Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Kontrolóri skonštatovali, že počas 16 rokov od rozdelenia správy mostov na slovenských cestách medzi štát a samosprávy došlo k dlhodobému zhoršovaniu ich stavebno-technického stavu.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 21. januára (TASR) – Slovensko dlhodobo neinvestovalo do modernizácie mostov, systém údržby a opráv je neúčinný. Zanedbávaná bola diagnostika a prehliadky mostov. Zdroje na hospodárenie s mostmi sú dlhodobo nepostačujúce. Zásadné je prijatie udržateľného systému financovania obnovy a modernizácie mostov s využitím všetkých zdrojov financovania. Vyplýva to z výsledkov kontroly Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR na tému rekonštrukcie, opráv a údržby mostov na cestách prvej, druhej a tretej triedy, o ktorej informovala hovorkyňa NKÚ Daniela Bolech Dobáková. Úrad odporučil parlamentu zaviazať rezort dopravy, aby predložil návrh komplexnej stratégie v tejto oblasti.
Cesty prvej triedy a ich mosty má v správe Slovenská správa ciest (SSC), rozpočtová organizácia ministerstva. Kontrolóri preverovali Ministerstvo dopravy a výstavby (MDV) SR, SSC aj všetky samosprávne kraje vrátane nimi zriadených správcov regionálnych ciest za obdobie rokov 2017 – 2020.
Kontrolóri skonštatovali, že počas 16 rokov od rozdelenia správy mostov na slovenských cestách medzi štát a samosprávy došlo k dlhodobému zhoršovaniu ich stavebno-technického stavu. NKÚ po vyhodnotení kontrolných akcií uvádza, že počet mostov v najlepšej kondícii na cestách prvej, druhej a tretej triedy klesol o polovicu, naopak, 2,5-násobne stúpol počet mostov v najhoršom stave, a to až na 1717 v roku 2020.
NKÚ podotkol, že dochádza k výraznému znehodnocovaniu majetku štátu a samospráv, ktorí z tohto pohľadu nie sú "dobrými hospodármi". Kontrolóri tvrdia, že príčinou je neúčinný systém ich rekonštrukcií, opráv a údržby. Ako pozitívnu výnimku označili Žilinský samosprávny kraj.
Hlavným dôvodom zhoršujúceho sa stavu na Slovensku je podľa NKÚ najmä dlhodobé nedostatočné zabezpečenie zdrojov na mosty. Vyčíslil, že rezort dopravy vyčleňuje na správu ciest prvej triedy vrátane mostov približne 40 miliónov eur ročne. Samosprávne kraje vynakladajú na správu a údržbu regionálnych ciest vrátane mostov zhruba 10 % zo svojich rozpočtov. Priamo na činnosti spojené s mostmi bolo použitých menej ako 5 % z tohto objemu finančných prostriedkov. Takáto suma podľa kontrolórov nie je dostačujúca. Problémom podľa nich sú aj neaktuálne, nesprávne a neúplné informácie o mostoch.
NKÚ upozornil, že ak sa zachová súčasný prístup k riešeniu problematiky mostov, bude sa ich stav ďalej zhoršovať a niektoré bude nevyhnutné pre havarijnú situáciu bezodkladne uzatvoriť. Dôsledkom toho vzniknú dlhé obchádzky a zvýšením intenzity premávky najmä nákladnej dopravy sa zhorší stav ciest a mostov aj na obchádzkových trasách. Kontrolóri varovali, že ohrozené môžu byť základné potreby obyvateľov v týchto oblastiach.
Kľúčovú úlohu pri kontrole spoľahlivosti a zisťovaní stavu mostov podľa kontrolórov predstavuje dohliadacia činnosť, predovšetkým hlavné prehliadky. Starostlivosť o mosty si však vyžaduje dostatok personálu, techniky a financií. V súčasnosti predstavujú hlavný zdroj financovania ciest prvej, druhej a tretej triedy prostriedky z rozpočtu jednotlivých zriaďovateľov. Modernizácia a obnova ciest vrátane mostov však boli v prevažnej miere financované cez eurofondové projekty, pri samosprávnych krajoch aj z úverových prostriedkov. "Tieto zdroje by mali slúžiť len ako doplnkové, určené na zlepšovanie stavu cestnej infraštruktúry, nie na jej stagnujúcu obnovu. Bez ohľadu na zdroje financovania nie je možné dlhodobo plánovať rekonštrukcie a modernizácie mostov, ak sú kapitálové výdavky na začiatku roka rozpočtované v nulovej výške," zdôraznil predseda NKÚ Karol Mitrík.
