Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
O vstupe E. Chmelára do politiky, ponuke D. Lipšica mestu Martin, situácii v Grécku, aj debate o migrantoch diskutoval v TABLET.TV publicista Juraj Hrabko.
Autor Teraz.sk
Bratislava 24. júla (Teraz.sk) – Vstup Eduarda Chmelára do politiky v drese novovznikajúceho hnutia Solidarita, ekológia, nenásilie (SEN) obohatí stranícku debatu, ale na druhej strane ochudobní verejný diskurz. „Mne je tak trochu jeho rozhodnutia ľúto,“ povedal pre TABLET.TV publicista Juraj Hrabko.
Dodal, že verejnú diskusiu považuje v tejto chvíli za dôležitejšiu, ako „stranícke debaty“.
Chmelár má podľa Hrabka na svoje rozhodnutie právo, druhá vec sú reálne možnosti novozaloženého hnutia presadiť sa. V jarných parlamentných voľbách má SEN podľa neho šancu len na kandidátke iného, etablovaného politického subjektu. „Samostatne nie, bolo by to veľkým prekvapením, až zázrakom, keby sa to stalo,“ povedal Hrabko. Ak by sa hnutie na jar do Národnej rady nedostalo, podľa Hrabka bude mať veľký problém prežiť ako nový subjekt štyri roky v mimoparlamentnej opozícii.
Podobne skepticky sa stavia aj ďalším novým stranám a hnutiam, ako je SKOK Juraja Miškova či Šanca Evy Babitzovej. „Je to sen, ktorý o pár mesiacov prestanú snívať. Dobré je, že existuje pluralita politických strán. Druhá vec je, ktorej časti politického spektra hlasy prepadnú,“ upozornil.
POLITIKA Tu a Teraz 2015-07-24 by terazmedia
Hrabko sa vyjadril aj k ponuke Daniela Lipšica (NOVA) zastupovať mesto Martin pred ústavným súdom v kauze osemmiliónovej pohľadávky. Podľa Lipšica mesto, vedené podpredsedom Siete Andrejom Hrnčiarom, podpísalo ohľadom zastupovania neobvyklú zmluvu s právnickou spoločnosťou a za neobvyklú považuje aj možnú odmenu až dva milióny eur.
„Daniel Lipšic nie je zlý právnik, ale je to politická ponuka. Rozhodnúť musí zastupiteľstvo,“ povedal Hrabko s tým, že za zvláštnu považuje aj novú politickú prax, kedy predstavitelia jedného politického subjektu ponúkajú pomoc konkurenčným stranám.
Hrabko kritizoval rozhodnutie slovenskej vlády prijať na našom území len sto migrantov s kresťanskými koreňmi. „Postoj slovenskej vlády je xenofóbny, vulgárny, nehumánny, neslovenský a neeurópsky,“ vyhlásil. „Ešte nehoráznejšie je to, že si ich chceme vyberať,“ dodal Hrabko.
Nízky počet prijatých migrantov podľa neho nevyvažuje ani ochota Slovenska ubytovať na našom území 500 migrantov, ktorých azylovú procedúru rieši Rakúsko, či humanitárne transfery. „Rakúsko je preplnené, inak by s nami takúto dohodu neuzatvorilo. Ale je to len zakrývací manéver,“ povedal Hrabko.
Nesúhlasí s názorom predsedu SNS Andreja Danka, podľa ktorého môže byť dohoda s Rakúskom v rozpore s ľudskými právami azylantov a ich relokácia do Gabčíkova vytvára riziko aj pre strategické vodné dielo.
„Ja tu žiadne porušenie ľudských práv nevidím. Je lepšie, ak môžu títo ľudia môžu žiť v dôstojnejších podmienkach, ako v preplnenom tábore,“ povedal Hrabko. Dodal, že na ochranu priehrady má Slovensko vytvorené inštitúcie a on osobne riziko kvôli dočasnému umiestneniu 500 migrantov nevidí.
V relácii krátko reagoval aj na grécky paradox. Vláda premiéra Tsiprasa stála Grécko podľa agentúry Reuters desiatky miliárd eur. Len rozdiel medzi pôvodne požadovanou a dnešnou výškou pomoci, ktorú chce Grécko získať, je podľa Hrabka 30 mld. eur. Podľa prieskumov však Tsiprasovi dôveruje až 60 percent Grékov. „Paradoxne sa Tsipras stal obľúbenejším, hoci požiadavky referenda nesplnil,“ poznamenal Hrabko. Osobne si myslí, že 30 mld. eur je cena za referendum a predchádzajúcu neochotu Grécka dohodnúť sa. „Ale vynieslo to politickú prestíž premiérovi,“ uzavrel Hrabko.
