Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Publicista J.HRABKO pre TABLET.TV hodnotí sociálne balíčky Smeru a opozičných strán, agendu nového ministra hospodárstva, rokovanie G7 o sankciách proti Rusku aj maďarskú demonštráciu proti Trianonu.
Autor Teraz.sk
Bratislava 11. júna (Teraz.sk) – Najdôležitejšou agendou nového ministra hospodárstva Vazila Hudáka bude podľa publicistu Juraja Hrabka dianie okolo ENELU a predaja podielu 66 percent Slovenských elektrární. Povedal to pre TABLET.TV.
Dodáva, že premiér Robert Fico už mal na túto tému viacero neštandardných vyjadrení. "Premiér povedal, že kto kúpi 66 percent akcií bez súhlasu slovenskej vlády, musí počítať s tým, že v podstate celý štát pôjde proti nemu a nijako mu neuľahčí podnikateľský život," upozorňuje Hrabko.
„Premiér má lepšie informácie ako my a už zrejme tuší, ako môže celý predaj dopadnúť,“ poznamenal s tým, že ak by predseda vlády takéto informácie nemal, bolo by jeho vyjadrenie neprijateľné.
Hoci Robert Fico v liste prezidentovi Andrejovi Kiskovi konštatuje, že je povinný vymenovať vládneho kandidáta na post ministra hospodárstva do funkcie, podľa Juraja Hrabka to tak nie je.
„Po prvé, nie je to návrh vlády, ale premiéra. Vláda nemá právomoc podávať prezidentovi návrh na vymenovanie ministra,“ povedal. „Po druhé, od roku 1993 alebo 94 je tu rozhodnutie Ústavného súdu (ÚS) v kauze Kňažko – Lexa, kedy prezident Kováč odmietol vymenovať Ivana Lexu za ministra. Vtedy mu dal ÚS za pravdu, že prezident nie je povinný takémuto návrhu premiéra vyhovieť,“ poznamenal Hrabko.
Dodal, že z vecného hľadiska aj on súhlasí s tým, že by sa prezident nemal miešať predsedovi vlády do toho, koho chce mať v kabinete a neočakáva, že by Andrej Kiska Vazila Hudáka do funkcie ministra hospodárstva reálne nevymenoval. „Ale fakt je, že toto rozhodnutie ÚS stále platí,“ dodal.
Okrem Smeru-SD, ktorý už medializoval dva sociálne balíčky a avizuje tretí, sa s predstavami o sociálnych opatreniach nechali počuť aj viaceré opozičné strany. Podľa Hrabka to však automaticky neznamená, že čas po parlamentných voľbách v roku 2016 prebehne v znamení sociálnych opatrení.
„Po voľbách bude situácia úplne iná a to hovorím s neznalosťou toho, aké strany vytvoria vládnu koalíciu,“ poznamenal s tým, že situácia s vládou jednej strany sa už zrejme opakovať nebude. „Sociálne balíčky budú súčasťou predvolebného boja. Potom príde na rad obvyklý rituál, príde ku koalícii a povie sa, že museli sme z toho a z toho ustúpiť v záujme vytvorenia vlády,“ povedal.
„Podľa mňa ide iba o predvolebné sľuby. Pričom nepopieram zámer politických strán niečo relevantné v tejto veci urobiť, lebo máme na Slovensku 600.000 chudobných ľudí,“ uzavrel Hrabko.
V diskusii krátko komentoval aj rozhodnutie Ústavného súdu, ktorý zamietol podanie ombudsmanky Jany Dubovcovej ohľadom novely zákona o hmotnej núdzi, aj nedeľnú budapeštiansku demonštráciu proti Trianonu.
Na margo rokovania G7, ktoré potvrdilo pokračovanie sankcií voči Rusku Hrabko poznamenal, že iné rozhodnutie sa, vzhľadom na vývoj na Ukrajine, ani čakať nedalo. Ruský prezident Vladimír Putin sa ho podľa Hrabka bude snažiť na domácej mediálnej scéne prekryť výsledkami svojich bilaterálnych rokovaní v Taliansku.
Dodáva, že premiér Robert Fico už mal na túto tému viacero neštandardných vyjadrení. "Premiér povedal, že kto kúpi 66 percent akcií bez súhlasu slovenskej vlády, musí počítať s tým, že v podstate celý štát pôjde proti nemu a nijako mu neuľahčí podnikateľský život," upozorňuje Hrabko.
„Premiér má lepšie informácie ako my a už zrejme tuší, ako môže celý predaj dopadnúť,“ poznamenal s tým, že ak by predseda vlády takéto informácie nemal, bolo by jeho vyjadrenie neprijateľné.
Hoci Robert Fico v liste prezidentovi Andrejovi Kiskovi konštatuje, že je povinný vymenovať vládneho kandidáta na post ministra hospodárstva do funkcie, podľa Juraja Hrabka to tak nie je.
„Po prvé, nie je to návrh vlády, ale premiéra. Vláda nemá právomoc podávať prezidentovi návrh na vymenovanie ministra,“ povedal. „Po druhé, od roku 1993 alebo 94 je tu rozhodnutie Ústavného súdu (ÚS) v kauze Kňažko – Lexa, kedy prezident Kováč odmietol vymenovať Ivana Lexu za ministra. Vtedy mu dal ÚS za pravdu, že prezident nie je povinný takémuto návrhu premiéra vyhovieť,“ poznamenal Hrabko.
Dodal, že z vecného hľadiska aj on súhlasí s tým, že by sa prezident nemal miešať predsedovi vlády do toho, koho chce mať v kabinete a neočakáva, že by Andrej Kiska Vazila Hudáka do funkcie ministra hospodárstva reálne nevymenoval. „Ale fakt je, že toto rozhodnutie ÚS stále platí,“ dodal.
Okrem Smeru-SD, ktorý už medializoval dva sociálne balíčky a avizuje tretí, sa s predstavami o sociálnych opatreniach nechali počuť aj viaceré opozičné strany. Podľa Hrabka to však automaticky neznamená, že čas po parlamentných voľbách v roku 2016 prebehne v znamení sociálnych opatrení.
„Po voľbách bude situácia úplne iná a to hovorím s neznalosťou toho, aké strany vytvoria vládnu koalíciu,“ poznamenal s tým, že situácia s vládou jednej strany sa už zrejme opakovať nebude. „Sociálne balíčky budú súčasťou predvolebného boja. Potom príde na rad obvyklý rituál, príde ku koalícii a povie sa, že museli sme z toho a z toho ustúpiť v záujme vytvorenia vlády,“ povedal.
„Podľa mňa ide iba o predvolebné sľuby. Pričom nepopieram zámer politických strán niečo relevantné v tejto veci urobiť, lebo máme na Slovensku 600.000 chudobných ľudí,“ uzavrel Hrabko.
V diskusii krátko komentoval aj rozhodnutie Ústavného súdu, ktorý zamietol podanie ombudsmanky Jany Dubovcovej ohľadom novely zákona o hmotnej núdzi, aj nedeľnú budapeštiansku demonštráciu proti Trianonu.
Na margo rokovania G7, ktoré potvrdilo pokračovanie sankcií voči Rusku Hrabko poznamenal, že iné rozhodnutie sa, vzhľadom na vývoj na Ukrajine, ani čakať nedalo. Ruský prezident Vladimír Putin sa ho podľa Hrabka bude snažiť na domácej mediálnej scéne prekryť výsledkami svojich bilaterálnych rokovaní v Taliansku.
