Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Prvou prioritou je kurikulárna reforma. Horecký poznamenal, že od septembra 2023 sa prvé školy zapoja do experimentálneho overovania nového štátneho vzdelávacieho programu.
Autor TASR
Bratislava 26. apríla (TASR) – V oblasti školstva v rámci plánu obnovy a odolnosti (POO) došlo v poslednom období k viacerým zmenám. Naďalej sa však kladie dôraz na vybrané priority, ide o kurikulárnu reformu či financovanie materských škôl. Zmeny nastali napríklad pri spájaní vysokých škôl či kvalifikácii učiteľov v materských školách. Po stredajšom rokovaní vlády to zhrnul dočasne poverený minister školstva, vedy, výskumu a športu SR Ján Horecký.
Prvou prioritou je kurikulárna reforma. Horecký poznamenal, že od septembra 2023 sa prvé školy zapoja do experimentálneho overovania nového štátneho vzdelávacieho programu. Zdôraznil, že sa prejde od mechanického preberania vedomostí ku kritickému mysleniu. "Chceme sa posunúť viac od kvantity ku kvalite vo vzdelávaní žiakov," povedal Horecký. Dôraz sa bude klásť aj na environmentálnu gramotnosť.
Za dôležité označil šéf rezortu školstva aj financovanie materských škôl. Poukázal na to, že sa má zaviesť právny nárok na umiestnenie dieťaťa do materskej školy pre tých rodičov trojročných detí, ktorí to budú požadovať z rôznych dôvodov. K tejto zmene má dôjsť od septembra 2025. V lete 2022 bola podľa Horeckého vyhlásená výzva za 70 miliónov eur na dobudovanie potrebných kapacít materských škôl, pričom celková alokácia na tento zámer je viac ako 154 miliónov eur. "Potrebujeme vytvoriť zhruba 9107 miest v materských školách," spresnil. Zároveň doplnil, že každá novovytvorená trieda alebo škôlka musí znížiť primárnu spotrebu energie o 30 percent.
Horecký sa vyjadril aj ku kvalifikovanosti učiteľov v materských školách, ktorá prešla revíziou. "Zaviedli sme kompromis, aby v každej materskej škole bol aspoň jeden pedagogický zamestnanec, ktorý má vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa, teda bakalára. A aby v povinnom predprimárnom vzdelávaní boli deti vedené taktiež aspoň učiteľkou, ktorá má titul bakalár," spresnil Horecký. Ako doplnil, učitelia, ktorí nemajú desaťročnú prax, budú mať povinnosť si do siedmich rokov urobiť inovačné vzdelávanie.
Ďalšou zmenou oproti pôvodnej verzii plánu obnovy v oblasti školstva je odstúpenie od výzvy na tvrdé spájanie vysokých škôl do jedného subjektu. Podľa Horeckého vysoké školy neprejavili o to záujem. S Európskou komisiou sa podľa slov Horeckého dohodli "na mäkkom spájaní vysokých škôl," čím je vytváranie konzorcií. Prejavilo oň záujem 11 vysokých škôl. "Tieto konzorciá znamenajú, že vysoké školy budú zdieľať niektoré študijné programy, služby ako sú internáty, knižnice, databázy, čím sa nielen zefektívni využitie ich zdrojov, ale aj ponuka pre študentov. Začne sa aj so systémovou reformou v rámci fungovania vysokých škôl na Slovensku," uzavrel Horecký.
Prvou prioritou je kurikulárna reforma. Horecký poznamenal, že od septembra 2023 sa prvé školy zapoja do experimentálneho overovania nového štátneho vzdelávacieho programu. Zdôraznil, že sa prejde od mechanického preberania vedomostí ku kritickému mysleniu. "Chceme sa posunúť viac od kvantity ku kvalite vo vzdelávaní žiakov," povedal Horecký. Dôraz sa bude klásť aj na environmentálnu gramotnosť.
Za dôležité označil šéf rezortu školstva aj financovanie materských škôl. Poukázal na to, že sa má zaviesť právny nárok na umiestnenie dieťaťa do materskej školy pre tých rodičov trojročných detí, ktorí to budú požadovať z rôznych dôvodov. K tejto zmene má dôjsť od septembra 2025. V lete 2022 bola podľa Horeckého vyhlásená výzva za 70 miliónov eur na dobudovanie potrebných kapacít materských škôl, pričom celková alokácia na tento zámer je viac ako 154 miliónov eur. "Potrebujeme vytvoriť zhruba 9107 miest v materských školách," spresnil. Zároveň doplnil, že každá novovytvorená trieda alebo škôlka musí znížiť primárnu spotrebu energie o 30 percent.
Horecký sa vyjadril aj ku kvalifikovanosti učiteľov v materských školách, ktorá prešla revíziou. "Zaviedli sme kompromis, aby v každej materskej škole bol aspoň jeden pedagogický zamestnanec, ktorý má vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa, teda bakalára. A aby v povinnom predprimárnom vzdelávaní boli deti vedené taktiež aspoň učiteľkou, ktorá má titul bakalár," spresnil Horecký. Ako doplnil, učitelia, ktorí nemajú desaťročnú prax, budú mať povinnosť si do siedmich rokov urobiť inovačné vzdelávanie.
Ďalšou zmenou oproti pôvodnej verzii plánu obnovy v oblasti školstva je odstúpenie od výzvy na tvrdé spájanie vysokých škôl do jedného subjektu. Podľa Horeckého vysoké školy neprejavili o to záujem. S Európskou komisiou sa podľa slov Horeckého dohodli "na mäkkom spájaní vysokých škôl," čím je vytváranie konzorcií. Prejavilo oň záujem 11 vysokých škôl. "Tieto konzorciá znamenajú, že vysoké školy budú zdieľať niektoré študijné programy, služby ako sú internáty, knižnice, databázy, čím sa nielen zefektívni využitie ich zdrojov, ale aj ponuka pre študentov. Začne sa aj so systémovou reformou v rámci fungovania vysokých škôl na Slovensku," uzavrel Horecký.
