosti blížiaceho sa 80. výročia Slovenského národného povstania (SNP) poskytol TASR rozhovor Martin Posch, odborník na dejiny druhej svetovej vojny na Historickom ústave Slovenskej akadémie vied, v.v.i.



-Hoci od SNP uplynulo osem desaťročí, stále sa ozývajú hlasy, ktoré ho spochybňujú - hovoria o ňom ako o čiernom dni slovenských dejín, tvrdiac, že bolo zbytočné, vopred odsúdené na zánik. Aký je váš pohľad?-



Ja si myslím, že takéto reči viac hovoria o samotných ľuďoch ako o SNP. Podľa mňa je dôležité pozrieť sa na to, aký režim tu vládol. Práve týmto ľuďom, ktorí tak veľmi ospevujú udalosti z marca 1939, je treba pripomenúť, že už v marci 1939 vzniká v Ilave koncentračný tábor, je podpísaná ochranná zmluva s nacistickým Nemeckom, ktorá zásadne okliešťuje tú nimi opradenú samostatnosť a suverenitu. Treba sa naozaj pozrieť na to, čo reprezentoval ľudácky režim nielen v kontexte deportácií z roku 1942, ale čo všetko sa tu dialo, napríklad akým spôsobom sa potláčali ženské práva.



-V čom vidíte hlavný význam SNP?-



Tých významov je viacej. Jednak je to reakcia na okupáciu nášho územia, to znamená obranná reakcia na nemeckú okupáciu slovenského územia. Ďalším je otvorené prihlásenie sa k myšlienke Československého štátu, nehovorím teraz k idei čechoslovakizmu, ale k obnove Československej republiky. Dovolím si povedať na demokratických princípoch, lebo naozaj Slovenská národná rada sa hlásila v mnohom k ideám prvej ČSR, i keď realita v povojnovom období bola trošku iná. Odmietnutie kolaborácie s nacistickým režimom a odmietnutie ľudáckej kolaborácie s nacistami je však veľmi významné, keď sa rozprávame o tom, ako si máme pripomínať Slovenské národné povstanie.



-Povstalecké územie malo na začiatku septembra rozlohu asi 22.000 kilometrov štvorcových, teda zaberalo viac ako 50 percent územia vtedajšej Slovenskej republiky, na ktorom žilo asi 1.700.000 obyvateľov. Prečo sa však veľmi rýchlo zúžilo len na oblasť stredného Slovenska?-



Súvisí to s postupom nemeckej armády, s tým, že sa jej podarilo spraviť prienik na západnom aj na východnom Slovensku. To preto je operácia z konca augusta tak devalvujúco označená ako 'Zber zemiakov' ('Kartoffelernte'), vedúca k zajatiu a odzbrojeniu príslušníkov Východoslovenskej armády.

Zúženie povstaleckého územia na strené Slovensko súviselo tiež so strategickým hľadiskom. Stredné Slovensko je hornaté, tým pádom sa aj lepšie bránilo. Treba si uvedomiť, že naozaj, keď sa rozprávame o príslušníkoch armády, tak v prvých dňoch Povstania hovoríme o okolo 18.000 vojakoch. Počet vojakov na okolo 60.000, ktorí sa zapojili do Povstania, sa zvýšil po mobilizáciách. To znamená, že aj priestor musí byť úmerný tomu, aký počet ľudí sa zapojí do odboja, a to územie zďaleka nie je malé. Keď sa pozrieme na veľké povstania, ku ktorým došlo v Európe v lete roku 1944, či už v Paríži, alebo vo Varšave, tak Slovenské národné povstanie sa môže porovnávať s týmito najznámejšími odbojovými aktivitami v Európe proti nacistickému Nemecku.

