80. výročie oslobodenia
Všetky správy
Krištúfková si myslí, že zákon by potreboval prejsť kompletnou zmenou, aby bol dobrý, nápomocný a naozaj jednoduchším spôsobom vyriešil situáciu matky, ktorá sa nevie dostať k výživnému.
Autor TASR
Bratislava 16. novembra (TASR) – Zákon o náhradnom výživnom osamelým matkám nepomáha, skôr im komplikuje život. Presvedčení sú o tom poslanci z hnutia Sme rodina Boris Kollár a Petra Krištúfková, ktorí predkladajú jeho novelu na novembrovú schôdzu parlamentu.
„Vo väčšine prípadov sú to matky, ktoré potrebujú okamžitú pomoc. Ale podľa tohto zákona pomoc od štátu prichádza neskoro a je komplikovaná. Tento zákon už nezodpovedá dnešnej dobe. Myslím si, že by potreboval prejsť kompletnou zmenou, aby bol dobrý, nápomocný a naozaj jednoduchším spôsobom vyriešil situáciu matky, ktorá sa nevie dostať k výživnému,“ zdôvodnila Krištúfková.
V súčasnosti musí matka podať exekúciu na neplatiča výživného, teda otca dieťaťa. V prípade, že exekútor tri mesiace nič nevymôže, má nárok požiadať úrad práce o náhradné výživné. Suma, ktorú jej štát poskytne, však nie je v plnej výške súdom určeného výživného, ale najviac 108,50 eura. Ak otec dieťaťa začne platiť, matka musí sumu náhradného výživného štátu vrátiť.
Práve toto je podľa poslankyne moment, keď sa matka stáva dlžníkom štátu, namiesto toho, aby dlžníkom štátu bol neplatič výživného. Hnutie preto navrhuje tri základné zmeny.
„Po prvé, exekúciu na otca podáva štát – úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, a nie matka. Po druhé, matka dostane náhradné výživné vo výške, akú určil súd, a nielen do výšky 108,50 eura. A po tretie, túto sumu určenú súdom a poskytnutú matke ako náhradné výživné si od neplatiča výživného aj s úrokmi bude vymáhať štát, a nie matka, ako je to teraz,“ opísala Krištúfková.
Poslankyňa vyčíslila, že v roku 2015 bolo náhradné výživné vyplácané mesačne v priemere na 12.539 detí. Štát pritom na tento účel vlani vynaložil 8,91 milióna eur. Suma, ktorú z nich potom získal späť, sa podľa nej nikde neuvádza.
„Pokiaľ nebude fungovať rodina ako základná štruktúra celej spoločnosti, tak nebude fungovať nič. My si tú základnú rodinu vôbec nevážime, nechránime a nestaráme sa o ňu. A potom chceme, aby fungoval štát. Tak to nikdy nepôjde,“ zdôraznil šéf hnutia Boris Kollár.
„Vo väčšine prípadov sú to matky, ktoré potrebujú okamžitú pomoc. Ale podľa tohto zákona pomoc od štátu prichádza neskoro a je komplikovaná. Tento zákon už nezodpovedá dnešnej dobe. Myslím si, že by potreboval prejsť kompletnou zmenou, aby bol dobrý, nápomocný a naozaj jednoduchším spôsobom vyriešil situáciu matky, ktorá sa nevie dostať k výživnému,“ zdôvodnila Krištúfková.
V súčasnosti musí matka podať exekúciu na neplatiča výživného, teda otca dieťaťa. V prípade, že exekútor tri mesiace nič nevymôže, má nárok požiadať úrad práce o náhradné výživné. Suma, ktorú jej štát poskytne, však nie je v plnej výške súdom určeného výživného, ale najviac 108,50 eura. Ak otec dieťaťa začne platiť, matka musí sumu náhradného výživného štátu vrátiť.
Práve toto je podľa poslankyne moment, keď sa matka stáva dlžníkom štátu, namiesto toho, aby dlžníkom štátu bol neplatič výživného. Hnutie preto navrhuje tri základné zmeny.
„Po prvé, exekúciu na otca podáva štát – úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, a nie matka. Po druhé, matka dostane náhradné výživné vo výške, akú určil súd, a nielen do výšky 108,50 eura. A po tretie, túto sumu určenú súdom a poskytnutú matke ako náhradné výživné si od neplatiča výživného aj s úrokmi bude vymáhať štát, a nie matka, ako je to teraz,“ opísala Krištúfková.
Poslankyňa vyčíslila, že v roku 2015 bolo náhradné výživné vyplácané mesačne v priemere na 12.539 detí. Štát pritom na tento účel vlani vynaložil 8,91 milióna eur. Suma, ktorú z nich potom získal späť, sa podľa nej nikde neuvádza.
„Pokiaľ nebude fungovať rodina ako základná štruktúra celej spoločnosti, tak nebude fungovať nič. My si tú základnú rodinu vôbec nevážime, nechránime a nestaráme sa o ňu. A potom chceme, aby fungoval štát. Tak to nikdy nepôjde,“ zdôraznil šéf hnutia Boris Kollár.
