Bratislava 11. marca (Teraz.sk) – Ak sa politické strany nedokážu dohodnúť na zložení budúceho kabinetu, či už by bol pravicový alebo ľavo – pravý, bude na Slovensku vládnuť prezident Andrej Kiska. Ten má na základe ústavy mimoriadny vplyv na zloženie a fungovanie úradníckej vlády, ktorá by bola vymenovaná na obdobie pred predčasnými voľbami. „Máme schválenú novelu ústavy po páde vlády Ivety Radičovej, ktorá dáva prezidentovi také právomoci, že bez jeho súhlasu minister nemôže ani vycestovať na služobnú cestu,“ komentoval v TABLET.TV možnosti dočasnej úradníckej vlády publicista Juraj Hrabko.

„Hrá sa o žetóny, o nič iné sa pri deľbe moci nehrá. Kto získa viac, vyhráva, ak získajú nerozhodne, vyhral prezident,“ konštatoval Hrabko.

Zároveň dodal, že ak Robert Fico nedokáže zložiť vládu v tomto kole rokovaní, druhé poverenie už podľa neho od prezidenta nedostane. A to ani v prípade, že neuspeje ani Richard Sulík. „Nie celkom dobre rozumiem, keď sa hovorí o prvom kole, ktoré vedie Robert Fico. Myslí si niekto, že ak zlyhá v tomto kole a poverenie získa Richard Sulík, existuje nádej, že mu dá prezident poverenie druhý krát? To je podľa mňa vylúčené, aby prezident nechal znovu rokovať niekoho, kto v prvom kole zlyhal,“ odhadol Hrabko.

Kým o právo na zloženie kabinetu bojuje Robert Fico a Richard Sulík, je podľa Hrabka v strategickej pozícii jazýčka na váhach Slovenská národná strana. Premiérovo vyjadrenie, podľa ktorého by základom stabilnej vlády mohol byť Smer a SNS, Hrabko vníma skôr ako odkaz pravicovým stranám, že ich vláda by stabilná nebola, než ako definitívne oznámenie o dohode Smer-SNS.

„Ešte nie je rozhodnuté. Otázka je, či sa Robertovi Ficovi podarí získať na svoju stranu ďalšie strany. Ako som to ja vnímal, pán Danko sa zatiaľ nepriklonil na žiadnu stranu. Koniec - koncov, očakáva ho snem,“ poznamenal Hrabko.



V prípade koalície so Smerom by #Sieť mohla stratiť jedného poslanca, keďže Miroslav Beblavý v takom prípade avizoval odchod z poslaneckého klubu. Po prvý krát na Slovensku sa teda môže stať to, že do parlamentu vstúpi nezaradený poslanec. „Doteraz nezávislí poslanci vznikali až po ustanovujúcej schôdzi. Ak by sa to stalo v prípade Miroslava Beblavého, by to po prvý krát mohlo byť skôr,“ povedal Hrabko.

Riziká má podľa neho aj projekt Richarda Sulíka. „Vieme už z minulého volebného obdobia, že klub OĽaNO neostal jednotný, že z neho odchádzali poslanci. Ale najväčším problémom Richarda Sulíka je Richard Sulík,“ povedal Hrabko. „Jeho správanie po vyhratých voľbách a nesmierna chuť stať sa premiérom zvyšuje cenu u prípadných koaličných partnerov. Bude musieť pustiť viac moci, ako bez takýchto vyjadrení. Netreba zabúdať, že Richard Sulík nezvládol funkciu druhého najvyššieho ústavného činiteľa, ako prvý predseda parlamentu v histórii bol odvolaný z funkcie,“ dodal Hrabko. Hoci Sulík podľa neho má určitú šancu, ani táto perspektíva nie je jednoduchá. „Jeho správanie mi prekáža a už dávno platí, že aj spôsoby sú dôležité,“ konštatoval.

S kritikou nových pomerov v parlamente súhlasí Hrabko iba čiastočne. „Faktom je, že neštandardných strán je teraz v parlamente najviac. Ale príčinou sú práve štandardné strany, ktoré nebudovali túto krajinu. Umožnili partokratický systém, ktorý už prerástol do oligarchického systému,“ upozornil.

Politikom podľa neho systém s dominantnou pozíciou straníckych centrál vyhovoval, dnes sa však ukazujú jeho slabiny. „Spomeniem jeden volebný obvod, ktorý stále ostáva, jednokomorový parlament. Ak sa nespamätáme, môže byť ešte horšie,“ dodal Hrabko.

Čo sa týka víťazstiev a strát v týchto voľbách, Smer-SD ich síce vyhral, ale s nižším počtom voličov ako pred štyrmi rokmi. „Smer vyhral, ale po prvý krát zároveň prehral, lebo nenabral ďalších voličov. Ak by aj Smer sformoval vládu na ďalšie štyri roky, bude ďalej klesať, aj napriek úžasným politickým schopnostiam Roberta Fica,“ povedal Hrabko.

V tejto chvíli je ale premiér stále silný hráč a aj keď Most – Híd volebným výsledkom nenaplnil svoje očakávania, je cítiť aj skúsenosti Bélu Bugára. „Bugár a Fico sú z celej plejády, ktorá vstúpila do parlamentu, jediní dvaja ľudia vhodní na funkciu premiéra. Aspoň z pohľadu dostatku skúseností. Úloha Bélu Bugára je silná, ale Bugár je líška. Nerozmýšľa iba ako sa teraz dostať k moci, ale aj ďalej,“ poznamenal Hrabko.

„Všetky strany, ktoré prešli do parlamentu a posilnili sa, musíme považovať za víťazov volieb. Všetky strany, okrem ĽS-NS, môžu zo svojho úspechu vyťažiť podiel na moci, ak pôjdu do vlády. Inak nevyťažia nič,“ dodal. V špeciálnej pozícii je #Sieť, ktorá síce zaknihovala prvý vstup do Národnej rady, v počte mandátov však výrazne zaostala za predvolebnými očakávaniami. „Ambície Radoslava Procházku boli oprávnené na základe prieskumov. Ale ak sa Radoslav Procházka nespamätá, v politike jednoducho skončil a Sieť bude strana na jedno použitie,“ zdôraznil Hrabko. Na margo medializovaných informácii o minulosti Borisa Kollára poznamenal, že pri zostavovaní vlády je kľúčové rozdelenie moci. Ak sa budúca vládna koalícia dohodne s Kollárom v tejto veci, jeho minulosť riešiť nebudú.

Z Národnej rady prekvapivo vypadlo Kresťanskodemokratické hnutie, podľa Hrabka však má šancu na návrat. „Ak sa KDH spamätá, šanca tu je. Ak by sa necelých 2000 voličov rozhodlo inak, KDH by bolo v parlamente už teraz. To, že sa dá vrátiť späť do parlamentu, má Ján Figeľ pred sebou. Je to Andrej Danko, respektíve SNS,“ povedal s tým, že v týchto voľbách KDH svoj volebný potenciál prehajdákalo. „Spanšteli. Ale netreba hádzať flintu do žita,“ uzavrel Hrabko.