Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
O migračnej kríze, kandidátnej listine KDH aj vojenských plánovačoch NATO pri Bratislave rozprával v TABLET.TV publicista Juraj Hrabko.
Autor Teraz.sk
Bratislava 31. októbra (Teraz.sk) – Európska únia pri riešení migračnej krízy zlyhala. V čase keď prijme nejaké opatrenie, je už zastarané a vývoj krízy je dávno niekde inde. „Európa nezvládla situáciu, nebude takým bezpečným miestom pre život, ako bola doteraz. Zlyhali všetky mechanizmy a veľká byrokracia, ktorá okolo toho je,“ povedal v relácii na TABLET.TV publicista Juraj Hrabko.
„Ukazuje sa, že Európa možno neustojí ani súdržné vzťahy jednotlivých štátov, ktoré naštrbila táto vlna migrantov a utečencov. Možno sa integrovala priveľkou rýchlosťou,“ dodal. „Ale Európska únia je 28 štátov, je teda možné povedať, že zlyhalo 28 štátov, medzi ktoré patríme aj my,“ upozornil Hrabko.
Reagoval aj na výrok poslanca Smeru-SD Antona Martvoňa, podľa ktorého boli výsledky minisummitu jedenástich štátov EÚ a Balkánu smiešne, keďže dospeli len k tomu, že treba vytvoriť ubytovacie kapacity pre migrantov. Tie však podľa neho mali mať Taliani a Gréci už dávno vytvorené, keďže na to dostali z únie prostriedky.
„Samozrejme, že na to brali peniaze, ale tie treba vyčleniť znovu, lebo sa minuli na celkom iné veci, ako sa mali minúť,“ poznamenal Hrabko. „Je to chytanie zajaca za chvost. Vidíme, že život ide svojim spôsobom ďalej. Na summite sa predsa ešte nehovorilo o tom, že Rakúsko postaví nejaký plot, nehovorí sa o plote, ktorý možno postaví Slovinsko, Bulharsko a ďalšie štáty,“ upozornil. „Toto nebolo a ani nemohlo byť predmetom summitu,“ poznamenal s tým, že nové informácie sa objavili bezprostredne po summite.
„Ukazuje sa, že prílev utečencov a migrantov stále neustáva. Príčinou je zrejme nešťastné vyhlásenie Angely Merkel, akési pozvanie. V opačnom prípade už by sa mali počty utečencov a migrantov klesať. Posledné správy sú, že aspoň cez Chorvátsko už to klesá. Ale uvidíme, lebo je už naozaj veľmi zlé počasie,“ dodal s tým, že bez viny v otázke migrantov nie je ani Slovensko.
Keď sa o kvótach rozhodovalo prvýkrát, boli zmietnuté zo stola s tým, že štáty budú prijímať migrantov na základe dobrovoľnosti. Slovensko však oznámilo, že prijme len sto sýrskych kresťanov, čo bolo podľa Hrabka vnímané veľmi zle.
Hrabko v relácii komentoval aj rozhodnutie KDH zverejniť už v týchto dňoch svoju kandidátnu listinu do parlamentných volieb. „Možno nechceli predlžovať túto situáciu, tie naťahovačky a lobingy, ktoré v rámci kandidátnej listiny existujú a rozhodli sa to uťať už teraz,“ poznamenal. „Ale v roku 2012 viac ako 80 percent voličov využilo možnosť prednostných hlasov,“ upozornil, že poslanci môžu vďaka preferenčným krúžkom postúpiť aj z nižších miest na kandidátke.
To sa bude týkať aj Alojza Hlinu a štyroch ďalších kandidátov jeho strany Občania, ktorí získali na listine KDH miesta s poradovým číslom 70 až 75. A podobne aj hovorkyne KDH, bývalej televíznej hlásateľky Nataši Žembovej, ktorá kandiduje na čísle 100.
„Bude záležať na udeľovaní prednostných hlasov, to je úloha všetkých kandidátov, najmä od čísla od desať dole. To bude úloha Alojza Hlinu a jeho spolustraníkov, bude to úloha pani Žembovej, ak má ambície postúpiť do Národnej rady. Ak ich nemá a je tam iba preto, aby bolo na kandidátke známejšie meno, nebude robiť kampaň kvôli prednostným hlasom a jednoducho sa zžije s tou úlohou, ktorá jej bola prisúdená. Myslím, že Alojz Hlina kampaň na prednostné hlasy robiť bude,“ zhrnul Hrabko.
Zároveň upozornil na paralelu medzi situáciou v Poľsku, kde aj vďaka veľkému prepadu hlasov jasne zvíťazila strana Právo a spravodlivosť, a možným vývojom na Slovensku.
„Nechcem byť prorokom, ale uvažujem, či poľský príklad nemôže byť precedens aj pre Slovensko. Prepadla tam strana, ktorá získala 4,8 percenta hlasov, čo môže pripomínať na Slovensku SaS. Prepadla tam koalícia, čo môže pripomínať OĽaNO s Novou,“ poznamenal. „A prepadli aj ďalšie strany. Na základe toho sa Právo a spravodlivosť dostala tam, kde je. Keby tie hlasy neprepadli, Právo a spravodlivosť by nebola takým suverénnym víťazom, ak by vôbec zvíťazila,“ zdôraznil Hrabko.
