Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Podľa Holčíkových slov, keby aj ministerstvo kultúry nevydalo povolenie na vývoz tejto busty, štát by ju musel do roka od majiteľa vykúpiť, inak by ju ten aj tak mal právo vyviesť.
Autor TASR
Bratislava 28. augusta (TASR) - Celá kauza okolo Berniniho busty pápeža Pavla V. je nafúknutý humbug. V rozhovore pre portál postoy.sk to povedal bývalý riaditeľ Archeologického múzea SNM a súdny znalec v odbore starožitností Štefan Holčík, ktorý je rád, že socha je zo Slovenka preč.
Holčík je zároveň presvedčený, že sa nijakým spôsobom nedá potvrdiť, že ide naozaj o Berniniho dielo. "Pravosť takýchto diel sa dá potvrdiť iba písomnými dokumentmi, ktoré sú kontinuálne. To znamená, že niekto umrel, vec sa predala ďalej a potom zase ďalej. Bez takýchto dokumentov vám žiaden normálny expert na tejto zemeguli nemôže tvrdiť, že dielo je naozaj pravý Bernini," povedal pre portál. Podľa jeho slov niektoré jeho kolegyne kunsthistoričky porovnali viacero umeleckých diel, ktoré zaručene vytvoril Bernini, a vyšlo im, že detaily na tejto buste sú úplne odlišné.
Do kontaktu so sochou prišiel Holčík prvýkrát, keď pracoval ako pamiatkový dozor pri rekonštrukcii Grassalkovichovho paláca v Bratislave pre potreby prezidentskej kancelárie. "Na starosti sme mali aj interiérové vybavenie paláca. Keď sa stal prezidentom Rudolf Schuster, palác sa mu zdal málo elegantný a oslovil ma, aby som mu ho pomohol dozariadiť nejakými ďalšími umeleckými predmetmi. Keďže na to nebolo veľa peňazí a on sa dobre poznal s majstrom Ernestom Zmetákom, dohodol sa s ním, že nám niečo požičia zo svojej zbierky. Zmeták medziiným ponúkol aj dve busty, jednou bol nejaký rímsky cisár a druhou dnes toľko skloňovaný pápež Pavol V. Mal ich len tak položené v tme na nejakej chodbe. Tak sme ich previezli a inštalovali v paláci," vysvetlil Holčík pre postoy.sk
O buste Pavla V. si podľa svojich slov nemyslel nič, nepáčila sa mu. "Neskôr sa tie busty objavili v aukčnej sieni SOGA. Dva roky to nedokázali predať. SOGA to predávala ako dielo neznámeho autora, aj majster Zmeták bol presvedčený o tom, že to je od neznámeho autora. Podľa mňa aukčná sieň neurobila pri predaji žiadnu chybu a celé aktuálne dianie okolo tejto busty mi je podozrivé," priznal súdny znalec.
Presvedčenie, že SOGA nič nepodcenila, Holčík podkladá tým, že sa uskutočnili dve dražby, na ktoré mohol prísť ktokoľvek. "SOGA k nim vydala katalógy, ktoré čítali stovky ľudí a boli dostupné aj v Paríži, Viedni či Londýne. Tie busty sa však nepredali a ten, čo nakoniec jednu z nich kúpil, tak urobil až po dražbách. To je úplne štandardná vec, aj ja som už viackrát takto nakupoval. Bol to úplne normálny, legálny obchod," tvrdí v rozhovore.
Holčík zároveň pre portál uviedol, že kupec vôbec nemusel žiadať o vývozné povolenie busty. "Ak v EÚ kúpite vec, ktorej cena je do 40.000 eur a nie je zapísaná na zozname kultúrnych pamiatok, tak ju môže vyviesť kdekoľvek v rámci únie. Preto nerozumiem, prečo dotyčný kupec vôbec žiadal o vývozné povolenie," zdôraznil.
Súdny znalec spochybnil aj znalecký posudok na bustu vytvorený expertom z Londýna. "Bol som súdnym znalcom v odbore starožitností a viem, aké náležitosti musí znalecký posudok spĺňať. V tomto prípade expert z Londýna, ktorý napísal posudok vtedy už novému majiteľovi tej busty, nezačína svoje stanovisko slovami 'toto je znalecký posudok', ale vetou 'podľa môjho názoru'. Ten jeho posudok som videl, jednoducho to nie je znalecký posudok," vyhlásil pre postoy.sk s tým, že dokument neobsahoval ani pečiatku.
Podľa Holčíkových slov, keby aj ministerstvo kultúry nevydalo povolenie na vývoz tejto busty, štát by ju musel do roka od majiteľa vykúpiť, inak by ju ten aj tak mal právo vyviesť. "Ak štát nedá vývozné povolenie, tak na seba preberá záväzok vec kúpiť. Ďalšou vecou je, že akvizičná komisia je len poradným orgánom a príslušný úradník na ministerstve má právo vývoz podpísať aj bez jej súhlasného stanoviska. Otvorene hovorím, ja by som to na jeho mieste bez mihnutia oka urobil. Najmä, keby som vedel, že to bolo dva roky na predaj v Bratislave," dodal.
