Bratislava 6. júna (Teraz.sk) – Na Slovensku nie je ani jedna relevantná politická strana, ktorá by sa chcela zapojiť do európskej solidarity a podporovala plán Európskej komisie na premiestnenie časti utečencov z Grécka a Talianska do tých krajín EÚ, ktoré zatiaľ nie sú vystavené tlaku imigrácie.

„Sme xenofóbni. Nie je to iba stanovisko premiéra Roberta Fica a Radoslava Procházku, je to stanovisko väčšiny relevantných strán na Slovensku. Všetci to odmietajú, žiadna strana neprichádza s dôstojnosťou človeka a ľudskosťou. Cítime sa ohrození možno dvomi tisícmi ľudí,“ povedal v TABLET.TV publicista Juraj Hrabko.

Dodal, že verejná mienka na Slovensku nie je imigrantom naklonená a politici sa pred voľbami snažia hovoriť to, čo chcú počuť voliči. Na druhej strane, neochota pomôcť ľuďom, ktorí prichádzajú často z vojnových zón a sú na pokraji zúfalstva, podľa Hrabka nie je správna, ani kresťanská.



Uznáva však, že podstata snáh Európskej únie by mala smerovať k stabilizácii situácie v štátoch, odkiaľ imigranti prichádzajú, ako aj to, že pôvodný plán EK na zavedenie imigračných kvót bol nerealistický. „Keď dnes poviete kvóty, každému sa objaví husia koža. Je to neprijateľný termín, lebo je to považované za diktát,“ povedal Hrabko s tým, že aktuálnu požiadavku na jednorazovú pomoc považuje za schodnejšiu.

V diskusii hodnotil aj blížiaci sa rok od inaugurácie prezidenta Andreja Kisku do funkcie. Za pozitívum označil konzistentnú zahraničnú politiku a výraznú podporu protikorupčným aktivitám. Za negatívum nečitateľnú politiku v oblasti vracania zákonov.

„Vadí mi akýsi chaos v jeho legislatívnej činnosti. Jedna vec je, že podpíše zákon, ktorý potom kritizuje, ako sa to stalo v prípade novely obchodného zákonníka, ktorá súvisela s kauzou Váhostav. Ale hlavne, nedokážem prečítať, ktoré zákony chce vrátiť a ktoré nechce vrátiť a z akých dôvodov,“ vysvetľuje Hrabko.

„Nevrátil napríklad volebný zákon, v ktorom je množstvo chýb a zmätkov. Nevrátil zjavne protiústavný zákon, ktorý sa týkal previerok sudcov, potom ho Ústavný súd pozastavil. Podpísaním alebo nepodpísaním nie len, že plní kontrolu ústavnosti a zákonnosti, keďže je jediný, ktorý môže vrátiť parlamentu zákon, ale vyjadruje tým aj svoj názor,“ upozornil Hrabko.

Tohtotýždňovú cestu premiéra Roberta Fica do Moskvy Hrabko hodnotí ako „kolenačkovú“ napriek tomu, že s ruským prezidentom Vladimírom Putinom a premiérom Dmitrijom Medvedevom rokoval o ekonomických témach, akými je napríklad budúcnosť tranzitu ruského plynu cez Slovensko. „Boli to všetko témy, ktoré by sa dali riešiť aj bez prítomnosti premiéra Roberta Fica,“ tvrdí Hrabko. Dodáva, že premiérova rétorika je k ruským postojom bližšia, ako reálna slovenská zahraničná politika a to podľa neho škodí dôveryhodnosti krokov predsedu vlády.

Pozastavil sa aj pri odvysielaní kontroverzného dokumentu o okupácii Československa v ruskej štátnej televízii koncom mája. Hoci sa Rusko už pred rokmi za sovietsku okupáciu ospravedlnilo, dokument sa vracia ku komunistickým klišé podľa ktorých bola nevyhnutná na odvrátenie útoku NATO. „Ak to mal byť novinársky dokument, chýbala mi tam záverečná otázka. Ak je to všetko tak, ako tam bolo povedané, chýbala mi tam otázka, za čo sa ruskí prezidenti doteraz ospravedlňovali. Za čo, ak tam hrozil útok NATO,“ poznamenal Hrabko.
Dodal, že český premiér Bohuslav Sobotka, aj slovenské ministerstvo zahraničných vecí podľa neho zareagovali včas a správne, keď proti dokumentu protestovali.

Hrabko komentoval aj rozbehnutú predvolebnú kampaň na Slovensku. Poznamenal, že termín „predvolebná“ je korektný, keďže zákon definuje aj oficiálne obdobie volebnej kampane, ktoré sa začína vypísaním termínu volieb.
„Podľa môjho názoru budeme svedkami veľmi ostrej kampane. Nebude to zápas jeden proti všetkým. Máme strany, ktoré hovoria, že so Smerom v žiadnom prípade, a strany, ktoré pripúšťajú spoluprácu so Smerom. Podľa mňa je politicky zodpovedné nevymedzovať sa voči Smeru absolútnym spôsobom. Smer má dostatočne veľa svojich voličov, ktorých môže reprezentovať vo vláde,“ poznamenal Hrabko.

Dodal, že už nevidí priestor na to, aby po lete vznikla relevantná nová strana a ani osobnosti, ktoré by ju mali ambíciu založiť. Strany, ktoré sú etablované, budú bojovať v horšom prípade o politické prežitie, v lepšom o čo najlepší volebný výsledok.