Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
O tom, kedy bude vláda rokovať o koncesionárskych poplatkoch, rozhodne v konečnom dôsledku premiér, povedal pre TABLET.TV Juraj Hrabko.
Autor Teraz.sk
Bratislava 9. júna (Teraz.sk) – Zatiaľ, čo na nadchádzajúcom mimoriadnom sneme SaS sa žiadne významné zmeny neočakávajú, nedá sa vylúčiť, že snem KDH prinesie veľké prekvapenie v podobe nového kandidáta na predsedu, ktorý sa predstaví až priamo počas volebnej soboty 11. júna. V diskusii TABLET.TV to povedal publicista Juraj Hrabko.
„Započul som šum, že existuje kandidát, ktorý už rokuje, lebo ho musí navrhnúť delegát snemu. Nevylučujem obrovské prekvapenie v osobe nového predsedu. Je, samozrejme, vecou delegátov, koho si zvolia,“ povedal Hrabko. Dnes známi kandidáti Eleonóra Porubcová, Miroslav Kráľ a Ladislav Štefanec sú podľa neho znevýhodnení malými skúsenosťami z celoštátnej politiky, Alojz Hlina zasa krátkou dobou členstva v KDH.
„Kým sobotný snem SaS je úplne zbytočný, Richard Sulík odstúpi, znovu ho zvolia, porozprávajú sa, a idú domov, snem KDH bude prelomový,“ konštatuje Hrabko. „Ak si KDH zvolí zlého predsedu, nebude už môcť znovu vyletieť do parlamentných výšin. Buď sa po sneme potvrdí, že KDH ešte je životaschopné a môže sa vrátiť do parlamentu, že sa to dá, ukazuje príklad SNS, alebo bude mimoparlamentnou stranou ako napríklad SMK,“ dodal.
„Verejnosť už zaregistrovala, že na snem ako delegát nebol zvolený Pavol Hrušovský, ani Július Brocka. Dlhoročné tváre KDH začali v hlasovaniach v domovských organizáciách prehrávať. Pohyb v KDH je aj z tohto hľadiska už aj pre laikov viditeľný,“ upozornil Hrabko.
Na margo vylúčenia troch poslancov, Petra Marčeka, Rastislava Holúbeka a Martiny Šimkovičovej z klubu Sme rodina Hrabko poznamenal, že by bol zvedavý, či by k nemu došlo aj v prípade, ak by sa realizovala plánovaná pravicová koalícia pod vedením Richarda Sulíka a kollárovci by boli jej súčasťou. „Aká by bola stabilita tejto koalície?,“ pýta sa Hrabko. Vylúčenie poslancov považuje za daň za to, ako narýchlo strana Borisa Kollára vznikla.
Reagoval aj na výzvu poslancov Sme rodina, aby sa Martina Šimkovičová vzdala poslaneckého mandátu potom, ako v parlamente hlasovala namiesto svojho kolegu Holúbeka. „Neexistuje sankcia straty mandátu. Ale pán Krajniak má pravdu, keď poukazuje na to, že v minulosti sa Iveta Radičová vzdala mandátu, keď urobila niečo podobné. Ak je to len na pani Šimkovičovej, predpokladám, že sa mandátu nevzdá,“ povedal Hrabko.
Vyjadril sa aj mimoriadnej schôdzi parlamentu, na ktorej sa opozícia neúspešne pokúsila vysloviť nedôveru ministrovi vnútra Robertovi Kaliňákovi. „Na schôdzi bolo viacero zaujímavostí. To, že ostal Robert Kaliňák ministrom, nikoho neprekvapilo. Ale všetci koaliční poslanci hlasovali proti odvolaniu. To nebýva až tak zvykom. Môžu sa aj zdržať. Na odvolanie potrebuje opozícia nazbierať 76 hlasov „za“. Ak sa zdržíte, má to v praxi ten istý efekt, ako by ste hlasovali „proti“,“ upozornil Hrabko. „Asi za tým bola dohoda, že budú všetci hlasovať proti. Efekt by bol rovnaký, aj keby sa všetci koaliční poslanci zdržali hlasovania,“ povedal s tým, že koalícia zrejme chcela v tejto veci demonštrovať jednotu. Naopak, opozícia nehlasovala jednotne, hlasovania sa napokon zdržali traja vtedajší poslanci Borisa Kollára a jeden z SaS. Za efektívnu považuje Hrabko vizualizáciu, ktorú v parlamente predviedli poslanci hnutia OĽaNO, keď sa snažili ilustrovať, aký objem by malo 12 miliónov eur v hotovosti, s ktorými údajne obchodoval podnikateľ Ladislav Bašternák. Práve kvôli jeho kauze chcela opozícia odvolať ministra vnútra.
