Bratislava 9. mája (TASR) - Mestské časti hlavného mesta SR Bratislavy majú dostať na škôlky vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti oveľa väčší objem peňazí z balíka, ktorý hlavné mesto dostáva od štátu v rámci normatívu na príspevok a vzdelávanie detí materských škôl. Pozmeňujúci návrh, ktorý schválili v utorok poslanci Národnej rady SR v rámci novely školského zákona, má podľa predkladateľov odstrániť nielen nesystémové financovanie škôlok v hlavnom meste, ale umožniť aj kapacitné rozšírenie predškolských zariadení. Mesto považuje vyhlásenia poslancov za zavádzajúce, upozorňuje na to, že navýšené prostriedky pre mestské časti budú chýbať v oblastiach služieb, ktoré pre Bratislavčanov zabezpečuje magistrát.

Predseda ústavnoprávneho výboru parlamentu Milan Vetrák (OĽANO) na tlačovej konferencii po schválení návrhu vysvetlil, že novela zmení súčasný stav, pri ktorom hlavné mesto, v postavení obce a teda prijímateľa štátneho normatívu na deti v materských školách, nepreposielalo mestským častiam ako reálnym zriaďovateľom škôlok plnú sumu normatívu. Mestské časti dostávali len približne polovicu. "Výsledok bol taký, že rodiny s deťmi doplácali peniaze na škôlky, respektíve sa všetky deti, ktoré rodičia chceli umiestniť do škôlok, neprijali, pretože neboli na to kapacity," upozornil.

Poslanec Ľuboš Krajčír (Sme rodina) vníma v schválenej legislatíve nástroj na potrebné dofinancovanie škôlok v metropole a možnosť rozšíriť ich kapacity. "Týmto návrhom dávame výraznú šancu tomu, aby sa všetky troj- a štvorročné deti na území Bratislavy umiestnili v škôlkach," zdôraznil.

Schválenie návrhu v parlamente ocenil aj petržalský starosta Ján Hrčka, ktorý pripomenul, že sa tento problém snažil dlhodobo riešiť na pôde zastupiteľstva hlavného mesta. "Napokon sa to muselo vyriešiť takto. Zmena znamená, že peniaze prídu tomu, kto má so škôlkami reálne náklady," uviedol.

Vetrák doplnil, že po tejto legislatívnej zmene by malo prísť aj k zmene štatútu hlavného mesta, ktorý zosúladí svoje znenie so schváleným legislatívnym návrhom. Predpokladá, že mesto sa s mestskými časťami dohodne na zmenenom prerozdelení peňazí. "Pokiaľ nepríde k dohode medzi mestskými časťami a primátorom do konca roka, mestské časti dostanú 100 percent normatívu, ktorý dostáva od štátu," uviedol Vetrák.

Hlavné mesto v reakcii pripomenulo, že počet žiakov materských škôl je len jedným z kritérií rozdeľovania výnosu z dane z príjmov fyzických osôb (DPFO). "Podielové dane nie sú normatív a účelovo z celého balíka oddeliť podiel za počet žiakov je mimoriadne zavádzajúce," dodáva mesto.

Zdôrazňuje, že prerozdelenie financií reflektuje na rozličné povinnosti a kompetencie, ktoré hlavné mesto i mestské časti majú. "Napríklad, kým mestské časti financujú materské školy, mesto zas komplexne financuje verejnú dopravu v celom meste a jeho mestských častiach," poukazuje magistrát.

Avizuje, že schválená legislatíva môže priniesť pre hlavné mesto dva scenáre. "Buď objem dodatočných financií, ktoré bude musieť navyše previesť mestským častiam, uberie inde v rámci balíčku z DPFO. Mestské časti tak v konečnom dôsledku nezískajú viac financií. Alebo dodatočné financie prevedie mestským častiam bez zmeny ostatných podielov v rámci balíku DPFO a tieto financie budú potom chýbať v službách, ktoré mesto musí aj tak poskytovať. Tieto služby budú zákonite musieť zdražieť, na čo doplatia obyvatelia," dodáva radnica.

Upozorňuje tiež na to, že pozmeňujúci návrh bol predložený bez konzultácie a narýchlo, ako prílepok k inej legislatívne zmene. Mesto navyše tvrdí, že o danej problematike so starostami aktívne rokuje.