Novela rokovacieho poriadku je nevyvážená, protischránkový zákon môže zlepšiť aktuálny stav a blížiaci sa summit EÚ zviditeľní Bratislavu, ale zlom neprinesie, povedal pre TABLET.TV Juraj Hrabko.
Autor Teraz.sk
Bratislava 8. septembra (Teraz.sk) – Dvanásť demonštrácií, ktorá OĽaNO/NOVA a SaS organizovali pred bytovým komplexom Bonaparte splnilo svoj účel. „Hodnotil by som ich kladne. Nemyslím si, že by Igor Matovič alebo Richard Sulík očakávali, že kvôli týmto protestom odstúpi Robert Kaliňák alebo dá Robert Fico návrh na jeho odvolanie,“ povedal pre TABLET.TV publicista Juraj Hrabko.
„Hodnotím to kladne preto, že tieto strany získali obrovskú skúsenosť s organizovaním mítingov počas letných prázdnin. Teraz nepozerám na to, či tam chodili tisíce, stovky alebo desiatky ľudí,“ vysvetlil. „Dôležité je, že to vyjadruje aj určitú občiansku angažovanosť. V budúcnosti sa ukáže, ako OĽaNO/NOVA a SaS dokážu zužitkovať kapitál nazbieraný počas týchto dvoch mesiacov v praxi, teda v parlamente,“ dodal.
Na margo snahy občianskych aktivistov Aleny Krempaskej a Petra Weisenbachera vystúpiť na proteste s požiadavkou, aby organizácia akcií prešla z politickej platformy na občiansku, Hrabko poznamenal, že nikto nemá právo vystúpiť na mítingu bez súhlasu organizáctora.
„Ak chce pani Krempaská, aby takéto mítingy organizovali občianski aktivisti, mala sa o to pokúsiť. Skúsenosti s tým má. Takže plače na nesprávnom hrobe. Ľahko sa hovorí, že by to mal robiť niekto iný, ak to nikto iný nerobí,“ povedal. Dodal, že podľa neho polícia zlyhala, keď na následných Bonapárty dôsledne neoddelila pôvodných demonštrantov od aktivistov Krempaskej, ktorí protestovali proti forme týchto demonštrácií. Fyzický útok na Krempaskú niekoľko hodín po poslednom proteste Hrabko odsúdil, prípadnú súvislosť s demonštráciou pred komplexom Bonaparte by však podľa neho najprv musela preukázať polícia.
V spore medzi vedením parlamentu a podpredsedníčkou Národnej rady SR Luciou Ďuriš Nicholsonovou o tom, ako a kedy bude viesť schôdzu vzhľadom na nedávny pôrod dieťaťa, dal Hrabko za pravdu parlamentu.
„Hodnotím správanie Lucie Ďuriš Nicholsonovej ako hysterické, neadekvátne a dokonca aj neakceptovateľné. Uprednostnila, ak tomu máme veriť, funkciu podpredsedníčky parlamentu pred vlastným novonarodeným dieťaťom. Je to niečo, čo sa ešte nestalo,“ reagoval na jej vyjadrenia, podľa ktorých ju prísť do práce pár dní po pôrode dotlačil predseda NR SR Andrej Danko pod hrozbou straty funkcie.
„Ak si modelujem tú situáciu a jej argumenty, viete si predstaviť, že by na schôdzi NR SR vystúpil Andrej Danko a povedal: Vážené pani poslankyne, páni poslanci, dávam návrh na odvolanie podpredsedníčky parlamentu, lebo sa jej narodilo dieťa?,“ poznamenal Hrabko. Takýto scenár je podľa neho politicky veľmi ťažko predstaviteľný. Záujem podpredsedníčky Ďuriš Nicholsonovej pracovať krátko po pôrode podľa Hrabka dokazuje aj zverejnená mailová komunikácia.
„A pripadá mi to ako prepálený marketing aj zo strany SaS. Lebo je známe aj vyjadrenie Richarda Sulíka o Andrejovi Dankovi a nie je náhodou, lebo v politike nič nie je náhodné, že prišlo krátko pred tým,“ pripomenul vyjadrenie predsedu SaS, že Dankovi chýba úcta k ženám.
Za najdôležitejší návrh tejto schôdze považuje Hrabko návrh novely rokovacieho poriadku. „Ak by bol schválený, znamenal by úplnú zmenu pomerov na Slovensku z hľadiska parlamentnej demokracie,“ povedal s tým, že návrh podľa neho nie je vyvážený a neprináša relevantné zlepšenia aj pre prácu parlamentnej menšiny. „Nezachytil som ani, že by mimovládne strany pripravovali pozmeňujúce návrhy. Napríklad, že by sa mimoriadna schôdza zvolaná tridsiatimi poslancami musela konať, nebolo by možné, aby parlament nesúhlasil s programom,“ poznamenal.
