Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Tvrdí to poslanec Alojz Hlina.
Autor TASR
Bratislava 25. júla (TASR) - Politická strana alebo hnutie bude musieť mať aspoň toľko členov, koľko mien predkladá na kandidačnej listine do parlamentných volieb. Stane sa to v prípade, že v parlamente uspeje návrh novely volebného zákona, ktorý pripravuje skupina poslancov naprieč politickým spektrom. Pre TASR to uviedol nezávislý poslanec Alojz Hlina.
"Strana nemôže kandidovať viac kandidátov na poslancov, ako má členov. Táto skutočnosť sa neuplatňuje pri stranách, ktoré vznikli do pol roka pred voľbami," definuje poslanec podstatu plánovanej zmeny. "Osobne očakávam, že získa v pléne širšiu podporu," dodáva. Podľa Hlinu by takáto úprava rešpektovala pozíciu nových strán, ktoré ešte len získavajú členov, zároveň by ale politické subjekty tlačila do toho, aby sa snažili budovať členskú základňu.
Novela by podľa neho mala reagovať aj na paradoxnú situáciu, keď v parlamente síce existuje 15-členný poslanecký klub Obyčajných ľudí a nezávislých osobností (OĽaNO), samotné hnutie zaregistrované na ministerstve vnútra má dodnes len pôvodných štyroch členov, nikoho ďalšieho doň neprijali. "Mala to byť platforma pre nezávislých, ale je to prísne formalizované zoskupenie štyroch ľudí," poznamenal Hlina. Z hľadiska zákona sú členmi registrovaného politického subjektu OĽaNO len štyria ľudia - Igor Matovič, Jozef Viskupič, Martin Fecko a Erika Jurinová, ktorí de iure rozhodujú o záležitostiach hnutia.
"Ak chce mať OĽaNO v budúcich parlamentných voľbách 150 kandidátov, aspoň toľko členov by mohli mať," konštatuje Hlina. Dodáva, že podľa pôvodných prísľubov vedenia OĽaNO sa táto situácia mala po voľbách riešiť, reálne však k tomu nikdy nedošlo. "Štyria ľudia, to nie je strana, ale spolok," vyhlásil Hlina. Sám ale nevedel potvrdiť, či bude medzi predkladateľmi novely figurovať aj jeho meno. "Osobne som v špecifickej situácii, keďže som sa do parlamentu dostal na kandidátke OĽaNO," povedal.
Podľa predsedu poslaneckého klubu OĽaNO Jozefa Viskupiča doposiaľ nikto zo súčasných členov klubu nevyvíjal aktivity s cieľom vstúpiť do formálne registrovaného hnutia. "Je formálne založené s cieľom umožniť kandidatúru nezávislých kandidátov," povedal s tým, že niektorých poslancov OĽaNO si vie ako straníkov len ťažko predstaviť. "Ťažiskovou súčasťou nášho pôsobenia v politike je umožnenie kandidatúry nezávislých poslancov tak na národnej úrovni, ako na úrovni európskej. Do regionálnych volieb ani nebudeme kandidovať ľudí pod značkou OĽaNO, keďže tam zákon umožňuje kandidovať nezávislým kandidátom," zdôraznil Viskupič. Ak by bola novela predložená tak, ako o nej informuje Hlina, znamenalo by to podľa neho "facku boju proti partokracii". Na otázku, kto v OĽaNO rozhoduje, Viskupič konštatoval, že od volieb v roku 2012 je to de facto jednoznačne poslanecký klub. "Na jeseň sa chystá zmena stanov OĽaNO. Poslanecký klub sa stane rozhodujúcim mechanizmom aj de iure," zdôraznil Viskupič.
"Strana nemôže kandidovať viac kandidátov na poslancov, ako má členov. Táto skutočnosť sa neuplatňuje pri stranách, ktoré vznikli do pol roka pred voľbami," definuje poslanec podstatu plánovanej zmeny. "Osobne očakávam, že získa v pléne širšiu podporu," dodáva. Podľa Hlinu by takáto úprava rešpektovala pozíciu nových strán, ktoré ešte len získavajú členov, zároveň by ale politické subjekty tlačila do toho, aby sa snažili budovať členskú základňu.
Novela by podľa neho mala reagovať aj na paradoxnú situáciu, keď v parlamente síce existuje 15-členný poslanecký klub Obyčajných ľudí a nezávislých osobností (OĽaNO), samotné hnutie zaregistrované na ministerstve vnútra má dodnes len pôvodných štyroch členov, nikoho ďalšieho doň neprijali. "Mala to byť platforma pre nezávislých, ale je to prísne formalizované zoskupenie štyroch ľudí," poznamenal Hlina. Z hľadiska zákona sú členmi registrovaného politického subjektu OĽaNO len štyria ľudia - Igor Matovič, Jozef Viskupič, Martin Fecko a Erika Jurinová, ktorí de iure rozhodujú o záležitostiach hnutia.
"Ak chce mať OĽaNO v budúcich parlamentných voľbách 150 kandidátov, aspoň toľko členov by mohli mať," konštatuje Hlina. Dodáva, že podľa pôvodných prísľubov vedenia OĽaNO sa táto situácia mala po voľbách riešiť, reálne však k tomu nikdy nedošlo. "Štyria ľudia, to nie je strana, ale spolok," vyhlásil Hlina. Sám ale nevedel potvrdiť, či bude medzi predkladateľmi novely figurovať aj jeho meno. "Osobne som v špecifickej situácii, keďže som sa do parlamentu dostal na kandidátke OĽaNO," povedal.
Podľa predsedu poslaneckého klubu OĽaNO Jozefa Viskupiča doposiaľ nikto zo súčasných členov klubu nevyvíjal aktivity s cieľom vstúpiť do formálne registrovaného hnutia. "Je formálne založené s cieľom umožniť kandidatúru nezávislých kandidátov," povedal s tým, že niektorých poslancov OĽaNO si vie ako straníkov len ťažko predstaviť. "Ťažiskovou súčasťou nášho pôsobenia v politike je umožnenie kandidatúry nezávislých poslancov tak na národnej úrovni, ako na úrovni európskej. Do regionálnych volieb ani nebudeme kandidovať ľudí pod značkou OĽaNO, keďže tam zákon umožňuje kandidovať nezávislým kandidátom," zdôraznil Viskupič. Ak by bola novela predložená tak, ako o nej informuje Hlina, znamenalo by to podľa neho "facku boju proti partokracii". Na otázku, kto v OĽaNO rozhoduje, Viskupič konštatoval, že od volieb v roku 2012 je to de facto jednoznačne poslanecký klub. "Na jeseň sa chystá zmena stanov OĽaNO. Poslanecký klub sa stane rozhodujúcim mechanizmom aj de iure," zdôraznil Viskupič.