„Určite sa to nebude odkladať na záver volebného obdobia. Vo všeobecnosti platí, že do dvoch rokov treba urobiť nepopulárne opatrenia. Potom už treba lákať voličov,“ odpovedal Hrabko na otázku, či výhrady Slovenskej národnej strany spôsobia odklad zvýšenia koncesionárskych poplatkov do druhej polovice volebného obdobia.
„Ukázalo sa, že nie len opozícia nedala vláde ani sto dní, ale ani koaličný partner, SNS,“ povedal. Na druhej strane, skutočnosť, že minister kultúry Marek Maďarič nebol na koaličnej rade, ktorá riešila jeho návrh zákona, Hrabko nepovažuje za koaličný problém, ale vnútrostranícku otázku Smeru-SD. „Koalícia s tým nemá nič spoločné, ak, tak je to vnútrostranícky spor. Lebo ako sa mal minister Maďarič dostať na rokovanie koaličnej rady? No tak, že by ho tam prizval premiér,“ zdôraznil Hrabko.
Dodal, že Maďarič môže ponechať legislatívny návrh v pripomienkovom konaní, ako avizoval, z hľadiska termínu prípadného zvýšenia koncesionárskych poplatkov to však rozhodujúce nie je. „Z istého uhla pohľadu je minister Maďarič mimo hru. To, že nestiahne z pripomienkového konania návrh zákona znamená, že môže zapracovať pripomienky alebo ich odmietnuť, ale to je všetko,“ povedal Hrabko. „Potom sa dostáva na rad premiér Fico a Úrad vlády, ktorý rozhoduje o tom, kedy sa materiál zaradí na rokovanie vlády. Môže to byť hneď, o dva mesiace, o pol roka, o rok, ale nezáleží to už na ministrovi kultúry,“ vysvetlil. „V pondelok bude koaličná rada, na ktorej už bude aj minister Maďarič,“ dodal Hrabko s tým, že na tejto pôde sa zrejme bude otázka riešiť a podľa neho sa Smer-SD bude musieť podeliť o svoj vplyv v RTVS.
„Započul som šum, že existuje kandidát, ktorý už rokuje, lebo ho musí navrhnúť delegát snemu. Nevylučujem obrovské prekvapenie v osobe nového predsedu. Je, samozrejme, vecou delegátov, koho si zvolia,“ povedal Hrabko. Dnes známi kandidáti Eleonóra Porubcová, Miroslav Kráľ a Ladislav Štefanec sú podľa neho znevýhodnení malými skúsenosťami z celoštátnej politiky, Alojz Hlina zasa krátkou dobou členstva v KDH.
„Kým sobotný snem SaS je úplne zbytočný, Richard Sulík odstúpi, znovu ho zvolia, porozprávajú sa, a idú domov, snem KDH bude prelomový,“ konštatuje Hrabko. „Ak si KDH zvolí zlého predsedu, nebude už môcť znovu vyletieť do parlamentných výšin. Buď sa po sneme potvrdí, že KDH ešte je životaschopné a môže sa vrátiť do parlamentu, že sa to dá, ukazuje príklad SNS, alebo bude mimoparlamentnou stranou ako napríklad SMK,“ dodal.
„Verejnosť už zaregistrovala, že na snem ako delegát nebol zvolený Pavol Hrušovský, ani Július Brocka. Dlhoročné tváre KDH začali v hlasovaniach v domovských organizáciách prehrávať. Pohyb v KDH je aj z tohto hľadiska už aj pre laikov viditeľný,“ upozornil Hrabko.
Na margo vylúčenia troch poslancov, Petra Marčeka, Rastislava Holúbeka a Martiny Šimkovičovej z klubu Sme rodina Hrabko poznamenal, že by bol zvedavý, či by k nemu došlo aj v prípade, ak by sa realizovala plánovaná pravicová koalícia pod vedením Richarda Sulíka a kollárovci by boli jej súčasťou. „Aká by bola stabilita tejto koalície?,“ pýta sa Hrabko. Vylúčenie poslancov považuje za daň za to, ako narýchlo strana Borisa Kollára vznikla.