Dodal, že verejnú diskusiu považuje v tejto chvíli za dôležitejšiu, ako „stranícke debaty“.
Chmelár má podľa Hrabka na svoje rozhodnutie právo, druhá vec sú reálne možnosti novozaloženého hnutia presadiť sa. V jarných parlamentných voľbách má SEN podľa neho šancu len na kandidátke iného, etablovaného politického subjektu. „Samostatne nie, bolo by to veľkým prekvapením, až zázrakom, keby sa to stalo,“ povedal Hrabko. Ak by sa hnutie na jar do Národnej rady nedostalo, podľa Hrabka bude mať veľký problém prežiť ako nový subjekt štyri roky v mimoparlamentnej opozícii.
Podobne skepticky sa stavia aj ďalším novým stranám a hnutiam, ako je SKOK Juraja Miškova či Šanca Evy Babitzovej. „Je to sen, ktorý o pár mesiacov prestanú snívať. Dobré je, že existuje pluralita politických strán. Druhá vec je, ktorej časti politického spektra hlasy prepadnú,“ upozornil.
POLITIKA Tu a Teraz 2015-07-24 by terazmedia
Hrabko sa vyjadril aj k ponuke Daniela Lipšica (NOVA) zastupovať mesto Martin pred ústavným súdom v kauze osemmiliónovej pohľadávky. Podľa Lipšica mesto, vedené podpredsedom Siete Andrejom Hrnčiarom, podpísalo ohľadom zastupovania neobvyklú zmluvu s právnickou spoločnosťou a za neobvyklú považuje aj možnú odmenu až dva milióny eur.
„Daniel Lipšic nie je zlý právnik, ale je to politická ponuka. Rozhodnúť musí zastupiteľstvo,“ povedal Hrabko s tým, že za zvláštnu považuje aj novú politickú prax, kedy predstavitelia jedného politického subjektu ponúkajú pomoc konkurenčným stranám.
Hrabko kritizoval rozhodnutie slovenskej vlády prijať na našom území len sto migrantov s kresťanskými koreňmi. „Postoj slovenskej vlády je xenofóbny, vulgárny, nehumánny, neslovenský a neeurópsky,“ vyhlásil. „Ešte nehoráznejšie je to, že si ich chceme vyberať,“ dodal Hrabko.
Nízky počet prijatých migrantov podľa neho nevyvažuje ani ochota Slovenska ubytovať na našom území 500 migrantov, ktorých azylovú procedúru rieši Rakúsko, či humanitárne transfery. „Rakúsko je preplnené, inak by s nami takúto dohodu neuzatvorilo. Ale je to len zakrývací manéver,“ povedal Hrabko.
Nesúhlasí s názorom predsedu SNS Andreja Danka, podľa ktorého môže byť dohoda s Rakúskom v rozpore s ľudskými právami azylantov a ich relokácia do Gabčíkova vytvára riziko aj pre strategické vodné dielo.
„Ja tu žiadne porušenie ľudských práv nevidím. Je lepšie, ak môžu títo ľudia môžu žiť v dôstojnejších podmienkach, ako v preplnenom tábore,“ povedal Hrabko. Dodal, že na ochranu priehrady má Slovensko vytvorené inštitúcie a on osobne riziko kvôli dočasnému umiestneniu 500 migrantov nevidí.
V relácii krátko reagoval aj na grécky paradox. Vláda premiéra Tsiprasa stála Grécko podľa agentúry Reuters desiatky miliárd eur. Len rozdiel medzi pôvodne požadovanou a dnešnou výškou pomoci, ktorú chce Grécko získať, je podľa Hrabka 30 mld. eur. Podľa prieskumov však Tsiprasovi dôveruje až 60 percent Grékov. „Paradoxne sa Tsipras stal obľúbenejším, hoci požiadavky referenda nesplnil,“ poznamenal Hrabko. Osobne si myslí, že 30 mld. eur je cena za referendum a predchádzajúcu neochotu Grécka dohodnúť sa. „Ale vynieslo to politickú prestíž premiérovi,“ uzavrel Hrabko.