Dôležité je tiež spomenúť, že hoci sa povstalecké územie zmenšilo, v mnohom sa na ňom opätovne vracia normálne fungovanie. Napríklad sa zrušila úloha jednej strany (Hlinkovej slovenskej ľudovej strany - Strany národnej jednoty), zásadným spôsobom sa uvoľnila cenzúra, otvorili sa dvere kultúre - vzniká legendárne Frontové divadlo, vznikajú noviny a tak ďalej. Čiže priestor sa síce zmenšil, ale život na tomto území sa zásadným spôsobom kvalitatívne odlišoval od toho, čo sa na ňom dialo počas uplynulých piatich rokov od roku 1939 do roku 1944.



-Vrátim sa ešte k Východoslovenskej armáde. Ako to s ňou v skutočnosti bolo, pretože sa objavujú rôzne verzie?-



Často sa mylne tvrdí, že východoslovenské divízie sa vzdali bez boja. Pravda je to len z časti. Príslušníci prvej divízie bojovali v okolí Prešova, odohrávali sa tam regulárne boje s nemeckou armádou. Nie celá divízia, nie všetky jednotky, ale časť vojakov sa rozhodla brániť územie a potom prešla na povstalecké územie, kde sa dala k dispozícii povstaleckému veleniu a ďalej bojovala proti okupantom.



-Bolo SNP úspešné alebo neúspešné, pretože aj v súčasnosti sa objavujú názory hovoriace o 'neúspechu' Povstania?-



To je večná diskusia, dá sa povedať, aj medzi historikmi, ktorí sa obdobiu druhej svetovej vojny a rezistencie venujeme. Veľmi záleží na tom, ako si nastavíte, čo je podľa vás úspech. Z môjho pohľadu, keď sa pozriete na teritoriálny úspech, tak áno - teritoriálne bolo porazené. Banská Bystrica bola porazená. Ja však zastávam teóriu, že sa v rámci odboja nedá rozprávať len o tom, či bolo nejaké územie dobyté, pretože boj ďalej pokračoval a časť partizánskych oddielov sa napríklad snažila dostať k jednotkám Červenej armády, rumunskej armády alebo Československého armádneho zboru, čo sa mnohým potom v zime 1944/1945 aj podarilo.

Takže, z môjho pohľadu, naozaj veľmi záleží na tom, čo vnímame ako úspech. Ja osobne vnímam SNP ako úspech, ako skutočne vrcholovú akciu rezistencie. Za to vďačíme tiež ľuďom, ktorí sú často opomínaní, keď sa rozprávame o vojenských aspektoch, a preto ich aj rád spomínam. Je to Imrich Karvaš, Peter Zaťko a ďalší, ktorí pripravovali Povstanie hospodársky a ekonomicky, čo si vyžadovalo obrovskú odvahu a nepochybne aj veľkú logistickú schopnosť.



-SNP vypuklo pred 80 rokmi. Možno povedať, že rovnaký čas sa mu venujú aj historici. Objavilo sa po tých desiatkach rokov niečo nové, niečo, čo by vás prekvapilo?-



Tých 80 rokov z pohľadu historika nie je vôbec veľa. Keď sa pozrieme napríklad na kolegov, ktorí sa venujú stredoveku, tak vieme objaviť niečo nové po stáročiach. SNP je fascinujúce z viacerých smerov aj dnes. Jednak je to v samotnej udalosti SNP a po druhé je to aj samotný príbeh SNP, ako bolo prezentované v 50. rokoch, v 60. rokoch, za normalizácie, ako bolo prezentované v 90. rokoch rôznymi, napríklad neoľudáckymi kruhmi, ktoré sa vrátili na slovenské územie, potom ako sa prezentuje v súčasnosti. Iba ako príklad - kolega Michal Schvarc skúmal aktivity nemeckých komunistov počas SNP a podarilo sa mu prísť na to, že existovali dva oddiely s rovnakým menom pomenované po nemeckom komunistovi Ernstovi Thälmannovi, takže stále objavujeme nové a nové veci.

Foto: TASR - Henrich Mišovič