Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Mieri najmä na mobilných operátorov a ich základňové stanice.
Autor TASR
Bratislava 1. októbra (TASR) - Chrániť ľudí pred negatívnym vplyvom žiarenia z vysielacích telekomunikačných zariadení je cieľom novely zákona o elektronických komunikáciách, ktorú na októbrovú schôdzu parlamentu predložil poslanec Alojz Hlina (nezaradený).
Mieri najmä na mobilných operátorov a ich základňové stanice. Podľa jeho predstavy by mali byť umiestňované tak, aby ich dlhodobému účinku neboli vystavované najmä obzvlášť ohrozené skupiny obyvateľstva, napríklad malé deti vo vývoji, žiaci a študenti počas vyučovania, oslabení pacienti počas hospitalizácie či starší a nevládni občania v sociálnych zariadeniach.
Chce preto zakázať umiestňovať vysielacie telekomunikačné zariadenie v bezpečnostnom pásme budov pre školstvo, vzdelávanie a výskum, ako aj zdravotníckych a sociálnych zariadení. Navrhuje tri bezpečnostné pásma 500, 100 a 20 metrov v závislosti od výkonu vysielača.
Vlastníci vysielacích telekomunikačných zariadení by boli povinní vypracovať projekt tzv. diagramu žiarenia, doručiť ho obci, na ktorej území sa zariadenie nachádza. Za nesplnenie povinností by im mohla hroziť sankcia až do výšky 300.000 eur.
Hlina je presvedčený, že v súčasnosti je možné umiestňovať základňové stanice tak, aby neohrozovali zdravie obyvateľstva. "Dôvodom, prečo sa tomu mobilní operátori bránia, je vyššia finančná náročnosť," tvrdí v dôvodovej správe. Vyššie finančné náklady súkromných spoločností by však nemali byť argumentom, prečo vystavovať zdravotnému riziku časť obyvateľov, uvádza.
Argumentuje, že žiarenie z vysielacích telekomunikačných zariadení a jeho účinky sú predmetom viacerých vedeckých štúdií, ktoré preukazujú určitú príčinnú súvislosť medzi intenzitou, dĺžkou žiarenia a niektorými závažnými ochoreniami, na čo už postupne reaguje legislatíva vo viacerých štátov sveta. "V dnešnej dobe už nikto nespochybňuje, že samotné žiarenie ovplyvňuje zdravie človeka," približuje Hlina.
Otázka preto z jeho pohľadu nestojí tak, či, ale do akej miery žiarenie ovplyvňuje zdravie človeka. "Prevádzkovatelia mobilných operátorov sa snažia spochybňovať mieru tohto vplyvu," domnieva sa. Navrhuje, aby by sa v tejto oblasti postupovalo podľa zásady "in dubio pro reo" (v prípade pochybností v prospech obvineného), ktorá platí v trestnom práve.
"Ak teda existujú pochybnosti, či žiarenie základňových staníc spôsobuje závažné choroby, tak podobne ako v prípade obvinených, resp. obžalovaných v trestnom práve, je potrebné aplikovať podobnú zásadu, avšak v prospech ochrany zdravia ohrozených skupín obyvateľstva," uzatvára.
Mieri najmä na mobilných operátorov a ich základňové stanice. Podľa jeho predstavy by mali byť umiestňované tak, aby ich dlhodobému účinku neboli vystavované najmä obzvlášť ohrozené skupiny obyvateľstva, napríklad malé deti vo vývoji, žiaci a študenti počas vyučovania, oslabení pacienti počas hospitalizácie či starší a nevládni občania v sociálnych zariadeniach.
Chce preto zakázať umiestňovať vysielacie telekomunikačné zariadenie v bezpečnostnom pásme budov pre školstvo, vzdelávanie a výskum, ako aj zdravotníckych a sociálnych zariadení. Navrhuje tri bezpečnostné pásma 500, 100 a 20 metrov v závislosti od výkonu vysielača.
Vlastníci vysielacích telekomunikačných zariadení by boli povinní vypracovať projekt tzv. diagramu žiarenia, doručiť ho obci, na ktorej území sa zariadenie nachádza. Za nesplnenie povinností by im mohla hroziť sankcia až do výšky 300.000 eur.
Hlina je presvedčený, že v súčasnosti je možné umiestňovať základňové stanice tak, aby neohrozovali zdravie obyvateľstva. "Dôvodom, prečo sa tomu mobilní operátori bránia, je vyššia finančná náročnosť," tvrdí v dôvodovej správe. Vyššie finančné náklady súkromných spoločností by však nemali byť argumentom, prečo vystavovať zdravotnému riziku časť obyvateľov, uvádza.
Argumentuje, že žiarenie z vysielacích telekomunikačných zariadení a jeho účinky sú predmetom viacerých vedeckých štúdií, ktoré preukazujú určitú príčinnú súvislosť medzi intenzitou, dĺžkou žiarenia a niektorými závažnými ochoreniami, na čo už postupne reaguje legislatíva vo viacerých štátov sveta. "V dnešnej dobe už nikto nespochybňuje, že samotné žiarenie ovplyvňuje zdravie človeka," približuje Hlina.
Otázka preto z jeho pohľadu nestojí tak, či, ale do akej miery žiarenie ovplyvňuje zdravie človeka. "Prevádzkovatelia mobilných operátorov sa snažia spochybňovať mieru tohto vplyvu," domnieva sa. Navrhuje, aby by sa v tejto oblasti postupovalo podľa zásady "in dubio pro reo" (v prípade pochybností v prospech obvineného), ktorá platí v trestnom práve.
"Ak teda existujú pochybnosti, či žiarenie základňových staníc spôsobuje závažné choroby, tak podobne ako v prípade obvinených, resp. obžalovaných v trestnom práve, je potrebné aplikovať podobnú zásadu, avšak v prospech ochrany zdravia ohrozených skupín obyvateľstva," uzatvára.
