Bratislava 9. mája (TASR) - Ivan Hopta - 55-ročný pedagóg z Humenného je lídrom kandidačnej listiny strany Úsvit pre nadchádzajúce eurovoľby. Európska únia (EÚ) si podľa jeho názoru žiada v súčasnosti rozsiahlu transformáciu, okrem iného aj nadviazanie užšieho partnerstva s Ruskom.

Zástupcovia strany Úsvit sú v prípade ich zvolenia za europoslancov rozhodnutí venovať polovicu svojho platu Slovákom trpiacim chudobou.

Rozhovor s I. Hoptom je súčasťou projektu, v ktorom TASR predstavuje lídrov kandidátok pre voľby do Európskeho parlamentu.

Pán Hopta, akých kandidátov postavila strana Úsvit pre májové eurovoľby?

Strana ÚSVIT postavila plný počet – 13 kandidátov. Z tohto počtu sú štyri ženy. Vekový priemer kandidátov je 47 rokov. Profesne sú to ľudia od právnikov, ekonómov, pedagógov, dopravných inžinierov, podnikateľov až po architektov a bezpečnostných analytikov.

Zastupujete neparlamentnú politickú stranu. Aké sú jej základné ciele, politická orientácia?

Stranu Úsvit by som zaradil na ľavo od strany Smer-SD. Chceme byť akousi alternatívou voči tejto strane, čo sa týka politického spektra, pretože si myslím, že právo možnosti výberu by mali mať nielen voliči z pravého ale aj ľavého politického spektra. Doposiaľ to tak nebolo. Od Smeru sa líšime napríklad v otázkach zahraničnej politiky, máme oveľa kritickejší názor na postavenie EÚ, na procesy, ktoré v nej prebiehajú. Zásadne sa odlišujeme v otázke členstva Slovenska v NATO. Myslíme si, že sa malo konať v tejto veci referendum, aj keď zastávame názor, že naša krajina by mala byť neutrálna, nemala by byť súčasťou NATO. Líšime sa ďalej v otázke ekonomicko-hospodárskej. Oveľa väčší dôraz kladieme na štátne vlastníctvo. Keď to takto funguje vo Francúzsku, Nemecku, mohlo by to takto fungovať aj na Slovensku. Sme v neposlednom rade za oveľa zásadnejšiu podporu poľnohospodárstva.

Čím je dnes Európska únia?-

EÚ je v poslednom období ako jablko, ktoré je na prvý pohľad nádherné, ale vnútro má zhnité. Preto potrebuje zásadnú transformáciu po všetkých stránkach. Strana ÚSVIT podporuje myšlienku spoločného Európskeho domu ako celku, teda celej Európy vrátane Ruska a bývalých republík Sovietskeho zväzu a nie imperiálnu alianciu Nemecka, Francúzska a prostredníctvom Veľkej Británie aj USA. EÚ už dávno nie je tým, čím chcela byť a bola pri jej zakladaní po strašnej skúsenosti s druhou svetovou vojnou, t.j. zábezpekou mieru a vzájomne výhodnej hospodárskej spolupráce. Dnes je kolóniou USA, respektíve vlastníkov finančných skupín na Wall Street a vlastníkov vojensko-priemyselného komplexu a ďalších megakorporácií, čo má potvrdiť aj pripravovaná dohoda medzi EÚ a USA o transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve TTIP. Títo ľudia zaviedli šialený ekonomický a finančný systém, ktorý ničí štáty, národy a obyčajných ľudí. Je založený na tvorení nových a nových peňazí cez úvery poskytované bankami, prípadne centrálnymi bankami. Na čele je americký FED s US dolárom ako nástrojom moci nad svetom. Nové peniaze však musia byť kryté novými územiami a majetkami. Ak by tak nebolo, dolár by dávno skolaboval a euro tiež. Slovensko a bývalé socialistické štáty už v tejto veci poslúžili a teraz cez členstvo v NATO majú poslúžiť ďalšiemu pochodu na východ s konečným cieľom ovládnuť Rusko a štáty Euroázie. Strana ÚSVIT je zásadne proti tomuto vojenskému a hospodárskemu zneužívaniu.

Akú politiku by ste v prípade úspechu vo voľbách presadzovali na pôde Európskeho parlamentu?

