S tým, že ochorenie COVID-19 nemá nižšiu smrtnosť ako sezónna chrípka, súhlasia aj odborníci oslovení agentúrou AFP.
Autor TASR
Bratislava 6. novembra (TASR) - Tisíce užívateľov sociálnych sietí zdieľali záznam televíznej debaty na stanici CNN Prima News, v ktorej česká komentátorka portálu Echo24.cz Lenka Zlámalová tvrdila, že úmrtnosť pri ochorení COVID-19 je nižšia ako pri chrípke. Ako dôkaz citovala údajnú štúdiu Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO). Zlámalová však neinterpretovala dáta správne a WHO poprela, že by išlo o jej vlastnú súhrnnú štúdiu. TASR na dezinformácie upozorňuje v spolupráci s tlačovou agentúrou AFP.
Zlámalová bola jednou z účastníčok televíznej debaty Prima Partie na stanici CNN Prima News 25. októbra 2020. Počas nej uviedla: "Svetová zdravotnícka organizácia aktuálne vydala úplne novú štúdiu, je to dokonca takzvaná metaštúdia, ktorá dáva dokopy dáta asi zo sedemdesiat štúdií z celého sveta, z ktorých sa ukazuje, že nebezpečnosť toho vírusu, smrtnosť toho vírusu, je násobne nižšia ako sa uvádzalo. WHO, čo stále je snáď nejaká autorita, hovorí, že to je 0,23 percenta. Aby mali diváci predstavu, to je na úrovni nie chrípky, ale bežných viróz."
Štúdia, z ktorej citovala, je len jednou z mnohých vedeckých publikácií, ktoré WHO na svojich stránkach periodicky zverejňuje. Nejde o oficiálny dokument WHO, čo potvrdila aj česká kancelária organizácie na facebookovej stránke. "Štúdii Johna P. A. Ioannidisa zameranej na mieru smrtnosti ochorenia COVID-19, ktorá vychádza z dát o séroprevalencii uverejnených v Bulletine WHO, bola venovaná veľká pozornosť. Radi by sme uviedli, že za tvrdenia zverejnené v tejto publikácii sú zodpovední len autori. Jej postoje a závery nereprezentujú postoje WHO," uviedla česká kancelária WHO.
Aj autor štúdie, profesor medicíny na Stanfordskej univerzite John P. A. Ioannidis, hneď v záhlaví uvádza, že štúdia síce prešla tzv. peer review, ale nebola ešte finalizovaná. Podľa neho smrtnosť nemožno brať ako pevnú fyzikálnu konštantu, ktorú možno aplikovať naprieč populáciou. "V rôznych lokalitách sa môže výrazne líšiť v závislosti od štruktúry populácie, kombinácie prípadov infekcie a úmrtí a ďalších lokálnych faktorov. Mnou analyzované štúdie predstavujú 82 rôznych odhadov miery úmrtnosti na infekciu COVID-19, ale nie sú úplne reprezentatívne pre všetky krajiny a lokality po celom svete," uviedol v štúdii.
Aj hodnota smrtnosti ochorenia COVID-19 vo výške 0,23 percenta, ktorú Zlámalová citovala, je medián, teda stredová hodnota v rade čísel, nie priemerná hodnota, čo komentátorka nespomenula. V tomto prípade ide o dôležitú informáciu. Ioannidis do štúdie zahrnul tak vzorky z oblastí, kde bolo málo testovaných a žiadne úmrtia, ako aj čísla z takých miest, ktoré boli epidémiou silno zasiahnuté a kde bola smrtnosť ďaleko vyššia. Použitím mediánu namiesto priemeru sa ale všetkým súborom dát dáva rovnaká váha bez ohľadu na to, koľko bolo kde vykonaných testov.
"Smrtnosť tohto vírusu je násobne nižšia, než sa uvádzalo. Tie pôvodné čísla boli 3,4 percenta. Tie posledné, o ktorých sa hovorilo, boli napríklad medzi jedným a 0,4 percenta," povedala Zlámalová v televíznej relácii. Tu je podľa agentúry AFP možné sa domnievať, že komentátorka nerozlíšila dve rôzne hodnoty: Case Fatality Rate (CFR), t. j. počet úmrtí vydelený počtom pozitívnych testov, a Infection Fatality Rate (IFR), t. j. počet úmrtí vydelený odhadovaným počtom všetkých nakazených.
CFR sa zakladá na potvrdenom počte odhalených prípadov, takže je síce presnejšia, ale tiež vychádza z oveľa menšej vzorky. Podľa WHO bol v ČR k 24. októbru tento ukazovateľ na úrovni 2,22 percenta. Globálne sa CFR pohybuje medzi 3 až 4 percentami.
Naproti tomu je IFR nižšia, pretože toto číslo je založené na pomere mŕtvych k odhadovanému celkovému počtu nakazených, teda aj tých, ktorí ešte neboli testovaní, čo podľa WHO môže byť až desatina populácie. WHO odhaduje, že globálne IFR sa aktuálne môže pohybovať okolo 0,6 percenta. Maria Van Kerkhoveová z WHO to uviedla ako odpoveď na otázku AFP počas tlačovej konferencie z 12. októbra 2020. "Možno to neznie ako príliš, ale je to oveľa viac ako u chrípky," dodala van Kerkhoveová.
