Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Poslanci v rozhovore, ku ktorému došlo pri príležitosti piatkového tretieho celosvetového klimatického štrajku, ocenili iniciatívu mladých belgických aktivistov.
Autor TASR
Brusel 20. septembra (TASR) - Belgická odnož širšieho európskeho hnutia Mládež za klímu požaduje, aby národný vzdelávací systém viac informoval žiakov o opatreniach týkajúcich sa klimatických hrozieb. Dôraznejšia ekologická výchova spolu s debatami o aktuálnych výzvach by boli vítané aj v slovenskom vzdelávacom systéme, uviedli slovenskí ekologickí europoslanci Martin Hojsík (PS) a Michal Wiezik (Spolu).
Poslanci v rozhovore pre TASR, ku ktorému došlo pri príležitosti piatkového tretieho celosvetového klimatického štrajku, ocenili iniciatívu mladých belgických aktivistov a uviedli, že si tento vzdelávací model vedia predstaviť aj na Slovensku.
Hojsík upozornil, že ekovýchova, ktorá by sa zaoberala súčasnými výzvami vrátane klimatickej krízy, by mala byť súčasťou vzdelávacieho systému.
"Je to dobrý krok. Dnešní mladí ľudia by mali vedieť kde je aktuálne vedecké poznanie. A to hovorí, že sme ohrození nadmiernymi emisiami skleníkových plynov," opísal situáciu.
Upozornil, že tento stav sa zvrátiť už nedá a otázka nie je o to či sa planéta oteplí, ale o koľko sa oteplí. Aj preto mladí musia vedieť o snahách udržať proces otepľovania do maximálne 1,5 stupňa Celzia nad dlhodobým priemerom. Zároveň spresnil, že mladí by mali dostávať informácie o tom, čo môžu robiť vo svojom každodennom živote - napríklad uprednostniť hromadnú dopravu, konzumovať miestne potraviny a možno aj menej mäsa. A hlavne, aby sa z nich stali aktívni občania, ktorí tlačia na svojich volených zástupcov, aby im zachránili budúcnosť.
Podľa jeho slov by malo ministerstvo školstva v tomto smere zmodernizovať učebné osnovy.
Wiezik zdôraznil, že vzhľadom na to, o akú komplexnú tému sa jedná, tak by to bola naozaj veľká výzva zaviesť do slovenských škôl takúto výchovu. "Prínos by však bol garantovaný," skonštatoval.
Dodal, že mladých ľudí zaujímajú problémy dnešného sveta, najmä vo vzťahu k budúcnosti, čo sa ich bezprostredne týka. "Tá vízia môže byť pre nich strašná, keď počujú do čoho všetkého smerujeme. To, že majú záujem o aktuálne problémy prináša z ich strany očakávanie, že aj škola by im nejakým spôsobom v tomto vedela pomôcť," uviedol Wiezik.
Podľa jeho slov tento aspekt vzdelávania by mal byť jedným z hlavných prínosov reformy školstva. Zároveň však upozornil, že kým ministerstvo s takouto iniciatívou príde, snáď už v blízkej budúcnosti, samo sa musí "zreformovať", aby bolo schopné takýto koncept uchopiť.
"Dnes nám už nepomôžu žiadne dogmy, žiadne hoaxy, potrebujeme ísť priamo k veci, ponúkať riešenia a na to potrebujeme kvalitných ľudí, ktorí tej problematike naozaj rozumejú," vysvetlil. A dodal, že k úspechu takéhoto typu vzdelávania treba mať aj dostatočne vzdelaných a motivovaných učiteľov na školách.
Spravodajca TASR Jaromír Novak
Poslanci v rozhovore pre TASR, ku ktorému došlo pri príležitosti piatkového tretieho celosvetového klimatického štrajku, ocenili iniciatívu mladých belgických aktivistov a uviedli, že si tento vzdelávací model vedia predstaviť aj na Slovensku.
Hojsík upozornil, že ekovýchova, ktorá by sa zaoberala súčasnými výzvami vrátane klimatickej krízy, by mala byť súčasťou vzdelávacieho systému.
"Je to dobrý krok. Dnešní mladí ľudia by mali vedieť kde je aktuálne vedecké poznanie. A to hovorí, že sme ohrození nadmiernymi emisiami skleníkových plynov," opísal situáciu.
Upozornil, že tento stav sa zvrátiť už nedá a otázka nie je o to či sa planéta oteplí, ale o koľko sa oteplí. Aj preto mladí musia vedieť o snahách udržať proces otepľovania do maximálne 1,5 stupňa Celzia nad dlhodobým priemerom. Zároveň spresnil, že mladí by mali dostávať informácie o tom, čo môžu robiť vo svojom každodennom živote - napríklad uprednostniť hromadnú dopravu, konzumovať miestne potraviny a možno aj menej mäsa. A hlavne, aby sa z nich stali aktívni občania, ktorí tlačia na svojich volených zástupcov, aby im zachránili budúcnosť.
Podľa jeho slov by malo ministerstvo školstva v tomto smere zmodernizovať učebné osnovy.
Wiezik zdôraznil, že vzhľadom na to, o akú komplexnú tému sa jedná, tak by to bola naozaj veľká výzva zaviesť do slovenských škôl takúto výchovu. "Prínos by však bol garantovaný," skonštatoval.
Dodal, že mladých ľudí zaujímajú problémy dnešného sveta, najmä vo vzťahu k budúcnosti, čo sa ich bezprostredne týka. "Tá vízia môže byť pre nich strašná, keď počujú do čoho všetkého smerujeme. To, že majú záujem o aktuálne problémy prináša z ich strany očakávanie, že aj škola by im nejakým spôsobom v tomto vedela pomôcť," uviedol Wiezik.
Podľa jeho slov tento aspekt vzdelávania by mal byť jedným z hlavných prínosov reformy školstva. Zároveň však upozornil, že kým ministerstvo s takouto iniciatívou príde, snáď už v blízkej budúcnosti, samo sa musí "zreformovať", aby bolo schopné takýto koncept uchopiť.
"Dnes nám už nepomôžu žiadne dogmy, žiadne hoaxy, potrebujeme ísť priamo k veci, ponúkať riešenia a na to potrebujeme kvalitných ľudí, ktorí tej problematike naozaj rozumejú," vysvetlil. A dodal, že k úspechu takéhoto typu vzdelávania treba mať aj dostatočne vzdelaných a motivovaných učiteľov na školách.
Spravodajca TASR Jaromír Novak
