Bratislava 18. októbra (TASR) – Hodnotenie práce sudcov odhalilo zatiaľ iba jediného nevyhovujúceho sudcu. Ostatní sú v drvivej väčšine výborní. Ukázali to výsledky, ktoré TASR poskytla polovica z ôsmich krajských súdov.

Ministerstvo spravodlivosti v septembri informovalo, že z celkom viac ako 1300 sudcov prešlo hodnotením doteraz 221 služobne najstarších. Presné informácie ministerstvo nemá, informovalo však, že prevažná väčšina získala najlepšie hodnotenie.

Údaje zo samotných súdov toto konštatovanie potvrdili. V Banskobystrickom, Žilinskom, Prešovskom a Košickom kraji prešlo hodnotením dosiaľ spolu 140 sudcov. Z toho 135 bolo hodnotených najlepším hodnotením - „výborný“, čo je až 96 percent.

Štyria sudcovia získali stredné hodnotenie - „dobrý“ a len jediný sudca skončil s najhorším hodnotením - „nevyhovujúci“. Ide pritom o päticu sudcov z jediného kraja - Banskobystrického. Celkom bolo v tomto kraji doteraz hodnotených 35 sudcov, z nich 30 bolo „výborných“.

V ostatných krajoch bolo hodnotenie všetkých sudcov ukončené najlepším výrokom „výborný“. V Košickom kraji takto skončilo 53 sudcov, v Žilinskom kraji 43 sudcov a v Prešovskom kraji dostalo najlepšie hodnotenie zatiaľ deväť sudcov.

Hovorkyňa Krajského súdu v Banskej Bystrici Nina Spurná nespresnila, na ktorom súde v ich pôsobnosti získali sudcovia horšie hodnotenie. Sudca, ktorý je nevyhovujúci, bude musieť prejsť hodnotiacim procesom opäť. Opakované negatívne hodnotenie môže byť dôvodom na disciplinárne stíhanie a v končenom dôsledku aj vyzlečenie z talára.

Sudcovia sú hodnotení v päťročnom cykle, hodnotenie vykonávajú predsedovia grémií a kolégií na jednotlivých súdoch a hodnotiaca komisia vytvorená sudcovskou radou súdu. Prvá fáza hodnotení, do ktorej boli zaradení sudcovia s praxou 25 rokov a viac, sa uskutočnila minulý rok. Tento rok sa hodnotia sudcovia s praxou od 15 do 25 rokov.

Hovorca Krajského súdu v Žiline Jozef Michňa vysvetlil, že pri hodnotení sudcov sa vychádza z prieskumu ich rozhodovacej činnosti, posudzuje sa plynulosť a dôstojnosť vedenia súdneho konania, berú sa do úvahy stanoviská odvolacích senátov a skúmajú sa staršie nevybavené spisy a prípadné prieťahy v konaní.

Podľa hovorcu Krajského súdu v Prešove Michala Drimáka prispieva hodnotenie k prehľadu kvality práce toho-ktorého sudcu. „Konštatujeme, že by sa mali vyzdvihnúť rozsudky súdov, ktoré boli označené za zásadné a ovplyvnili vývoj morálky v spoločnosti. Na druhej strane by sa mali vyvodiť konzekvencie s permanentnými nedostatkami v rozhodovacej činnosti po záveroch Ústavného súdu SR,“ ozrejmil Drimák.

Výsledky hodnotenia podľa hovorkyne Krajského súdu v Košiciach Marcely Gálovej nasvedčujú tomu, že sa zabezpečuje zvyšovanie kvality rozhodovania každého jednotlivého sudcu. „Potrebu prípadných zmien by bolo možné posudzovať po dlhšom období a podrobnej analýze prípadných zistených nedostatkov hodnotenia,“ doplnila Gálová.

Ministerstvo spravodlivosti vedené Tomášom Borecom (nominant Smeru-SD) nechcelo v septembri prijímať závery, či hodnotenia, ktoré zaviedla predošlá ministerka Lucia Žitňanská (dnes Most-Híd), prinášajú požadovaný efekt.

Hovorkyňa rezortu Alexandra Donevová to odôvodnila tým, že by to bolo predčasné, keďže hodnotením neprešla ešte väčšina sudcov. Exministerka Žitňanská však nebola spokojná. Očakávala, že hodnotenia budú rôznorodejšie. Nastavené pravidlá hodnotení podľa nej zrejme bude treba korigovať.

Žitňanská sa snažila v parlamente presadiť, aby boli hodnotenia sudcov prístupné verejnosti na webe ministerstva spravodlivosti. Jej návrh bol však na septembrovej schôdzi v prvom čítaní zastavený. Súčasná vláda uložila v Akčnom pláne na posilnenie Slovenskej republiky ako právneho štátu súčasnému šéfovi rezortu spravodlivosti Tomášovi Borecovi úlohu predložiť obdobný legislatívny návrh do konca roka 2015. Žitňanská sa podľa jej slov snažila presadiť zmenu skôr preto, aby bola prijatá ešte v tomto volebnom období.