Bratislava 30. júna (Teraz.sk) – Prvý polrok 2016 znamenal pre Slovensko parlamentné voľby, boj o účasť v novej vláde a následne jej prvých sto dní. Priniesol protesty domácej opozície aj hlasovanie britských občanov o vystúpení z Európskej únie. Jeho koniec je zároveň začiatkom slovenského predsedníctva v Rade Európskej únie. V TABLET.TV hodnotil kľúčové udalosti prvého polroka na slovenskej politickej scéne publicista Juraj Hrabko.

Pred marcovými parlamentnými voľbami

Jedinou vládnou stranou minulého volebného obdobia bol Smer-SD. Podľa Hrabka to bola výnimočná situácia, ktorá sa na Slovensku pri existujúcom volebnom systéme tak skoro opakovať nebude.

„Bola iba jedna hlavná téma predvolebnej kampane a to bolo „s Ficom alebo bez Fica“. Táto téma udávala tón všetkým ostatným debatám,“ poznamenal Hrabko. Do tohto tematického rámca sa podľa neho dajú zaradiť aj predvolebné protestné aktivity v školstve a zdravotníctve.

Neskôr vo voľbách sa podľa neho ukázalo, že strany, ktoré neboli schopné voličom poskytnúť konzistentné stanovisko k možnosti budúcej spolupráce so Smerom-SD, mali vo voľbách problémy. „Základná chyba Radoslava Procházku nebola, že pred voľbami pripustil možnosť koalície so Smerom, ale to, že raz hovoril tak a potom inak,“ poznamenal Hrabko.

„Kresťanskodemokratické hnutie, podobne ako Radoslav Procházka, hovorilo „raz tak a raz tak“. Nehovorím o ukotvení na európskej politickej scéne, ale podcenilo domácu politiku. A tá je pri rozhodovaní voliča kľúčová,“ povedal Hrabko. „Nemôžete na jednej strane zakladať akési ľudové platformy, ktoré sú vopred odsúdené na neúspech, a na druhej strane pomáhať Robertovi Ficovi, proti ktorému tieto platformy zakladáte,“ dodal.

Prekvapenia volieb

Voľby vyhral Smer-SD, aj keď už nie takým suverénnym spôsobom, ako pred štyrmi rokmi. Prekvapivý úspech dosiahla SaS, ktorá získala v porovnaní s prieskumami až dvojnásobný volebný výsledok, viac ako v prieskumoch mala aj OĽaNO.

Po štyroch rokoch sa do parlamentu vrátila Slovenská národná strana, prekvapivo v ňom pribudla Ľudová strana Naše Slovensko Mariana Kotlebu a Sme rodina Borisa Kollára. Udržal sa v ňom Most – Híd a tesne postúpila aj #Sieť Radoslava Procházku.

Foto: TABLET.TV

Smer síce voľby vyhral, podľa Hrabka však už úspech z roku 2012 nezopakuje. „Smer začal opúšťať vrchol vtedy, keď Robert Fico prehral s Andrejom Kiskom. Preferencie Smeru už nikdy nedosiahnu takú métu, ako v minulom volebnom období,“ povedal Hrabko.

„Názory voličov sa za posledné dva týždne pred voľbami výrazne zmenili a my sme nevedeli, ako sa menia. To ukazuje aj príklad so #Sieťou. A SaS v tom čase oscilovala okolo piatich percent,“ dodal na margo dvojtýždňového predvolebného moratória na prieskumy preferencií. Mnohí pôvodní voliči #Siete, ktorá bola podľa prieskumov bezpečne nad hranicou zvoliteľnosti, podľa Hrabka napokon uprednostnili SaS, aby hlasy pre liberálov neprepadli.

„Príčinou úspechu SNS bola trpezlivá práca najmä zo strany Andreja Danka. Ľudí okolo neho si pamätáme ešte z čias Jána Slotu či Ľudovíta Černáka a ostatných predsedov SNS. Tí sa veľmi nezmenili, ale Danko zmenil prístup a dostal sa do médií,“ povedal Hrabko.

Boris Kollár podľa neho efektívne využil sociálne siete, ktoré sú dnes pri ovplyvňovaní rozhodovania ľudí kľúčové. „Už to nie sú médiá, ale sociálne siete. Ale jeho slovník patrí do inej cenovej skupiny, ako by mal patriť v politike,“ povedal Hrabko.

ĽS-NS podľa neho zabodovala tým, že sa venovala voličom. Vykonávali politickú prácu v teréne, medzi ľuďmi. „Agentúry aj médiá to veľmi podcenili,“ poznamenal.

„Nedá sa povedať, že Most – Híd napokon vyťažil z volieb viac ako SaS,“ komentoval skutočnosť, že sa bugárovci aj so slabším volebným výsledkom napokon stali súčasťou vlády, ale SaS nie. „Istú chvíľu bola po voľbách teoreticky možná aj iná vláda. Jediné, čo výsledky volieb vylučovali, bola nespolupráca SNS s Mostom-Híd. SNS a Most – Híd by museli byť spolu aj v jednej aj v druhej vláde,“ dodal Hrabko.