Najviac sa podľa Hrabka hovorí o časových limitoch na vystúpenia poslancov, ktoré by sa však nemali týkať vedenia parlamentu, členov vlády a prezidenta. „Ale je tam veľa ďalších nedorobkov,“ povedal.
„Aj Most – Híd prišiel ústami Gábora Gála s tým, že tento návrh nebude schválený tak, ako bol predložený,“ pripomenul, že aj jedna z vládnych strán uvažuje o pozmeňujúcich návrhoch. „Na argumentáciu, že tento návrh je v Európe akceptovateľný, že existuje viacero parlamentov, kde je krátený čas pre poslancov, sa dá oponovať tým, že ani jeden štát, ktorým sa argumentuje, nemá kauzu Bašternák. Nedá sa to porovnávať bezhlavo,“ dodal Hrabko.
Na otázku, či hodnotí návrh protischránkového zákona z dielne Lucie Žitňanskej ako posun vpred pri zavádzaní transparentnosti do výberových konaní alebo len ako formálny krok, odpovedal Hrabko opatrne. „Zatiaľ to nehodnotím ako formalitu, ale musíme si počkať, v akom definitívnom znení bude schválený. Vieme, že poslanci, keď chcú, vedia s návrhmi zákonov, aj vlastnej vlády, robiť divy. Koľkokrát už samotná vláda požiadala prezidenta, aby zákon vrátil do parlamentu, lebo sa z toho stalo niečo iné, ako do parlamentu prišlo,“ upozornil. Na druhej strane, návrh sa dá pozmeňujúcimi návrhmi aj vylepšiť a to je priestor aj pre aktivitu opozície. „Ani tento zákon nebude dokonalý, ale môže prispieť. Dá sa časom novelizovať. Ale je lepší ako súčasný stav a kto nechce podporiť toto, podporuje súčasný stav,“ zhrnul Hrabko.
Blížiaci sa bratislavský neformálny summit Rady Európskej únie považuje Hrabko za veľké pozitívum pre zviditeľnenie Slovenska, veľký posun v európskej politike však od neho neočakáva. „Bratislavský summit o ničom nerozhodne. Vždy je dobré, keď sa takéto stretnutie organizuje, teraz je dobré, že to bude Bratislava, ktorá bude „pupkom“ Európskej únie. Ale význam bude skôr politický ako reálny. Napriek tomu, že je dobré, že sa stretnú členovia vlád, ministri zahraničných vecí, nemyslím si, že prídu k nejakým záverom alebo odštartujú nejaký proces. Budú sa o to snažiť,“ uzavrel Hrabko.
„Hodnotím to kladne preto, že tieto strany získali obrovskú skúsenosť s organizovaním mítingov počas letných prázdnin. Teraz nepozerám na to, či tam chodili tisíce, stovky alebo desiatky ľudí,“ vysvetlil. „Dôležité je, že to vyjadruje aj určitú občiansku angažovanosť. V budúcnosti sa ukáže, ako OĽaNO/NOVA a SaS dokážu zužitkovať kapitál nazbieraný počas týchto dvoch mesiacov v praxi, teda v parlamente,“ dodal.
Na margo snahy občianskych aktivistov Aleny Krempaskej a Petra Weisenbachera vystúpiť na proteste s požiadavkou, aby organizácia akcií prešla z politickej platformy na občiansku, Hrabko poznamenal, že nikto nemá právo vystúpiť na mítingu bez súhlasu organizáctora.
„Ak chce pani Krempaská, aby takéto mítingy organizovali občianski aktivisti, mala sa o to pokúsiť. Skúsenosti s tým má. Takže plače na nesprávnom hrobe. Ľahko sa hovorí, že by to mal robiť niekto iný, ak to nikto iný nerobí,“ povedal. Dodal, že podľa neho polícia zlyhala, keď na následných Bonapárty dôsledne neoddelila pôvodných demonštrantov od aktivistov Krempaskej, ktorí protestovali proti forme týchto demonštrácií. Fyzický útok na Krempaskú niekoľko hodín po poslednom proteste Hrabko odsúdil, prípadnú súvislosť s demonštráciou pred komplexom Bonaparte by však podľa neho najprv musela preukázať polícia.
Ďuriš Nicholsonová vs. Danko
V spore medzi vedením parlamentu a podpredsedníčkou Národnej rady SR Luciou Ďuriš Nicholsonovou o tom, ako a kedy bude viesť schôdzu vzhľadom na nedávny pôrod dieťaťa, dal Hrabko za pravdu parlamentu.
