Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Približne pri 30 percentách všetkých zásahov sa používa aj letecká technika.
Autor TASR
Vysoké Tatry 17. decembra (TASR) – Horská záchranná služba (HZS) je najvyťaženejšia v zime. Dôvodom je väčšie množstvo zásahov hlavne v súvislosti s úrazmi na lyžiarskych svahoch a navyše záchranné akcie sú oveľa náročnejšie pre poveternostné podmienky. Uviedol to pre TASR riaditeľ HZS Jozef Janiga s tým, že v roku 2019 mali celkovo 2883 zásahov a z toho zhruba 800 zásahov bolo v letnom období. Približne pri 30 percentách všetkých zásahov sa používa aj letecká technika.
Ako ďalej priblížil, za posledné roky evidujú trend, že ľudia začali chodiť do hôr v neskorších hodinách, ako to bolo v minulosti. „Z ľudí sa tiež vytratila pokora, čoho príkladom sú odpadky, ktoré vidíme na chodníkoch,“ podotkol Janiga. Pozitívom je podľa jeho slov to, že ľudia majú v súčasnosti kvalitnejší výstroj do hôr.
Riaditeľ HZS hovorí o viacerých chybách, ktoré robia ľudia v zime. Mnohým lyžiarom chýba lyžiarska prilba. „Stretávame sa aj s tým, že osoby, ktoré sú povinné mať takéto prilby - deti do 15 rokov, ju nemajú. Ďalším problémom je zle nastavené lyžiarske viazanie. Tie vypínacie sily nie sú stavané na váhu lyžiara. Je to hlavne pri lyžiach, ktoré sú z požičovní,“ skonštatoval Janiga. Najväčším problémom je podľa neho nezvládnutie rýchlosti hlavne na strmých svahoch pre rýchle carvingové lyže. Často dochádza k zrážke lyžiarov alebo lyžiara do rôznych predmetov mimo zjazdových tratí, ako sú stromy, snežné delá alebo iné prekážky. „Tieto zrážky sú väčšinou fatálne,“ dodal.
V horskom teréne je zase problémom lavínové nebezpečenstvo. Skialpinisti a peší turisti by mali vedieť posúdiť lavínovú situáciu, mať so sebou správny výstroj, a to je lavínový vyhľadávací prístroj – lavínová sonda, lavínová lopatka a na privolanie pomoci mobilný telefón s nabitou batériou. „Odporúčame si nainštalovať aplikáciu HZS, kde v prípade privolania pomoci dostávame cez ňu GPS súradnice, čiže tá záchranná akcia je oveľa rýchlejšia,“ ozrejmil riaditeľ.
Horská záchranná služba predstavila v lete novú aplikáciu. Momentálne ju má stiahnutú viac ako 33.000 ľudí. „Viaceré prípady boli nahlásené cez túto aplikáciu. V prípade, ak nie je dobrý signál, tak dokážeme s postihnutým aj četovať pomocou SMS správy. Pre návštevníkov je tam aj kopec iných funkcionalít, či už je to momentálny stupeň lavínového nebezpečenstva alebo iné výstrahy, ktoré sa v danom pohorí vyskytujú,“ doplnil Janiga.
Riaditeľ odporúča turistom v zime, aby chodili na túry skoro ráno, nech sú najneskôr už o 16.00 h dole. Podľa jeho slov sú potrebné aj turistické paličky pre rovnováhu alebo pre prípad nechceného pošmyknutia a tiež stúpacie železá. Pokiaľ budú na chodníku, stačia retiazkové a ak idú do exponovanejších terénov, tak horolezecké mačky. „Čo sa týka oblečenia, treba mať rezervné vrstvy spodného oblečenia, perovú bundu, čelovku, teplý čaj a prísun nejakej energie. Je to hlavne preto, že telo spotrebuje v zimnom období pri výkone oveľa viac energie ako v lete,“ dodal Janiga.
Ako ďalej priblížil, za posledné roky evidujú trend, že ľudia začali chodiť do hôr v neskorších hodinách, ako to bolo v minulosti. „Z ľudí sa tiež vytratila pokora, čoho príkladom sú odpadky, ktoré vidíme na chodníkoch,“ podotkol Janiga. Pozitívom je podľa jeho slov to, že ľudia majú v súčasnosti kvalitnejší výstroj do hôr.
Riaditeľ HZS hovorí o viacerých chybách, ktoré robia ľudia v zime. Mnohým lyžiarom chýba lyžiarska prilba. „Stretávame sa aj s tým, že osoby, ktoré sú povinné mať takéto prilby - deti do 15 rokov, ju nemajú. Ďalším problémom je zle nastavené lyžiarske viazanie. Tie vypínacie sily nie sú stavané na váhu lyžiara. Je to hlavne pri lyžiach, ktoré sú z požičovní,“ skonštatoval Janiga. Najväčším problémom je podľa neho nezvládnutie rýchlosti hlavne na strmých svahoch pre rýchle carvingové lyže. Často dochádza k zrážke lyžiarov alebo lyžiara do rôznych predmetov mimo zjazdových tratí, ako sú stromy, snežné delá alebo iné prekážky. „Tieto zrážky sú väčšinou fatálne,“ dodal.
V horskom teréne je zase problémom lavínové nebezpečenstvo. Skialpinisti a peší turisti by mali vedieť posúdiť lavínovú situáciu, mať so sebou správny výstroj, a to je lavínový vyhľadávací prístroj – lavínová sonda, lavínová lopatka a na privolanie pomoci mobilný telefón s nabitou batériou. „Odporúčame si nainštalovať aplikáciu HZS, kde v prípade privolania pomoci dostávame cez ňu GPS súradnice, čiže tá záchranná akcia je oveľa rýchlejšia,“ ozrejmil riaditeľ.
Horská záchranná služba predstavila v lete novú aplikáciu. Momentálne ju má stiahnutú viac ako 33.000 ľudí. „Viaceré prípady boli nahlásené cez túto aplikáciu. V prípade, ak nie je dobrý signál, tak dokážeme s postihnutým aj četovať pomocou SMS správy. Pre návštevníkov je tam aj kopec iných funkcionalít, či už je to momentálny stupeň lavínového nebezpečenstva alebo iné výstrahy, ktoré sa v danom pohorí vyskytujú,“ doplnil Janiga.
Riaditeľ odporúča turistom v zime, aby chodili na túry skoro ráno, nech sú najneskôr už o 16.00 h dole. Podľa jeho slov sú potrebné aj turistické paličky pre rovnováhu alebo pre prípad nechceného pošmyknutia a tiež stúpacie železá. Pokiaľ budú na chodníku, stačia retiazkové a ak idú do exponovanejších terénov, tak horolezecké mačky. „Čo sa týka oblečenia, treba mať rezervné vrstvy spodného oblečenia, perovú bundu, čelovku, teplý čaj a prísun nejakej energie. Je to hlavne preto, že telo spotrebuje v zimnom období pri výkone oveľa viac energie ako v lete,“ dodal Janiga.