S tým, že ochorenie COVID-19 nemá nižšiu smrtnosť ako sezónna chrípka, súhlasia aj odborníci oslovení agentúrou AFP. "Podľa všetkých dostupných ukazovateľov má COVID-19 oveľa vyššiu smrtnosť než sezónna chrípka," povedala napríklad epidemiologička Sibylle Bernardová-Stoecklinová z francúzskej národnej agentúry pre verejné zdravie Santé Publique France.
Na nesprávnosť Zlámalovej výrokov poukázal aj portál Manipulátoři.cz a varovalo pred nimi aj Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky (MZ SR).
Zlámalová bola jednou z účastníčok televíznej debaty Prima Partie na stanici CNN Prima News 25. októbra 2020. Počas nej uviedla: "Svetová zdravotnícka organizácia aktuálne vydala úplne novú štúdiu, je to dokonca takzvaná metaštúdia, ktorá dáva dokopy dáta asi zo sedemdesiat štúdií z celého sveta, z ktorých sa ukazuje, že nebezpečnosť toho vírusu, smrtnosť toho vírusu, je násobne nižšia ako sa uvádzalo. WHO, čo stále je snáď nejaká autorita, hovorí, že to je 0,23 percenta. Aby mali diváci predstavu, to je na úrovni nie chrípky, ale bežných viróz."
Štúdia, z ktorej citovala, je len jednou z mnohých vedeckých publikácií, ktoré WHO na svojich stránkach periodicky zverejňuje. Nejde o oficiálny dokument WHO, čo potvrdila aj česká kancelária organizácie na facebookovej stránke. "Štúdii Johna P. A. Ioannidisa zameranej na mieru smrtnosti ochorenia COVID-19, ktorá vychádza z dát o séroprevalencii uverejnených v Bulletine WHO, bola venovaná veľká pozornosť. Radi by sme uviedli, že za tvrdenia zverejnené v tejto publikácii sú zodpovední len autori. Jej postoje a závery nereprezentujú postoje WHO," uviedla česká kancelária WHO.
Aj autor štúdie, profesor medicíny na Stanfordskej univerzite John P. A. Ioannidis, hneď v záhlaví uvádza, že štúdia síce prešla tzv. peer review, ale nebola ešte finalizovaná. Podľa neho smrtnosť nemožno brať ako pevnú fyzikálnu konštantu, ktorú možno aplikovať naprieč populáciou. "V rôznych lokalitách sa môže výrazne líšiť v závislosti od štruktúry populácie, kombinácie prípadov infekcie a úmrtí a ďalších lokálnych faktorov. Mnou analyzované štúdie predstavujú 82 rôznych odhadov miery úmrtnosti na infekciu COVID-19, ale nie sú úplne reprezentatívne pre všetky krajiny a lokality po celom svete," uviedol v štúdii.
Aj hodnota smrtnosti ochorenia COVID-19 vo výške 0,23 percenta, ktorú Zlámalová citovala, je medián, teda stredová hodnota v rade čísel, nie priemerná hodnota, čo komentátorka nespomenula. V tomto prípade ide o dôležitú informáciu. Ioannidis do štúdie zahrnul tak vzorky z oblastí, kde bolo málo testovaných a žiadne úmrtia, ako aj čísla z takých miest, ktoré boli epidémiou silno zasiahnuté a kde bola smrtnosť ďaleko vyššia. Použitím mediánu namiesto priemeru sa ale všetkým súborom dát dáva rovnaká váha bez ohľadu na to, koľko bolo kde vykonaných testov.
"Smrtnosť tohto vírusu je násobne nižšia, než sa uvádzalo. Tie pôvodné čísla boli 3,4 percenta. Tie posledné, o ktorých sa hovorilo, boli napríklad medzi jedným a 0,4 percenta," povedala Zlámalová v televíznej relácii. Tu je podľa agentúry AFP možné sa domnievať, že komentátorka nerozlíšila dve rôzne hodnoty: Case Fatality Rate (CFR), t. j. počet úmrtí vydelený počtom pozitívnych testov, a Infection Fatality Rate (IFR), t. j. počet úmrtí vydelený odhadovaným počtom všetkých nakazených.
CFR sa zakladá na potvrdenom počte odhalených prípadov, takže je síce presnejšia, ale tiež vychádza z oveľa menšej vzorky. Podľa WHO bol v ČR k 24. októbru tento ukazovateľ na úrovni 2,22 percenta. Globálne sa CFR pohybuje medzi 3 až 4 percentami.
Naproti tomu je IFR nižšia, pretože toto číslo je založené na pomere mŕtvych k odhadovanému celkovému počtu nakazených, teda aj tých, ktorí ešte neboli testovaní, čo podľa WHO môže byť až desatina populácie. WHO odhaduje, že globálne IFR sa aktuálne môže pohybovať okolo 0,6 percenta. Maria Van Kerkhoveová z WHO to uviedla ako odpoveď na otázku AFP počas tlačovej konferencie z 12. októbra 2020. "Možno to neznie ako príliš, ale je to oveľa viac ako u chrípky," dodala van Kerkhoveová.
S tým, že ochorenie COVID-19 nemá nižšiu smrtnosť ako sezónna chrípka, súhlasia aj odborníci oslovení agentúrou AFP. "Podľa všetkých dostupných ukazovateľov má COVID-19 oveľa vyššiu smrtnosť než sezónna chrípka," povedala napríklad epidemiologička Sibylle Bernardová-Stoecklinová z francúzskej národnej agentúry pre verejné zdravie Santé Publique France.
Na nesprávnosť Zlámalovej výrokov poukázal aj portál Manipulátoři.cz a varovalo pred nimi aj Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky (MZ SR).