Našou prioritou je, aby EÚ slúžila ľuďom pre zlepšenie ich života a nie bankám a nadnárodným korporáciám pre zvyšovanie ich ziskov. Želáme si sociálne spravodlivejšiu EÚ. Po európskych cenách by mali nasledovať aj európske platy a dôchodky. Budeme žiadať odstránenie špekulatívneho podnikania a zavedenie jeho prísnej kontroly – regulácie zisku, aby banky a korporácie nevyužívali benevolenciu vlád nových členov na dosahovanie enormných ziskov. Presadzujeme spravodlivú dotačnú politiku, najmä v poľnohospodárstve. Chceme odstrániť zvýhodňovanie vybraných štátov na úkor nových členských štátov, zastaviť vyciciavanie chudobnejších štátov medzinárodnými finančnými spolkami a globálnymi bankami, odstrániť privatizáciu, ktorá robí z ľudí bezprávnych občanov vo vlastnej “sprivatizovanej” krajine. Prioritou však musí byť aj riešenie otázok nezamestnanosti. Naša krajina sa vrátila do 30-tych rokov minulého storočia, keď naši dedovia a pradedovia odchádzali pracovať za veľkú mláku, lebo rodná krajina už ich uživiť nedokázala. EÚ musí povedať svoje zásadné nie aj tomu, aby sa na vzdelávanie a zdravotníctvo pozeralo len ako na výhodný biznis. Je hanbou, keď naši dôchodcovia, ktorí vybudovali túto krajinu, dnes namiesto toho, aby si užívali plody svojho života predčasne zomierajú lebo nemajú peniaze na lieky. Toľko ospevovaný kapitalistický systém nezabezpečil ani zvyšovanie kvality nášho vzdelávania, výsledkom toho sú často absolventi, ktorí síce majú možno bohatých rodičov, ale sami sú chudobní svojimi vedomosťami. Výnimkou nie sú ani niektorí naši politici, ktorí za socializmu mali problém ukončiť učilištia a dnes sa hrdia vysokoškolskými titulmi.

Obmedzenie právomoci

Aké ďalšie „transformačné“ zmeny by presadzoval Úsvit v europarlamente?

V zahraničnej politike by išlo o obmedzenie právomoci Vysokého predstaviteľa pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku. Barónka Ashtonová by mala okamžite opustiť svoju funkciu, lebo je len predĺženou rukou zahraničných monopolov, bánk a NATO a zo svojej pozície predovšetkým obhajuje ich záujmy a nie záujmy EÚ. Kolektívnu bezpečnosť Európy je potrebné vytvárať predovšetkým vzájomnou spoluprácou krajín za asistencie OSN. Nesmieme dopustiť, aby nám do týchto otázok hovoril agresívny fašistický pakt NATO, ktorý je len predĺženou rukou na ochranu politických, hospodárskych a vojenských záujmov USA. Členské krajiny EÚ by sa mali usilovať o to, aby z Európy navždy zmizli cudzie vojenské základne, ktoré vytvárajú ohrozenie mieru na starom kontinente. V neposlednom rade budeme presadzovať, aby po celoeurópskej diskusii bola prijatá Európska ústava, ktorá by garantovala občanom dôstojný život a nie nezamestnanosť, bezdomovstvo a priepastné sociálne rozdiely. EÚ sa dá zmeniť, treba len z jej riadiacich útrob odstrániť príživníkov, ktorí namiesto toho, aby pracovali pre ľudí, pracujú pre seba a svojich chlebodarcov. V neposlednom rade je potrebné posilniť aj právomoci samotných poslancov, lebo tí dnes majú menšiu moc, ako bývalí poslanci sovietskeho parlamentu, keď o všetkom rozhodovala všemocná Komunistická strana Sovietskeho zväzu. A zamyslieť by sme sa mali aj nad tým, či by sme čím skôr nemali prijať do Európskej únie aj ostané slovanské štáty vrátane veľkého Ruska, ktoré po dlhom čase má na svojom čele opäť veľkého politika – Vladimira Putina, ktorý si získal sympatie nielen miliónov Rusov, ale aj mnohých občanov z iných slovanských krajín, Slovákov nevynímajúc.

S ktorou európskou politickou stranou by chcel Úsvit v prípade úspechu vo voľbách spolupracovať?

V prípade úspechu by naši europoslanci pracovali v europarlamente vo frakcii Konfederatívna skupina Európskej zjednotenej ľavice - Severskej zelenej ľavice, kde napríklad pracujú aj českí komunisti. Na rozdiel od súčasných europoslancov by sa pravidelne zúčastňovali všetkých rokovaní a polovicu svojho platu by rozdávali občanom Slovenska postihnutých chudobou.