Bratislava 19. mája (TASR) – Slovenská republika hostí od 18. do 20. mája vyše 100 svojich honorárnych konzulov v zahraničí. Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslav Lajčák pri tejto príležitosti ocenil dnes vybraných konzulov za ich prínos pre občanov Slovenska.

Zlatú plaketu za významnú pomoc pri konzulárnej asistencii občanom SR počas zemetrasenia v Nepále a za organizovanie pátracích a záchranných prác po páde lavíny si prevzal dnes aj Pasang Dava Šerpa, honorárny konzul SR v Nepále, ktorý dnes poskytol rozhovor pre agentúru TASR.


Pán Šerpa, v prvom rade vám gratulujeme k zisku zlatej plakety od ministra Lajčáka. Čo pre vás znamená toto ocenenie?

Je to pre mňa skutočná pocta. Toto ocenenie je od vlády SR. Vážim si jej podporu vo všetkom, čím som si dosiaľ prešiel. Nikdy by som nečakal, že dostanem ocenenie priamo od vlády. Veľmi si to vážim. Ďakujem.

Boli ste vy osobne v nepálskej metropole Káthmandu - kde sídli aj Honorárny konzulát SR – v čase, keď došlo k ničivým zemetraseniam?

V tom čase som bol v Káthmandu. Bol som doma a mali sme oslavu. Zrazu sa začala triasť zem. Pokúšali sme sa sadnúť si, no nemohli sme, pretože to boli silné otrasy. ... Potom som chcel zbehnúť po schodoch do záhrady, no hádzalo to nami zo strany na stranu. Bolo to skutočne desivé... V Nepále v skutočnosti došlo za posledné dva týždne k vyše 200 zemetraseniam. No tie najnebezpečnejšie boli 25. a 26. apríla a následne 12. mája.

Mali zemetrasenia nejaký dosah na celkový chod kancelárie Honorárneho konzulátu SR v Nepále?

Dvanásteho mája (druhé zo zemetrasení) som sedel v budove honorárneho konzulátu. O jednej hodine popoludní sa začalo všetko triasť. Celé to trvalo asi minútu a pol a bolo to veľmi, veľmi desivé. Moja kancelária na konzuláte je totálne zničená. Nebolo možné dostať sa dnu ani pohnúť stoličkami či stolmi, kde mám uložené dôležité dokumenty.

Kontaktovali vás občania Slovenskej republiky bezprostredne po zemetraseniach?

Áno. Toho 26. apríla som bol požiadaný o pomoc niekoľkými Slovákmi, pretože utrpeli zranenia hlavy, niektorí aj nôh. Snažil som sa ich previezť vlastným autom do nemocníc, na letiská, aby mohli letieť späť do Európy. ... Mnoho Slovákov však bolo v tom čase v horách. S tými som sa pokúšal skontaktovať ja sám. Snažil som sa koordinovať ich v spolupráci so záchranármi. Približne desať až 12 slovenských občanov však malo problémy, pretože v horských regiónoch často nebýva signál.

Bude mať podľa vášho názoru táto prírodná katastrofa v Nepále dosah na slovensko-nepálske vzťahy?

Vzájomné vzťahy to nijako neovplyvní. Politické určite nie. Ale niektorí z občanov Slovenska, ktorí boli v tom čase v Nepále, skutočne ocenili našu pomoc a boli vďační nepálskemu veľvyslanectvu a honorárnemu konzulátu, pretože sme pre nich urobili všetko, čo sme mohli. Takže ide skôr o vplyv na sociálne vzťahy a väzby medzi oboma národmi.

Aké sú vaše odporúčania pre slovenských turistov, ktorí zvažujú v blízkej budúcnosti vycestovať do Nepálu?

Dobrou správou je, že nikto zo Slovákov nezahynul. Niektorí utrpeli zranenia pri zosuvoch pôdy, no nik nezomrel... V najbližších dvoch alebo troch mesiacoch by som však neodporúčal cestovať do Nepálu. Po monzúnovej sezóne, t. j. v septembri, resp. októbri, to už bude v poriadku.