„Hodnotím správanie Lucie Ďuriš Nicholsonovej ako hysterické, neadekvátne a dokonca aj neakceptovateľné. Uprednostnila, ak tomu máme veriť, funkciu podpredsedníčky parlamentu pred vlastným novonarodeným dieťaťom. Je to niečo, čo sa ešte nestalo,“ reagoval na jej vyjadrenia, podľa ktorých ju prísť do práce pár dní po pôrode dotlačil predseda NR SR Andrej Danko pod hrozbou straty funkcie.
„Ak si modelujem tú situáciu a jej argumenty, viete si predstaviť, že by na schôdzi NR SR vystúpil Andrej Danko a povedal: Vážené pani poslankyne, páni poslanci, dávam návrh na odvolanie podpredsedníčky parlamentu, lebo sa jej narodilo dieťa?,“ poznamenal Hrabko. Takýto scenár je podľa neho politicky veľmi ťažko predstaviteľný. Záujem podpredsedníčky Ďuriš Nicholsonovej pracovať krátko po pôrode podľa Hrabka dokazuje aj zverejnená mailová komunikácia.
„A pripadá mi to ako prepálený marketing aj zo strany SaS. Lebo je známe aj vyjadrenie Richarda Sulíka o Andrejovi Dankovi a nie je náhodou, lebo v politike nič nie je náhodné, že prišlo krátko pred tým,“ pripomenul vyjadrenie predsedu SaS, že Dankovi chýba úcta k ženám.
Novela rokovacieho poriadku
Za najdôležitejší návrh tejto schôdze považuje Hrabko návrh novely rokovacieho poriadku. „Ak by bol schválený, znamenal by úplnú zmenu pomerov na Slovensku z hľadiska parlamentnej demokracie,“ povedal s tým, že návrh podľa neho nie je vyvážený a neprináša relevantné zlepšenia aj pre prácu parlamentnej menšiny. „Nezachytil som ani, že by mimovládne strany pripravovali pozmeňujúce návrhy. Napríklad, že by sa mimoriadna schôdza zvolaná tridsiatimi poslancami musela konať, nebolo by možné, aby parlament nesúhlasil s programom,“ poznamenal.
Najviac sa podľa Hrabka hovorí o časových limitoch na vystúpenia poslancov, ktoré by sa však nemali týkať vedenia parlamentu, členov vlády a prezidenta. „Ale je tam veľa ďalších nedorobkov,“ povedal.
„Aj Most – Híd prišiel ústami Gábora Gála s tým, že tento návrh nebude schválený tak, ako bol predložený,“ pripomenul, že aj jedna z vládnych strán uvažuje o pozmeňujúcich návrhoch. „Na argumentáciu, že tento návrh je v Európe akceptovateľný, že existuje viacero parlamentov, kde je krátený čas pre poslancov, sa dá oponovať tým, že ani jeden štát, ktorým sa argumentuje, nemá kauzu Bašternák. Nedá sa to porovnávať bezhlavo,“ dodal Hrabko.
Protischránkový zákon
Na otázku, či hodnotí návrh protischránkového zákona z dielne Lucie Žitňanskej ako posun vpred pri zavádzaní transparentnosti do výberových konaní alebo len ako formálny krok, odpovedal Hrabko opatrne. „Zatiaľ to nehodnotím ako formalitu, ale musíme si počkať, v akom definitívnom znení bude schválený. Vieme, že poslanci, keď chcú, vedia s návrhmi zákonov, aj vlastnej vlády, robiť divy. Koľkokrát už samotná vláda požiadala prezidenta, aby zákon vrátil do parlamentu, lebo sa z toho stalo niečo iné, ako do parlamentu prišlo,“ upozornil. Na druhej strane, návrh sa dá pozmeňujúcimi návrhmi aj vylepšiť a to je priestor aj pre aktivitu opozície. „Ani tento zákon nebude dokonalý, ale môže prispieť. Dá sa časom novelizovať. Ale je lepší ako súčasný stav a kto nechce podporiť toto, podporuje súčasný stav,“ zhrnul Hrabko.
Bratislavský summit
Blížiaci sa bratislavský neformálny summit Rady Európskej únie považuje Hrabko za veľké pozitívum pre zviditeľnenie Slovenska, veľký posun v európskej politike však od neho neočakáva. „Bratislavský summit o ničom nerozhodne. Vždy je dobré, keď sa takéto stretnutie organizuje, teraz je dobré, že to bude Bratislava, ktorá bude „pupkom“ Európskej únie. Ale význam bude skôr politický ako reálny. Napriek tomu, že je dobré, že sa stretnú členovia vlád, ministri zahraničných vecí, nemyslím si, že prídu k nejakým záverom alebo odštartujú nejaký proces. Budú sa o to snažiť,“ uzavrel Hrabko.