Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Po valnom zhromaždení v Tatrách to skonštatovali zástupcovia Asociácie horských sídiel Slovenska a zároveň upozornili, že už na začiatku nedomysleli kompetentní dôsledky, ktoré tento návrh spôsobí.
Autor TASR
Vysoké Tatra 25. apríla (TASR) – Horské sídla na Slovensku v podstate trápia dlhé roky tie isté problémy, najnovšie však upozorňujú aj na komplikácie, ktoré im spôsobuje tzv. chodníková novela. Po zasadnutí valného zhromaždenia vo Vysokých Tatrách to skonštatovali zástupcovia Asociácie horských sídiel Slovenska (AHSS) a zároveň upozornili, že už na samom začiatku nedomysleli kompetentní dôsledky, ktoré tento návrh spôsobí.
„Január preveril stav techniky, pripravenosť občanov, ako aj účinnú pomoc štátu počas extrémnej snehovej nádielky. Hlavne na severe v horských oblastiach vyhlásilo viacero obcí mimoriadnu situáciu, keďže nepostačujúca a zastaraná technika nestačila na masy snehu. Niektorá bola dokonca v takom zlom stave, že keby nepomohla armáda, prípadne technika od súkromníkov, tak by hlavne menšie dediny so vzdialenejšími lokalitami zasypalo a odrezalo od sveta,“ konštatoval výkonný riaditeľ asociácie Štefan Šramka.
Dodal, že na nedostatočnú a slabo účinnú pomoc v krízových momentoch, ako aj koordinovanosť zo strany štátu, poukázala AHSS viackrát. Znova apeluje na hlavných predstaviteľov štátu, aby otázku technického zabezpečenia údržby počas zimného obdobia i po ňom prerokovali, navrhli zmysluplné riešenie a budovali kvalitné zázemie napríklad v podobe snežných fréz. „Sme ochotní sa na návrhoch podieľať a zdôvodňovať ich, len tak zostanú horské oblasti do budúcna a počas celého roka v stave kvalitného trvalo udržateľného rozvoja, nie, naopak, vyľudňovania,“ zdôraznil Šramka.
Predseda asociácie a zároveň primátor Vysokých Tatier Ján Mokoš tiež poukázal na fakt, že horské sídla, predovšetkým tie, ktoré majú katastre v národnom parku, nemôžu vyrubovať daň z nehnuteľnosti za pozemky a lesy. „Napríklad v prípade nášho mesta je to výpadok v príjmoch na úrovni 865.000 eur ročne pri strednej hodnote dane z nehnuteľností,“ skonštatoval Mokoš a upozornil, že budú v tomto smere požadovať zmenu či úpravu nariadení.
AHSS sa opäť dotkla aj témy obhospodarovania veľkých šeliem na Slovensku. Neriešenie tejto situácie považuje obyvateľstvo horských oblastí za neschopnosť zodpovedných štátnych orgánov riešiť tento problém. „V okolitých krajinách narastajúci trend veľkých šeliem berú ďaleko vážnejšie a hlavne zmysluplnejšie ako u nás, začínajú to riešiť hneď v zárodku a už teraz tam navrhujú opatrenia, o ktorých sa u nás rozpráva 30 rokov bez kladného výsledku a efektu,“ konštatoval Šramka. Podľa Mokoša je územie Tatranského národného parku svojou rozlohou vhodné maximálne pre 25 jedincov medveďa hnedého.
„V súčasnosti ich tu odhadom žije asi 140 a na celom území Slovenska zhruba 1200. Nemajú sa kde uživiť, preto schádzajú aj do intravilánov. Opäť upozorňujeme na premnoženie tejto šelmy a navrhujeme buď vývoz jedincov do iných oblastí, sterilizáciu a v krajnom prípade aj odstrel,“ vysvetľuje tatranský primátor. Podľa neho sa ani realizácia tzv. staničiek či ohrád okolo kontajnerov neukázala ako dostatočná, keďže medvede sa presúvajú do iných obcí, kde takéto klietky na odpadkové nádoby nemajú.
„Január preveril stav techniky, pripravenosť občanov, ako aj účinnú pomoc štátu počas extrémnej snehovej nádielky. Hlavne na severe v horských oblastiach vyhlásilo viacero obcí mimoriadnu situáciu, keďže nepostačujúca a zastaraná technika nestačila na masy snehu. Niektorá bola dokonca v takom zlom stave, že keby nepomohla armáda, prípadne technika od súkromníkov, tak by hlavne menšie dediny so vzdialenejšími lokalitami zasypalo a odrezalo od sveta,“ konštatoval výkonný riaditeľ asociácie Štefan Šramka.
Dodal, že na nedostatočnú a slabo účinnú pomoc v krízových momentoch, ako aj koordinovanosť zo strany štátu, poukázala AHSS viackrát. Znova apeluje na hlavných predstaviteľov štátu, aby otázku technického zabezpečenia údržby počas zimného obdobia i po ňom prerokovali, navrhli zmysluplné riešenie a budovali kvalitné zázemie napríklad v podobe snežných fréz. „Sme ochotní sa na návrhoch podieľať a zdôvodňovať ich, len tak zostanú horské oblasti do budúcna a počas celého roka v stave kvalitného trvalo udržateľného rozvoja, nie, naopak, vyľudňovania,“ zdôraznil Šramka.
Predseda asociácie a zároveň primátor Vysokých Tatier Ján Mokoš tiež poukázal na fakt, že horské sídla, predovšetkým tie, ktoré majú katastre v národnom parku, nemôžu vyrubovať daň z nehnuteľnosti za pozemky a lesy. „Napríklad v prípade nášho mesta je to výpadok v príjmoch na úrovni 865.000 eur ročne pri strednej hodnote dane z nehnuteľností,“ skonštatoval Mokoš a upozornil, že budú v tomto smere požadovať zmenu či úpravu nariadení.
AHSS sa opäť dotkla aj témy obhospodarovania veľkých šeliem na Slovensku. Neriešenie tejto situácie považuje obyvateľstvo horských oblastí za neschopnosť zodpovedných štátnych orgánov riešiť tento problém. „V okolitých krajinách narastajúci trend veľkých šeliem berú ďaleko vážnejšie a hlavne zmysluplnejšie ako u nás, začínajú to riešiť hneď v zárodku a už teraz tam navrhujú opatrenia, o ktorých sa u nás rozpráva 30 rokov bez kladného výsledku a efektu,“ konštatoval Šramka. Podľa Mokoša je územie Tatranského národného parku svojou rozlohou vhodné maximálne pre 25 jedincov medveďa hnedého.
„V súčasnosti ich tu odhadom žije asi 140 a na celom území Slovenska zhruba 1200. Nemajú sa kde uživiť, preto schádzajú aj do intravilánov. Opäť upozorňujeme na premnoženie tejto šelmy a navrhujeme buď vývoz jedincov do iných oblastí, sterilizáciu a v krajnom prípade aj odstrel,“ vysvetľuje tatranský primátor. Podľa neho sa ani realizácia tzv. staničiek či ohrád okolo kontajnerov neukázala ako dostatočná, keďže medvede sa presúvajú do iných obcí, kde takéto klietky na odpadkové nádoby nemajú.