Reagoval aj na výzvu poslancov Sme rodina, aby sa Martina Šimkovičová vzdala poslaneckého mandátu potom, ako v parlamente hlasovala namiesto svojho kolegu Holúbeka. „Neexistuje sankcia straty mandátu. Ale pán Krajniak má pravdu, keď poukazuje na to, že v minulosti sa Iveta Radičová vzdala mandátu, keď urobila niečo podobné. Ak je to len na pani Šimkovičovej, predpokladám, že sa mandátu nevzdá,“ povedal Hrabko.
Vyjadril sa aj mimoriadnej schôdzi parlamentu, na ktorej sa opozícia neúspešne pokúsila vysloviť nedôveru ministrovi vnútra Robertovi Kaliňákovi. „Na schôdzi bolo viacero zaujímavostí. To, že ostal Robert Kaliňák ministrom, nikoho neprekvapilo. Ale všetci koaliční poslanci hlasovali proti odvolaniu. To nebýva až tak zvykom. Môžu sa aj zdržať. Na odvolanie potrebuje opozícia nazbierať 76 hlasov „za“. Ak sa zdržíte, má to v praxi ten istý efekt, ako by ste hlasovali „proti“,“ upozornil Hrabko. „Asi za tým bola dohoda, že budú všetci hlasovať proti. Efekt by bol rovnaký, aj keby sa všetci koaliční poslanci zdržali hlasovania,“ povedal s tým, že koalícia zrejme chcela v tejto veci demonštrovať jednotu. Naopak, opozícia nehlasovala jednotne, hlasovania sa napokon zdržali traja vtedajší poslanci Borisa Kollára a jeden z SaS. Za efektívnu považuje Hrabko vizualizáciu, ktorú v parlamente predviedli poslanci hnutia OĽaNO, keď sa snažili ilustrovať, aký objem by malo 12 miliónov eur v hotovosti, s ktorými údajne obchodoval podnikateľ Ladislav Bašternák. Práve kvôli jeho kauze chcela opozícia odvolať ministra vnútra.
„Určite sa to nebude odkladať na záver volebného obdobia. Vo všeobecnosti platí, že do dvoch rokov treba urobiť nepopulárne opatrenia. Potom už treba lákať voličov,“ odpovedal Hrabko na otázku, či výhrady Slovenskej národnej strany spôsobia odklad zvýšenia koncesionárskych poplatkov do druhej polovice volebného obdobia.
„Ukázalo sa, že nie len opozícia nedala vláde ani sto dní, ale ani koaličný partner, SNS,“ povedal. Na druhej strane, skutočnosť, že minister kultúry Marek Maďarič nebol na koaličnej rade, ktorá riešila jeho návrh zákona, Hrabko nepovažuje za koaličný problém, ale vnútrostranícku otázku Smeru-SD. „Koalícia s tým nemá nič spoločné, ak, tak je to vnútrostranícky spor. Lebo ako sa mal minister Maďarič dostať na rokovanie koaličnej rady? No tak, že by ho tam prizval premiér,“ zdôraznil Hrabko.
Dodal, že Maďarič môže ponechať legislatívny návrh v pripomienkovom konaní, ako avizoval, z hľadiska termínu prípadného zvýšenia koncesionárskych poplatkov to však rozhodujúce nie je. „Z istého uhla pohľadu je minister Maďarič mimo hru. To, že nestiahne z pripomienkového konania návrh zákona znamená, že môže zapracovať pripomienky alebo ich odmietnuť, ale to je všetko,“ povedal Hrabko. „Potom sa dostáva na rad premiér Fico a Úrad vlády, ktorý rozhoduje o tom, kedy sa materiál zaradí na rokovanie vlády. Môže to byť hneď, o dva mesiace, o pol roka, o rok, ale nezáleží to už na ministrovi kultúry,“ vysvetlil. „V pondelok bude koaličná rada, na ktorej už bude aj minister Maďarič,“ dodal Hrabko s tým, že na tejto pôde sa zrejme bude otázka riešiť a podľa neho sa Smer-SD bude musieť podeliť o svoj vplyv v RTVS.
