J. Hrabko komentuje diskusie o prípadnom vstupe prezidenta do straníckej politiky.
Autor Juraj Hrabko
Strana, ktorú by viedol Andrej Kiska očividne nedáva politikom spávať. Verejne sa ňou zaoberajú všetci, vrátane predsedov parlamentných strán. Je to síce zvláštne , ale je to jednoducho tak. Aj keď reálnych problémov je v krajine takpovediac nadbytok, straníci namiesto ich riešení radšej kujú rôzne pikle a venujú sa klebetám.
Absurdnosť situácie takmer dokonale vykresľuje v tejto súvislosti aj klebetenie predsedov SNS a SaS v Hainburgu, ktorí sa navyše v Bratislave dokázali s vážnou tvárou pohádať o to, komu z nich by doteraz neexistujúca strana A. Kisku vzala voličov. K dokonalosti absurdnosti celej situácie tak chýba už iba to, aby nejestvujúcu stranu A. Kisku zaradili agentúry do prieskumov verejnej mienky a oslovili ľudí s obvyklou otázkou: Keby boli voľby túto sobotu....
Povedané jednou vetou: strana A. Kisku silno pripomína Yetiho – každý o nej hovorí, ale nikto ju nevidel.
Je priam neuveriteľné , že také niečo dokáže byť predmetom vážnej politickej debaty. Témou, ktorou sa vážne zaoberajú alebo na ňu rovnako vážne reagujú aj predseda parlamentu a premiér.
Prirodzene, uvedené neznamená, že chýry o možnej budúcej strane A. Kisku sú vycucané z prsta. Rozhodnutie vstúpiť do politiky myslel A. Kiska vážne - to o. i. vyplýva aj z toho, že do neho investoval priveľa peňazí na to, aby sa po prehratých prezidentských voľbách len tak stiahol do ústrania. To by bol zlý biznis plán. A ako je známe, A. Kiska je úspešným podnikateľom, takže je nutné predpokladať, že opakovane zvažoval riziká investovania vlastných peňazí do politiky, pričom o ne rozhodne nechcel prísť.
Fakt, že bol zvolený za prezidenta na tom nič nemení. Ak by sa prezidentom nestal, investované peniaze a preferencie by s pravdepodobnosťou, hraničiacou s istotou investoval do založenia politickej strany. Plán B však po zvolení do funkcie prezidenta zostal v zásuvke a nemusí ho realizovať ani dnes, keďže zatiaľ široko-ďaleko neexistuje pre neho žiadny relevantný protikandidát na prezidentský stolec.
Andrej Kiska je prezidentom, ktorý má stále značnú podporu ľudí. Jeho chyby, ktorých sa pri výkone funkcie dopúšťa sú ničím v porovnaní s chybami ostatných politikov. Tak vládnych, ako aj mimovládnych. Samozrejme, iné je krajinu riadiť a iné reprezentovať. Aj tak však niet dôvodu si myslieť, že jeho podnikateľským zámerom by bolo dostať sa z pozície úspešného prezidenta do pozície premiéra, ktorý je vždy a automaticky hromozvodom pre kohokoľvek.
Jasné, založenie strany A. Kiskom sa v budúcnosti nedá vylúčiť. Ale viesť o tom teraz, verejne a s vážnou tvárou politické debaty - navyše zo strany jeho možných politických protivníkov - je viac ako iba čudné. To je jednoducho ďalšie slovenské špecifikum.
Absurdnosť situácie takmer dokonale vykresľuje v tejto súvislosti aj klebetenie predsedov SNS a SaS v Hainburgu, ktorí sa navyše v Bratislave dokázali s vážnou tvárou pohádať o to, komu z nich by doteraz neexistujúca strana A. Kisku vzala voličov. K dokonalosti absurdnosti celej situácie tak chýba už iba to, aby nejestvujúcu stranu A. Kisku zaradili agentúry do prieskumov verejnej mienky a oslovili ľudí s obvyklou otázkou: Keby boli voľby túto sobotu....
Povedané jednou vetou: strana A. Kisku silno pripomína Yetiho – každý o nej hovorí, ale nikto ju nevidel.
Je priam neuveriteľné , že také niečo dokáže byť predmetom vážnej politickej debaty. Témou, ktorou sa vážne zaoberajú alebo na ňu rovnako vážne reagujú aj predseda parlamentu a premiér.
Prirodzene, uvedené neznamená, že chýry o možnej budúcej strane A. Kisku sú vycucané z prsta. Rozhodnutie vstúpiť do politiky myslel A. Kiska vážne - to o. i. vyplýva aj z toho, že do neho investoval priveľa peňazí na to, aby sa po prehratých prezidentských voľbách len tak stiahol do ústrania. To by bol zlý biznis plán. A ako je známe, A. Kiska je úspešným podnikateľom, takže je nutné predpokladať, že opakovane zvažoval riziká investovania vlastných peňazí do politiky, pričom o ne rozhodne nechcel prísť.
Fakt, že bol zvolený za prezidenta na tom nič nemení. Ak by sa prezidentom nestal, investované peniaze a preferencie by s pravdepodobnosťou, hraničiacou s istotou investoval do založenia politickej strany. Plán B však po zvolení do funkcie prezidenta zostal v zásuvke a nemusí ho realizovať ani dnes, keďže zatiaľ široko-ďaleko neexistuje pre neho žiadny relevantný protikandidát na prezidentský stolec.
Andrej Kiska je prezidentom, ktorý má stále značnú podporu ľudí. Jeho chyby, ktorých sa pri výkone funkcie dopúšťa sú ničím v porovnaní s chybami ostatných politikov. Tak vládnych, ako aj mimovládnych. Samozrejme, iné je krajinu riadiť a iné reprezentovať. Aj tak však niet dôvodu si myslieť, že jeho podnikateľským zámerom by bolo dostať sa z pozície úspešného prezidenta do pozície premiéra, ktorý je vždy a automaticky hromozvodom pre kohokoľvek.
Jasné, založenie strany A. Kiskom sa v budúcnosti nedá vylúčiť. Ale viesť o tom teraz, verejne a s vážnou tvárou politické debaty - navyše zo strany jeho možných politických protivníkov - je viac ako iba čudné. To je jednoducho ďalšie slovenské špecifikum.