Krátko komentoval aj rozhodnutie vlády o príchode plánovačov NATO na slovenské územie. „Má to pre Slovensko veľký význam. Ja si myslím, že je to dobre, aj keď názory na to budú rôzne,“ povedal. Upozornil, že Slovensko je súčasťou Severoatlantickej aliancie. „Nie je to nič zvláštne, veď my sme súčasťou NATO. Bude to naša vojenská organizácia, ktorá bude sídliť pri Vajnoroch,“ uzavrel.
„Ukazuje sa, že Európa možno neustojí ani súdržné vzťahy jednotlivých štátov, ktoré naštrbila táto vlna migrantov a utečencov. Možno sa integrovala priveľkou rýchlosťou,“ dodal. „Ale Európska únia je 28 štátov, je teda možné povedať, že zlyhalo 28 štátov, medzi ktoré patríme aj my,“ upozornil Hrabko.
Reagoval aj na výrok poslanca Smeru-SD Antona Martvoňa, podľa ktorého boli výsledky minisummitu jedenástich štátov EÚ a Balkánu smiešne, keďže dospeli len k tomu, že treba vytvoriť ubytovacie kapacity pre migrantov. Tie však podľa neho mali mať Taliani a Gréci už dávno vytvorené, keďže na to dostali z únie prostriedky.
„Samozrejme, že na to brali peniaze, ale tie treba vyčleniť znovu, lebo sa minuli na celkom iné veci, ako sa mali minúť,“ poznamenal Hrabko. „Je to chytanie zajaca za chvost. Vidíme, že život ide svojim spôsobom ďalej. Na summite sa predsa ešte nehovorilo o tom, že Rakúsko postaví nejaký plot, nehovorí sa o plote, ktorý možno postaví Slovinsko, Bulharsko a ďalšie štáty,“ upozornil. „Toto nebolo a ani nemohlo byť predmetom summitu,“ poznamenal s tým, že nové informácie sa objavili bezprostredne po summite.
„Ukazuje sa, že prílev utečencov a migrantov stále neustáva. Príčinou je zrejme nešťastné vyhlásenie Angely Merkel, akési pozvanie. V opačnom prípade už by sa mali počty utečencov a migrantov klesať. Posledné správy sú, že aspoň cez Chorvátsko už to klesá. Ale uvidíme, lebo je už naozaj veľmi zlé počasie,“ dodal s tým, že bez viny v otázke migrantov nie je ani Slovensko.
Keď sa o kvótach rozhodovalo prvýkrát, boli zmietnuté zo stola s tým, že štáty budú prijímať migrantov na základe dobrovoľnosti. Slovensko však oznámilo, že prijme len sto sýrskych kresťanov, čo bolo podľa Hrabka vnímané veľmi zle.
Hrabko v relácii komentoval aj rozhodnutie KDH zverejniť už v týchto dňoch svoju kandidátnu listinu do parlamentných volieb. „Možno nechceli predlžovať túto situáciu, tie naťahovačky a lobingy, ktoré v rámci kandidátnej listiny existujú a rozhodli sa to uťať už teraz,“ poznamenal. „Ale v roku 2012 viac ako 80 percent voličov využilo možnosť prednostných hlasov,“ upozornil, že poslanci môžu vďaka preferenčným krúžkom postúpiť aj z nižších miest na kandidátke.
To sa bude týkať aj Alojza Hlinu a štyroch ďalších kandidátov jeho strany Občania, ktorí získali na listine KDH miesta s poradovým číslom 70 až 75. A podobne aj hovorkyne KDH, bývalej televíznej hlásateľky Nataši Žembovej, ktorá kandiduje na čísle 100.
„Bude záležať na udeľovaní prednostných hlasov, to je úloha všetkých kandidátov, najmä od čísla od desať dole. To bude úloha Alojza Hlinu a jeho spolustraníkov, bude to úloha pani Žembovej, ak má ambície postúpiť do Národnej rady. Ak ich nemá a je tam iba preto, aby bolo na kandidátke známejšie meno, nebude robiť kampaň kvôli prednostným hlasom a jednoducho sa zžije s tou úlohou, ktorá jej bola prisúdená. Myslím, že Alojz Hlina kampaň na prednostné hlasy robiť bude,“ zhrnul Hrabko.
Zároveň upozornil na paralelu medzi situáciou v Poľsku, kde aj vďaka veľkému prepadu hlasov jasne zvíťazila strana Právo a spravodlivosť, a možným vývojom na Slovensku.
„Nechcem byť prorokom, ale uvažujem, či poľský príklad nemôže byť precedens aj pre Slovensko. Prepadla tam strana, ktorá získala 4,8 percenta hlasov, čo môže pripomínať na Slovensku SaS. Prepadla tam koalícia, čo môže pripomínať OĽaNO s Novou,“ poznamenal. „A prepadli aj ďalšie strany. Na základe toho sa Právo a spravodlivosť dostala tam, kde je. Keby tie hlasy neprepadli, Právo a spravodlivosť by nebola takým suverénnym víťazom, ak by vôbec zvíťazila,“ zdôraznil Hrabko.
Krátko komentoval aj rozhodnutie vlády o príchode plánovačov NATO na slovenské územie. „Má to pre Slovensko veľký význam. Ja si myslím, že je to dobre, aj keď názory na to budú rôzne,“ povedal. Upozornil, že Slovensko je súčasťou Severoatlantickej aliancie. „Nie je to nič zvláštne, veď my sme súčasťou NATO. Bude to naša vojenská organizácia, ktorá bude sídliť pri Vajnoroch,“ uzavrel.
