Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Pravdou nie je ani to, že moslimom nie je udeľované povolenie na trvalý pobyt.
Autor TASR
Bratislava 31. júla (TASR) - Na sociálnych sieťach sa opäť objavili príspevky, podľa ktorých je v Japonsku uzákonený zákaz islamu, moslim môže do krajiny vstúpiť iba na 15 dní a na japonských univerzitách nie je možné študovať arabčinu. Ide o dezinformáciu, ktorá siaha až do roku 2012. V Japonsku, kde je podľa ústavy garantovaná sloboda vierovyznania, žije viac ako 100.000 moslimov. TASR upozorňuje na dezinformácie v spolupráci s tlačovou agentúrou AFP.
Na súkromnom profile sa v októbri 2019 objavil obrázok, podľa ktorého má byť v Japonsku zákonom zakázaný islam. Príspevok zdieľalo viac ako 8000 používateľov Facebooku. V súčasnosti nepravdivý príspevok zaznamenáva približne 40 zdieľaní denne.
Obrázok tvorí text, v ktorom sa píše, že v Japonsku majú "uzákonený zákaz islamu", že "moslim môže vstúpiť na územie ich krajiny len obchodne a len na 15 dní" a že sa "nesmie modliť na verejnosti".
Okrem tohto príspevku sa v minulosti šírili správy o údajnej neznášanlivosti Japoncov k moslimom vo forme 18 bodov, ktoré zahŕňali tvrdenia ako napríklad "Japonsko je jediný národ, ktorý neuznáva občianstvo pre moslimov", "V Japonsku moslimom nie sú udeľované povolenia na trvalý pobyt", "Na univerzite v Japonsku sa neučí arabčina alebo iné islamskej jazyky".
Tvrdenia o tom, že v Japonsku je islam postavený mimo zákona, sú nepravdivé. Článok 14 japonskej ústavy ustanovuje: "Všetci ľudia sú si rovní pred zákonom a nesmie dôjsť k diskriminácii v politických, ekonomických alebo sociálnych vzťahoch na základe rasy, vyznania, pohlavia, sociálneho statusu alebo rodinného pôvodu."
Článok 20 ústavy zasa zaručuje náboženskú slobodu; náboženstvo je podľa neho osobnou vecou jednotlivca: "Sloboda vierovyznania je garantovaná pre všetkých. Žiadna náboženská organizácia si nebude užívať žiadne privilégiá od štátu ani nebude mať žiadnu politickú autoritu. Žiadna osoba nemôže byť donútená zúčastniť sa na náboženskom akte, oslave, rituáli či praktike. Štát a jeho orgány sa zdržia náboženského vzdelávania alebo akýchkoľvek iných náboženských aktivít."
Nie je pravda ani to, že moslimovia v Japonsku nemôžu získať japonské občianstvo. V japonskom národnostnom zákone nie je nič, čo by naznačovalo, že moslimovia nemôžu byť japonskými občanmi, zákon nemá nič spoločné s náboženskou príslušnosťou.
Pravdou nie je ani to, že moslimom nie je udeľované povolenie na trvalý pobyt. Dokazujú to Pokyny pre povolenie trvalého pobytu, ktoré vydáva japonská Imigračná agentúra a ktoré špecifikujú kritéria pre trvalý pobyt, pričom sa v nich nespomínajú žiadne obmedzenia spojené s náboženstvom.
V Japonsku podľa štúdie profesora Hirofumiho Tanadu z Univerzity Waseda žilo v roku 2011 približne 100.000 moslimov pôvodom zo zahraničia a 10.000 japonských moslimov.
Taktiež nie je pravda, že moslimovia môžu vykonávať náboženské rituály len vo svojich domovoch. Podľa článku profesora Tanadu je v Japonsku viac ako 90 mešít. Najväčšou z nich je mešita Tokyo Camii, ktorá svoje služby prezentuje aj online.
Čo sa týka univerzít, arabčina sa vyučuje napríklad na Tokijskej univerzite alebo na tokijskom Arabsko-islamskom inštitúte (Arabic Islamic Institute in Tokyo).
Na súkromnom profile sa v októbri 2019 objavil obrázok, podľa ktorého má byť v Japonsku zákonom zakázaný islam. Príspevok zdieľalo viac ako 8000 používateľov Facebooku. V súčasnosti nepravdivý príspevok zaznamenáva približne 40 zdieľaní denne.
Obrázok tvorí text, v ktorom sa píše, že v Japonsku majú "uzákonený zákaz islamu", že "moslim môže vstúpiť na územie ich krajiny len obchodne a len na 15 dní" a že sa "nesmie modliť na verejnosti".
Okrem tohto príspevku sa v minulosti šírili správy o údajnej neznášanlivosti Japoncov k moslimom vo forme 18 bodov, ktoré zahŕňali tvrdenia ako napríklad "Japonsko je jediný národ, ktorý neuznáva občianstvo pre moslimov", "V Japonsku moslimom nie sú udeľované povolenia na trvalý pobyt", "Na univerzite v Japonsku sa neučí arabčina alebo iné islamskej jazyky".
Tvrdenia o tom, že v Japonsku je islam postavený mimo zákona, sú nepravdivé. Článok 14 japonskej ústavy ustanovuje: "Všetci ľudia sú si rovní pred zákonom a nesmie dôjsť k diskriminácii v politických, ekonomických alebo sociálnych vzťahoch na základe rasy, vyznania, pohlavia, sociálneho statusu alebo rodinného pôvodu."
Článok 20 ústavy zasa zaručuje náboženskú slobodu; náboženstvo je podľa neho osobnou vecou jednotlivca: "Sloboda vierovyznania je garantovaná pre všetkých. Žiadna náboženská organizácia si nebude užívať žiadne privilégiá od štátu ani nebude mať žiadnu politickú autoritu. Žiadna osoba nemôže byť donútená zúčastniť sa na náboženskom akte, oslave, rituáli či praktike. Štát a jeho orgány sa zdržia náboženského vzdelávania alebo akýchkoľvek iných náboženských aktivít."
Nie je pravda ani to, že moslimovia v Japonsku nemôžu získať japonské občianstvo. V japonskom národnostnom zákone nie je nič, čo by naznačovalo, že moslimovia nemôžu byť japonskými občanmi, zákon nemá nič spoločné s náboženskou príslušnosťou.
Pravdou nie je ani to, že moslimom nie je udeľované povolenie na trvalý pobyt. Dokazujú to Pokyny pre povolenie trvalého pobytu, ktoré vydáva japonská Imigračná agentúra a ktoré špecifikujú kritéria pre trvalý pobyt, pričom sa v nich nespomínajú žiadne obmedzenia spojené s náboženstvom.
V Japonsku podľa štúdie profesora Hirofumiho Tanadu z Univerzity Waseda žilo v roku 2011 približne 100.000 moslimov pôvodom zo zahraničia a 10.000 japonských moslimov.
Taktiež nie je pravda, že moslimovia môžu vykonávať náboženské rituály len vo svojich domovoch. Podľa článku profesora Tanadu je v Japonsku viac ako 90 mešít. Najväčšou z nich je mešita Tokyo Camii, ktorá svoje služby prezentuje aj online.
Čo sa týka univerzít, arabčina sa vyučuje napríklad na Tokijskej univerzite alebo na tokijskom Arabsko-islamskom inštitúte (Arabic Islamic Institute in Tokyo).
