Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Migranti v takomto množstve sú aj bezpečnostným rizikom. To by však nemalo byť hlavným posolstvom slovenskej vlády na túto tému, povedal v diskusii na TABLET.TV publicista J. Hrabko.
Autor Teraz.sk
Bratislava 18. septembra (Teraz.sk) – Bratislava 18. septembra (TASR) – Hlavnou prioritou predsedu slovenskej vlády na pripravovanom summite Európskej únie venovanom migrantom by mala byť ochrana schengenského priestoru, nie blokovanie utečeneckých kvót. V diskusii na TABLET.TV to uviedol publicista Juraj Hrabko.
Upozornil, že schengenský priestor je už dnes vážne narušený hraničnými kontrolami, ktoré zaviedli viaceré štáty ako reakciu na rastúci prílev migrantov. „Záleží na dohode ministrov vnútra, respektíve summitu Európskej únie na budúci týždeň. Mali by tam znieť otázky, čo ďalej. My sme zažili obohnanie republiky ostnatým drôtom. Teraz sa deje to isté,“ upozornil Hrabko.
„Hranice sú potrebné preto, že Európska únia (EÚ), respektíve Európska komisia je pomalá a nevie situáciu riešiť. Ak Robert Fico povie, že Schengen je niečo, za čo treba bojovať, ale nikdy neprijme kvóty, tak si jednoducho protirečí,“ dodal Hrabko.
Problémom je podľa neho predstava, podľa ktorej by kvóty mali byť stálou schémou. Ak by sa prerozdelenie realizovalo na základe dohody jednorazovo, bolo by podľa neho možné kvóty premenovať na niečo menej kontroverzné. „Najmenší problém by bol z navrhovaného textu vypustiť, že ide o permanentné prerozdeľovanie,“ povedal Hrabko.
Slovensko by podľa neho mohlo migrantov na Slovensku ubytovávať na podobnom princípe, ako je to v prípade spolupráce s Rakúskom. Teda, že by boli u nás ubytovaní, ale o azyl by žiadali vo svojom cieľom štáte, napríklad v Nemecku. „Dublinská dohoda 3 sa dá čítať aj tak, že migrant, ktorý vstúpi na územie iného členského štátu, môže požiadať aj o azyl v Nemecku,“ zdôraznil Hrabko.
Na margo vyjadrení premiéra, ministra vnútra Roberta Kaliňáka či SIS, podľa ktorých migranti predstavujú bezpečnostné riziko, Hrabko reagoval, že problém stojí inak. „Nevieme v akej miere. Samozrejme, že sú bezpečnostným rizikom. Druhá vec je, ako to predávate ľuďom. Či toto je to hlavné posolstvo. A je, pretože ho vysiela premiér aj minister vnútra,“ upozornil Hrabko.
Upozornil, že schengenský priestor je už dnes vážne narušený hraničnými kontrolami, ktoré zaviedli viaceré štáty ako reakciu na rastúci prílev migrantov. „Záleží na dohode ministrov vnútra, respektíve summitu Európskej únie na budúci týždeň. Mali by tam znieť otázky, čo ďalej. My sme zažili obohnanie republiky ostnatým drôtom. Teraz sa deje to isté,“ upozornil Hrabko.
„Hranice sú potrebné preto, že Európska únia (EÚ), respektíve Európska komisia je pomalá a nevie situáciu riešiť. Ak Robert Fico povie, že Schengen je niečo, za čo treba bojovať, ale nikdy neprijme kvóty, tak si jednoducho protirečí,“ dodal Hrabko.
Problémom je podľa neho predstava, podľa ktorej by kvóty mali byť stálou schémou. Ak by sa prerozdelenie realizovalo na základe dohody jednorazovo, bolo by podľa neho možné kvóty premenovať na niečo menej kontroverzné. „Najmenší problém by bol z navrhovaného textu vypustiť, že ide o permanentné prerozdeľovanie,“ povedal Hrabko.
Slovensko by podľa neho mohlo migrantov na Slovensku ubytovávať na podobnom princípe, ako je to v prípade spolupráce s Rakúskom. Teda, že by boli u nás ubytovaní, ale o azyl by žiadali vo svojom cieľom štáte, napríklad v Nemecku. „Dublinská dohoda 3 sa dá čítať aj tak, že migrant, ktorý vstúpi na územie iného členského štátu, môže požiadať aj o azyl v Nemecku,“ zdôraznil Hrabko.
Na margo vyjadrení premiéra, ministra vnútra Roberta Kaliňáka či SIS, podľa ktorých migranti predstavujú bezpečnostné riziko, Hrabko reagoval, že problém stojí inak. „Nevieme v akej miere. Samozrejme, že sú bezpečnostným rizikom. Druhá vec je, ako to predávate ľuďom. Či toto je to hlavné posolstvo. A je, pretože ho vysiela premiér aj minister vnútra,“ upozornil Hrabko.