Kontrolóri poukázali na to, že štát sa pokúša zvýšiť zdroje financovaním veľkoplošných opráv povrchov ciest prvej triedy na základe memoranda medzi rezortmi dopravy a financií. Priblížili, že viaczdrojové financovanie na podporu modernizácie celej dopravnej infraštruktúry funguje napríklad v Českej republike prostredníctvom Štátneho fondu dopravnej infraštruktúry. NKÚ zároveň podotkol, že Mostný program, ktorý v roku 2020 predložilo na rokovanie vlády MDV, predpokladal viaczdrojové financovanie modernizácie mostov na cestách prvej triedy. Zatiaľ však nebol schválený a rokovanie o ňom bolo odložené.
Cesty prvej triedy a ich mosty má v správe Slovenská správa ciest (SSC), rozpočtová organizácia ministerstva. Kontrolóri preverovali Ministerstvo dopravy a výstavby (MDV) SR, SSC aj všetky samosprávne kraje vrátane nimi zriadených správcov regionálnych ciest za obdobie rokov 2017 – 2020.
Kontrolóri skonštatovali, že počas 16 rokov od rozdelenia správy mostov na slovenských cestách medzi štát a samosprávy došlo k dlhodobému zhoršovaniu ich stavebno-technického stavu. NKÚ po vyhodnotení kontrolných akcií uvádza, že počet mostov v najlepšej kondícii na cestách prvej, druhej a tretej triedy klesol o polovicu, naopak, 2,5-násobne stúpol počet mostov v najhoršom stave, a to až na 1717 v roku 2020.
NKÚ podotkol, že dochádza k výraznému znehodnocovaniu majetku štátu a samospráv, ktorí z tohto pohľadu nie sú "dobrými hospodármi". Kontrolóri tvrdia, že príčinou je neúčinný systém ich rekonštrukcií, opráv a údržby. Ako pozitívnu výnimku označili Žilinský samosprávny kraj.
Hlavným dôvodom zhoršujúceho sa stavu na Slovensku je podľa NKÚ najmä dlhodobé nedostatočné zabezpečenie zdrojov na mosty. Vyčíslil, že rezort dopravy vyčleňuje na správu ciest prvej triedy vrátane mostov približne 40 miliónov eur ročne. Samosprávne kraje vynakladajú na správu a údržbu regionálnych ciest vrátane mostov zhruba 10 % zo svojich rozpočtov. Priamo na činnosti spojené s mostmi bolo použitých menej ako 5 % z tohto objemu finančných prostriedkov. Takáto suma podľa kontrolórov nie je dostačujúca. Problémom podľa nich sú aj neaktuálne, nesprávne a neúplné informácie o mostoch.
NKÚ upozornil, že ak sa zachová súčasný prístup k riešeniu problematiky mostov, bude sa ich stav ďalej zhoršovať a niektoré bude nevyhnutné pre havarijnú situáciu bezodkladne uzatvoriť. Dôsledkom toho vzniknú dlhé obchádzky a zvýšením intenzity premávky najmä nákladnej dopravy sa zhorší stav ciest a mostov aj na obchádzkových trasách. Kontrolóri varovali, že ohrozené môžu byť základné potreby obyvateľov v týchto oblastiach.
Kľúčovú úlohu pri kontrole spoľahlivosti a zisťovaní stavu mostov podľa kontrolórov predstavuje dohliadacia činnosť, predovšetkým hlavné prehliadky. Starostlivosť o mosty si však vyžaduje dostatok personálu, techniky a financií. V súčasnosti predstavujú hlavný zdroj financovania ciest prvej, druhej a tretej triedy prostriedky z rozpočtu jednotlivých zriaďovateľov. Modernizácia a obnova ciest vrátane mostov však boli v prevažnej miere financované cez eurofondové projekty, pri samosprávnych krajoch aj z úverových prostriedkov. "Tieto zdroje by mali slúžiť len ako doplnkové, určené na zlepšovanie stavu cestnej infraštruktúry, nie na jej stagnujúcu obnovu. Bez ohľadu na zdroje financovania nie je možné dlhodobo plánovať rekonštrukcie a modernizácie mostov, ak sú kapitálové výdavky na začiatku roka rozpočtované v nulovej výške," zdôraznil predseda NKÚ Karol Mitrík.
Kontrolóri poukázali na to, že štát sa pokúša zvýšiť zdroje financovaním veľkoplošných opráv povrchov ciest prvej triedy na základe memoranda medzi rezortmi dopravy a financií. Priblížili, že viaczdrojové financovanie na podporu modernizácie celej dopravnej infraštruktúry funguje napríklad v Českej republike prostredníctvom Štátneho fondu dopravnej infraštruktúry. NKÚ zároveň podotkol, že Mostný program, ktorý v roku 2020 predložilo na rokovanie vlády MDV, predpokladal viaczdrojové financovanie modernizácie mostov na cestách prvej triedy. Zatiaľ však nebol schválený a rokovanie o ňom bolo odložené.