Dianie po voľbách

Hoci Richard Sulík naznačil ambíciu vytvoriť pravicovú vládu, napokon sa na účasti vo vládnej koalícii dohodol Smer-SD s SNS, Mostom –Híd a #Sieťou.

„Zlom prišiel rozhodnutím SNS rokovať o vláde s Robertom Ficom a nie Richardom Sulíkom. A Robert Fico pri tom rokovaní ukázal, že sa niečo v politike naučil,“ poznamenal Hrabko. „Predpokladám, že vyšiel aj s argumentom: Pozrite sa, s kým máte druhú možnosť vládnuť, ak nie so Smerom. Buď máte stabilného koaličného partnera alebo idete do vládnutia v ktorom neviete, kedy padnete,“ dodal. Teoreticky možná pravicová koalícia SaS-OĽaNO-SNS-Most-Híd-Sme rodina-Sieť by totiž s vysokou pravdepodobnosťou nebola dostatočne stabilná, aby vydržala dlhšiu dobu.

Strany, ktoré sa do vlády neodstali, podľa Hrabka reagovali snahou preniesť volebný boj do ulíc. „Vrelo to nie len na sociálnych sieťach, ale aj na námestí. Ja to považujem za politickú chybu od mimovládnych strán OĽaNO, NOVA a SaS,“ povedal. „S tým, že hľadá sa ďalších šesť alebo sedem „statočných“. Verbálne útoky na ľudí, ako je Žitňanská, Šebej, Kresák pokračujú ešte aj dnes. Aby opustili vládnu koalíciu a zmenili mocenské pomery. Ale čo potom, ak by to urobili, pýtam sa? Vláda je kritizovateľná a ja nehovorím, že je zlá alebo dobrá. Ale nevidím k nej žiadnu alternatívu,“ dodal Hrabko.

Programové vyhlásenie vlády

Prvé parlamentné diskusie boli mimoriadne konfrontačné, paradoxne však koalično – opozičná debata o Programovom vyhlásení vlády prebehla v relatívne konštruktívnom duchu. „V prípade Programového vyhlásenia vlády sa ešte každý snažil ukázať, ako by veci robil on, poprípade radiť, čo by mala vládna koalícia robiť,“ povedal Hrabko. „Ale Programové vyhlásenie vlády je len základný politický dokument pre vládu, na základe ktorého získava dôveru. Už nie zvykom, že by vláda dávala odpočet svojho programového vyhlásenia,“ upozornil.

Sto dní vlády

Začiatok vládnutia prebehol v znamení precedensov, napríklad po prvý krát vstupovali do parlamentu poslanci už ako nezávislí. „Prvých sto dní vlády hodnotím ako slovenské špecifikum. Zažili sme to, čo sme doteraz nezažili. Uzatvorenie vládnej koalície so stranou, ktorá nemá ani poslanecký klub, vyhrážanie sa ministra kultúry demisiou počas prvých sto dní, to si nepamätám z minulosti. Zažili sme obrovský a podľa mňa oprávnený atak na ministra vnútra,“ povedal Hrabko.

Do problémov sa dostala koaličná #Sieť, ktorú najprv opustili traja poslanci, ktorí nechceli ísť do vlády so Smerom-SD a aktuálne v nej vytvorili platformu ďalší piati. Tí zatiaľ deklarujú podporu koalície. „Myslím si, že koalícia problémy určite vyrieši. Je to na Robertovi Ficovi. Ťažšie sa rokuje, keď musíte rokovať s viacerými,“ povedal Hrabko.

Brexit a predsedníctvo

Koniec prvého polroka 2016 prebehol v znamení britského referenda o vystúpení z Európskej únie a blížiacim sa začiatkom nášho predsedníctva v Rade Európskej únie.

„Výsledok referenda vôbec neznamená, že ide o okamžité vystúpenie, že sa okamžite uplatní v praxi. Bude to niekoľkoročný proces a počas neho sa môže veľa vecí zmeniť,“ komentoval Hrabko rozhodnutie Britov vystúpiť z EÚ.

„Budeme predsedať Rade Európskej únie. Od našich zástupcov sa vo všeobecnosti očakáva, že budú sprostredkovateľmi. Nemáme žiadne rozhodujúce právomoci. Môžeme iba sprostredkovať stretnutia,“ dodal.

Predsedníctvo, prirodzene, prebehne aj v znamení riešení dôsledkov britského hlasovania.
„Hlavnou úlohou Slovenska je umožniť rokovať, nestavať sa na barikády, ale prispieť aj svojimi názormi, návrhmi a nápadmi k tomu, aby všetko, čo sa udiať má, sa udialo pokojnou cestou,“ uzavrel Hrabko.