Holčík je zároveň presvedčený, že sa nijakým spôsobom nedá potvrdiť, že ide naozaj o Berniniho dielo. "Pravosť takýchto diel sa dá potvrdiť iba písomnými dokumentmi, ktoré sú kontinuálne. To znamená, že niekto umrel, vec sa predala ďalej a potom zase ďalej. Bez takýchto dokumentov vám žiaden normálny expert na tejto zemeguli nemôže tvrdiť, že dielo je naozaj pravý Bernini," povedal pre portál. Podľa jeho slov niektoré jeho kolegyne kunsthistoričky porovnali viacero umeleckých diel, ktoré zaručene vytvoril Bernini, a vyšlo im, že detaily na tejto buste sú úplne odlišné.
Do kontaktu so sochou prišiel Holčík prvýkrát, keď pracoval ako pamiatkový dozor pri rekonštrukcii Grassalkovichovho paláca v Bratislave pre potreby prezidentskej kancelárie. "Na starosti sme mali aj interiérové vybavenie paláca. Keď sa stal prezidentom Rudolf Schuster, palác sa mu zdal málo elegantný a oslovil ma, aby som mu ho pomohol dozariadiť nejakými ďalšími umeleckými predmetmi. Keďže na to nebolo veľa peňazí a on sa dobre poznal s majstrom Ernestom Zmetákom, dohodol sa s ním, že nám niečo požičia zo svojej zbierky. Zmeták medziiným ponúkol aj dve busty, jednou bol nejaký rímsky cisár a druhou dnes toľko skloňovaný pápež Pavol V. Mal ich len tak položené v tme na nejakej chodbe. Tak sme ich previezli a inštalovali v paláci," vysvetlil Holčík pre postoy.sk
O buste Pavla V. si podľa svojich slov nemyslel nič, nepáčila sa mu. "Neskôr sa tie busty objavili v aukčnej sieni SOGA. Dva roky to nedokázali predať. SOGA to predávala ako dielo neznámeho autora, aj majster Zmeták bol presvedčený o tom, že to je od neznámeho autora. Podľa mňa aukčná sieň neurobila pri predaji žiadnu chybu a celé aktuálne dianie okolo tejto busty mi je podozrivé," priznal súdny znalec.
Presvedčenie, že SOGA nič nepodcenila, Holčík podkladá tým, že sa uskutočnili dve dražby, na ktoré mohol prísť ktokoľvek. "SOGA k nim vydala katalógy, ktoré čítali stovky ľudí a boli dostupné aj v Paríži, Viedni či Londýne. Tie busty sa však nepredali a ten, čo nakoniec jednu z nich kúpil, tak urobil až po dražbách. To je úplne štandardná vec, aj ja som už viackrát takto nakupoval. Bol to úplne normálny, legálny obchod," tvrdí v rozhovore.
Holčík zároveň pre portál uviedol, že kupec vôbec nemusel žiadať o vývozné povolenie busty. "Ak v EÚ kúpite vec, ktorej cena je do 40.000 eur a nie je zapísaná na zozname kultúrnych pamiatok, tak ju môže vyviesť kdekoľvek v rámci únie. Preto nerozumiem, prečo dotyčný kupec vôbec žiadal o vývozné povolenie," zdôraznil.
Súdny znalec spochybnil aj znalecký posudok na bustu vytvorený expertom z Londýna. "Bol som súdnym znalcom v odbore starožitností a viem, aké náležitosti musí znalecký posudok spĺňať. V tomto prípade expert z Londýna, ktorý napísal posudok vtedy už novému majiteľovi tej busty, nezačína svoje stanovisko slovami 'toto je znalecký posudok', ale vetou 'podľa môjho názoru'. Ten jeho posudok som videl, jednoducho to nie je znalecký posudok," vyhlásil pre postoy.sk s tým, že dokument neobsahoval ani pečiatku.
Podľa Holčíkových slov, keby aj ministerstvo kultúry nevydalo povolenie na vývoz tejto busty, štát by ju musel do roka od majiteľa vykúpiť, inak by ju ten aj tak mal právo vyviesť. "Ak štát nedá vývozné povolenie, tak na seba preberá záväzok vec kúpiť. Ďalšou vecou je, že akvizičná komisia je len poradným orgánom a príslušný úradník na ministerstve má právo vývoz podpísať aj bez jej súhlasného stanoviska. Otvorene hovorím, ja by som to na jeho mieste bez mihnutia oka urobil. Najmä, keby som vedel, že to bolo dva roky na predaj v Bratislave," dodal.
