Bratislava 25. septembra (TASR) - Novela zákona o prokuratúre robí z poslancov nadľudí. Myslí si to poslanec Národnej rady (NR) SR Alojz Hlina (klub KDH). Poukazuje, že prípadné trestné činy poslancov má posudzovať len generálny prokurátor a nie ktorýkoľvek vyšetrovateľ či prokurátor na Slovensku. Poslanci vládnej strany oponujú.

"Prečo iba generálny prokurátor môže oznamovať a žiadať zadržanie poslanca? Doteraz to môže urobiť príslušný orgán. Ak má rozhodovať len generálny prokurátor, tak s tým nesúhlasím. O čo je horší poverený orgán vo Svidníku? Ako k tomu prídu ľudia, že poslancov čin môže posúdiť len generálny prokurátor a čin občana môžu posúdiť aj vo Svidníku?" pýtal sa Hlina.

Boris Susko zo Smeru-SD žiada Hlinu, aby nezavádzal verejnosť. Hlina sa podľa neho snaží navodiť dojem, že nebude možné začať trestné stíhanie alebo zadržať poslanca bez posúdenia generálneho prokurátora. "Ide len o súhlas so vzatím do väzby," upozornil Susko. Takéto opatrenie má podľa neho svoj význam zvlášť pre opozičných poslancov. "Aby nemohol niekto zneužiť vzatie do väzby na to, aby vyradil poslanca z hlasovania a ovplyvniť tak výsledok hlasovania," vysvetlil Susko.

Hlina trval na svojom. "Ja čítať viem. V jednom odseku je, že žiada o zadržanie a potom druhý odsek hovorí, že žiada vziať do väzby," uviedol Hlina. Minister spravodlivosti Tomáš Borec (nominant Smeru-SD) poslancovi vysvetlil, že prvý spomínaný odsek hovorí o tom, že generálny prokurátor oznamuje trestné konanie voči poslancovi, ale nie o tom, že žiada o súhlas s jeho začatím. Súhlas má generálny prokurátor žiadať len v prípade vzatia poslanca do väzby. "Je to štandard vo všetkých parlamentoch sveta, ako aj to, že nemáte imunitu," zdôraznil minister.

Poslancovi Pavlovi Hrušovskému (KDH) sa zas nepozdáva, že generálny prokurátor má zostať vo funkcie dovtedy, kým nezloží sľub nový šéf prokuratúry. Hrušovský sa obáva, že takto môže generálny prokurátor zostať vo funkcii aj desať rokov. Neexistuje totiž mechanizmus, ktorý by prinútil poslancov NR SR zvoliť nového kandidáta na generálneho prokurátora dovtedy, kým sa skončí funkčné obdobie toho aktuálneho. Poukázal na hrozbu politických hier, ktoré môžu voľbu blokovať a vo funkcii udržiavať "pohodlného generálneho prokurátora".

Foto: TASR/Pavel Neubauer

Anton Martvoň zo Smeru-SD mu pripomenul, že nie je neštandardné, keď na čele úradu stojí jeho šéf dovtedy, kým nepríde jeho nástupca. Poukázal, že takáto úprava platí aj pre Najvyšší kontrolný úrad. Šéfa tohto úradu parlament nevedel zvoliť tri roky, a tak jeho vtedajší predseda presluhoval toto obdobie. Martvoň upozornil aj na to, že takýto princíp platí aj pre starostov a primátorov či pre predsedu parlamentu. "Aj predseda NR SR vedie Národnú radu do zvolenia svojho nástupcu," povedal s tým, že by to malo platiť aj pre generálneho prokurátora.

Lucia Žitňanská z Mosta-Híd mala zas problém s tým, že novelu pripravili prokurátori a nie ministerstvo spravodlivosti. Ministra Boreca označila len za poštára, ktorý do parlamentu návrh priniesol. Borec jej pripomenul, že v minulom volebnom období túto novelu priniesla do parlamentu ona ako ministerka spravodlivosti, ale tiež ju nepripravilo jej ministerstvo. "Pripravovali ju na ministerstve vnútra, pán prokurátor Žilinka (bol štátny tajomník na ministerstve vnútra, pozn. TASR)," povedal Borec. Dodal, že Generálna prokuratúra nemôže predkladať návrhy zákonov, tak to musí urobiť ten, kto toto právo má.

Generálny prokurátor zrejme bude mať silnejšie právomoci

Generálny prokurátor by mal dostať silnejšie právomoci. Vo funkcii by mohol zostať na dobu neurčitú. Tieto a ďalšie zmeny má priniesť novela zákona o prokuratúre, ktorú dnes parlament posunul do druhého čítania.

V súčasnosti je generálny prokurátor volený na sedem rokov. Ak po skončení jeho funkčného obdobia nie je zvolený nový generálny prokurátor, úrad vedie prvý námestník generálneho prokurátora. To sa má zmeniť. Generálny prokurátor síce bude naďalej volený na sedem rokov, ale vo funkcii zostane až do zloženia sľubu novým generálnym prokurátorom. Podľa prokuratúry by sa takto odstránili pochybnosti o legitimite úkonov dočasného šéfa prokuratúry.

Právomoci generálneho prokurátora by sa mali posilniť napríklad tým, že bude môcť preložiť prokurátora na prokuratúru nižšieho stupňa bez toho, aby o tom rozhodla disciplinárna komisia. Prokuratúra návrh odôvodňuje tým, že k preloženiu môže dôjsť pri nedostatočnom plnení služobných povinností a pred preložením musí byť prokurátor na to najmenej dvakrát písomne upozornený. Preloženie by malo byť možné len so súhlasom Rady prokurátorov. Preložený prokurátor by sa navyše v prípade nespokojnosti mohol obrátiť so žalobou na súd.

Foto: TASR/Michal Svítok

Zmeny sa dotknú aj výberového konania na funkciu prokurátora. Konkurzy majú byť verejné, s výnimkou hlasovania výberovej komisie. Ešte pred platnosťou novely zákona prokuratúra sprístupnila výberové konanie pre verejnosť. Zároveň by malo byť možné nahrávať ich ústnu časť. Zápisnica o výberovom konaní by mala byť zverejňovaná na webe Generálnej prokuratúry. Zmeniť sa má aj spôsob kreovania výberovej komisie.

Novela ďalej sprísňuje disciplinárnu zodpovednosť prokurátorov a prikazuje prokurátorom priznávať v majetkových priznaniach záväzky presahujúce hodnotu 6600 eur. Prináša aj rámcovú úpravu pravidiel prokurátorskej etiky a etického kódexu prokurátora.

Novinkou má byť aj to, že správu o činnosti Úradu špeciálnej prokuratúry bude samostatne podávať Národnej rade SR špeciálny prokurátor. Doteraz to robil vo svojej správe generálny prokurátor. Novela má ďalej zakázať vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo obrazovo-zvukových záznamov o úkonoch prokurátora v priestoroch prokuratúry. Upravuje aj vybavovanie podnetov na prokuratúre. Novela rieši tiež príplatky pre prokurátorov a má zlepšiť sociálne postavenie prokurátorov odchádzajúcich do dôchodku.