Brusel 27. januára (TASR) - Slovenskí europoslanci Martin Hojsík (PS) a Lucia Ďuriš Nicholsonová (nezávislá) upozornili na nebezpečné skládky odpadu na území Slovenska. Podľa Hojsíka slovenská strana nedokáže tento problém riešiť už dlhé roky, zatiaľ čo Ďuriš Nicholsonová (nezávislá) oslovila európske orgány v súvislosti s problematickou skládkou v Bratislave. Informoval o tom v piatok spravodajca TASR v Bruseli.

Európska komisia (EK) vo štvrtok oznámila, že zažalovala Slovensko za to, že neuzavrelo a nerekultivovalo 21 skládok odpadu. SR tak porušila smernicu EÚ o skládkach odpadov z roku 1999 a EK sa rozhodla celý prípad postúpiť Súdnemu dvoru Európskej únie.

Hojsík, ktorý v Európskom parlamente (EP) členom výboru pre životné prostredie, v piatok pre TASR uviedol, že problém skládok nerieši ani súčasný minister životného prostredia SR Ján Budaj.

"Každý minister sa zmohol len na ukazovanie prstom na svojho predchodcu. Neskrývam sklamanie, lebo Budaj nastupoval na rezort s povesťou ochranára a skúseného politika. Výsledky však ukazujú opak," upozornil Hojsík.

Pripomenul, že na problém s nebezpečnými skládkami eurokomisia poukazuje od roku 2017, pričom Slovensko nevyužilo možnosť vyhnúť sa žalobe.

"Pre Slovensko je to ďalšia reputačná škoda, ktorá sa môže premietnuť aj do škody finančnej. Verím, že minister tomu bude venoval pozornosť, aby potenciálnu finančnú škodu minimalizoval a riešil problém so skládkami," uviedol poslanec.

Dodal, že analytici envirorezortu už v roku 2020 poukázali na dopady legálnych a nelegálnych skládok na zdravie ľudí, pričom na Slovensku je vyše 100 legálnych skládok a v ich blízkom okolí žije 11.000 obyvateľov. Pri skládke Košice-Myslava v roku 2020 fungovalo dokonca šesť škôl.

Poslanec tvrdí, že dlhodobým riešením z hľadiska ochrany zdravia ľudí nie sú ani spaľovne odpadu. Tie potrebujú konštantný prísun veľkého množstva odpadov, čo potláča separovaný zber a recykláciu. Spaľovne produkujú veľké množstvo emisií skleníkových plynov, majú nízku energetickú účinnosť a nie sú pri nich doriešené ani všetky problémy s toxickými látkami.

Za riešenie považuje legislatívne, ekonomické a plánovacie nástroje, ktoré podporia rozvoj obehového hospodárstva tak, aby sa predchádzalo vzniku odpadov a fungovala recyklácia.

Nicholsonová v piatok písomne oslovila Európsku komisiu a výbor EP pre životné prostredie. Vyzvala ich k okamžitej intervencii kvôli problematickej bývalej skládke odpadu, z ktorej do podzemných vôd unikajú toxické látky a ohrozujú zásobáreň pitnej vody na Žitnom ostrove.

"Obraciam sa na vás vo vzťahu k jednej z najväčších environmentálnych záťaží v Európe, ktorá sa na Slovensku stala predmetom politických sporov, nekompetentných a nezodpovedných riešení a podozrivých machinácií," uviedla v liste, v ktorom upozornila na bývalú skládka Chemických závodov Juraja Dimitrova, s rozlohou približne 4,65 hektára. Nachádza sa na nej zhruba 120-tisíc kubických metrov vysoko toxického odpadu vyvezeného v 60. až 80. rokoch minulého storočia. V roku 1980 bola skládka zavezená zeminou.

Nicholsonová uviedla, že prítomnosť nebezpečného toxického odpadu, bola na skládke potvrdená geologickým prieskumom environmentálnej záťaže v júli 2015, ktorý naznačil vysoko prekročené prípustné koncentrácie pesticídov a herbicídov. "Potvrdený bol aj výskyt ropných látok, respektíve anorganických zložiek, ako je arzén, nikel a sírany.

"Je zrejmé, že k sanácii nebezpečnej starej environmentálnej záťaže v najbližšom čase nedôjde, keďže sanačné práce neboli ku dnešnému dňu ani začaté," upozornila poslankyňa, podľa ktorej ide o "neakceptovateľný a ničím neospravedlniteľný stav".




(spravodajca TASR Jaromír Novak)