V súčasnosti podľa Hoštáka neexistuje nijaká alternatíva k NATO v otázke garancie bezpečnosti v transatlantickom priestore.
Autor TASR
Bratislava 29. marca (TASR) - Najväčšou dlhodobou výzvou pre NATO je udržať medzi členmi jednotu v základných a existenčných otázkach. Pre TASR to uviedol analytik Daniel Hošták z organizácie Globsec v súvislosti s 20. výročím vstupu SR do organizácie. Ako skonštatoval, Aliancia je len taká silná, ako sú silné jej členské štáty.
"Jednu z najväčších výziev vidím práve v polarizácii spoločností naprieč Európou a Severnou Amerikou, o ktorej svedčia výsledky viacerých kľúčových volieb v štátoch, ako napríklad Slovensko, Holandsko, ale aj neistota spojená s prezidentskými voľbami v USA. Práve skepsa spojená s členstvom v NATO či Európskej únii (EÚ) sa pritom často stáva predmetom politických kampaní," komentoval Hošták.
K tejto výzve sa radia podľa neho aj ďalšie dlhodobé iniciatívy, ako sú zvyšovanie vojenských kapacít a produkcie, podpora vojenského priemyslu, implementácia moderných technológií, čelenie hrozbám spojeným s klimatickou zmenou či potenciálne rozširovanie NATO smerom na Balkán či Kaukaz.
V súčasnosti podľa Hoštáka neexistuje nijaká alternatíva k NATO v otázke garancie bezpečnosti v transatlantickom priestore. Ako poukázal, Aliancia oslavuje tento rok 75. výročie svojho založenia a stala sa etablovaným geopolitickým hráčom a najsilnejším obranným zoskupením na svete.
"Otázka zefektívňovania vojenskej spolupráce štátov Európskej únie je, samozrejme, namieste. Absolútne sa však nevylučuje s potrebou silnej a dobre fungujúcej Aliancie. Práve naopak, pokiaľ by EÚ chcela postúpiť ďalej v otázke budovania akýchsi spoločných vojenských kapacít, potreba koordinácie s NATO by bola absolútne nevyhnutná," uviedol Hošták.
Za nedôverou slovenskej spoločnosti voči Aliancii vidí analytik zanedbanie vzdelávania a prezentácie pridanej hodnoty, ktorú členstvo v Aliancii prináša. "Od nášho vstupu do NATO sme len minimálne investovali do procesu zvyšovania povedomia a teraz vidíme jasné výsledky. Z toho dôvodu je naozaj nevyhnutné priblížiť Alianciu bežným občanom, ale aj študentom na školách," myslí si.
Ako ďalšiu z príčin označil zneužívanie nášho členstva v euroatlantických štruktúrach politikmi v rámci volebných kampaní a vytĺkanie tak politických bodov. "Otázka totiž neznie, či by sme mali byť členom NATO, ale skôr ako vieme prispieť k lepšie fungujúcej Aliancii," dodal.
"Jednu z najväčších výziev vidím práve v polarizácii spoločností naprieč Európou a Severnou Amerikou, o ktorej svedčia výsledky viacerých kľúčových volieb v štátoch, ako napríklad Slovensko, Holandsko, ale aj neistota spojená s prezidentskými voľbami v USA. Práve skepsa spojená s členstvom v NATO či Európskej únii (EÚ) sa pritom často stáva predmetom politických kampaní," komentoval Hošták.
K tejto výzve sa radia podľa neho aj ďalšie dlhodobé iniciatívy, ako sú zvyšovanie vojenských kapacít a produkcie, podpora vojenského priemyslu, implementácia moderných technológií, čelenie hrozbám spojeným s klimatickou zmenou či potenciálne rozširovanie NATO smerom na Balkán či Kaukaz.
V súčasnosti podľa Hoštáka neexistuje nijaká alternatíva k NATO v otázke garancie bezpečnosti v transatlantickom priestore. Ako poukázal, Aliancia oslavuje tento rok 75. výročie svojho založenia a stala sa etablovaným geopolitickým hráčom a najsilnejším obranným zoskupením na svete.
"Otázka zefektívňovania vojenskej spolupráce štátov Európskej únie je, samozrejme, namieste. Absolútne sa však nevylučuje s potrebou silnej a dobre fungujúcej Aliancie. Práve naopak, pokiaľ by EÚ chcela postúpiť ďalej v otázke budovania akýchsi spoločných vojenských kapacít, potreba koordinácie s NATO by bola absolútne nevyhnutná," uviedol Hošták.
Za nedôverou slovenskej spoločnosti voči Aliancii vidí analytik zanedbanie vzdelávania a prezentácie pridanej hodnoty, ktorú členstvo v Aliancii prináša. "Od nášho vstupu do NATO sme len minimálne investovali do procesu zvyšovania povedomia a teraz vidíme jasné výsledky. Z toho dôvodu je naozaj nevyhnutné priblížiť Alianciu bežným občanom, ale aj študentom na školách," myslí si.
Ako ďalšiu z príčin označil zneužívanie nášho členstva v euroatlantických štruktúrach politikmi v rámci volebných kampaní a vytĺkanie tak politických bodov. "Otázka totiž neznie, či by sme mali byť členom NATO, ale skôr ako vieme prispieť k lepšie fungujúcej Aliancii," dodal.