Bratislava 23. júla (Teraz.sk) – Lídri SaS a OĽaNO Igor Matovič a Richard Sulík už vidia, že pokračovanie v letných protestoch veľký význam nemá, sú však príliš tvrdohlaví, aby ustúpili. „Ľudí naozaj ubúda a netreba sa tomu čudovať, veď je dovolenkové obdobie. Možno aj preto pristúpili k tomu, že dali stretnutiam taký happeningový charakter, Bonapárty. Tým sa však stráca základné posolstvo, s ktorým do protestov išli. Už sa tam chodí na pagáč alebo na párok, či za dobrou hudbou. Teda pobaviť sa a nie protestovať proti korupcii,“ reagoval v TABLET.TV Juraj Hrabko na rozhodnutie SaS a OĽaNO pokračovať v protestoch.

V hudobnej produkcii na protestoch problém nevidí ani v prípade, ak si skupina nechá za vystúpenie zaplatiť. Napríklad v prípade Františka Nedvéda, ktorý vystúpenie napokon na poslednú chvíľu odriekol, pokladá za úplne samozrejmé, že žiadal honorár. „Je samozrejmé, že si za koncert nechá zaplatiť. Zadarmo by to nerobil. Zadarmo to môžu robiť slovenskí umelci, ktorí chcú protestovať proti korupcii a ministrovi Kaliňákovi,“ povedal Hrabko. Dodal však, že k Nedvédovi, ktorý nie je slovenský občan, by sa účasť na slovenskej politickej akcii podľa neho „až tak nehodila“. „Ja ho, mimochodom, aj osobne poznám,“ poznamenal Hrabko.

Čo sa týka prípadných honorárov iným umelcom, najmä OĽaNO podľa neho disponuje financiami od štátu na činnosť strany, ktorá má však oficiálne iba štyroch členov. „Je to ich akcia, peňazí majú dosť, najmä OĽaNO, ktoré dostáva peniaze od štátu, ale nemá žiadne stranícke štruktúry alebo regionálne štruktúry, kde by musela platiť svojich ľudí. O celom štátnom príspevku, tak ako je nastavený, vlastne rozhodujú štyria ľudia a môžu ich míňať aj na takéto veci. Zákon to nepostihuje,“ povedal Hrabko.



Opozičná rada SaS a OĽaNO, ktorá rozhodla o pokračovaní protestov, rozhodla aj o koalícii týchto dvoch strán v budúcoročných voľbách do samosprávnych krajov. „Vidíme, že opozičná rada sa zaoberala aj inými vecami, ako je usporadúvanie mítingov, ani pre ňu to už nie je priorita. Táto dohoda mi pripadá pochopiteľná zo strany Richarda Sulíka, trochu menej zo strany Igora Matoviča. Hoci viem, že Matovič nemá v regiónoch dostatok osobností, ktoré by mohol predstaviť,“ poznamenal Hrabko.

V diskusii reagoval aj na dianie v Turecku, kde prebehol pokus o puč. „Je pravda, že ľudia vyšli na výzvu prezidenta do ulíc a že prezident bol zvolený v demokratických voľbách, ktoré nikto nespochybnil,“ poznamenal Hrabko. Už krátko po prekazení pokusu o prevrat sa však v Turecku rozbehli masívne a neodôvodnené čistky. „To je vybavovanie si vlastných účtov. Desaťtisíce zatknutých, zdržaných, prepustených v celej štátnej správe, sudcov, prokurátorov, akademikov, to je niečo, čo nevídame často ani pri podobných príležitostiach,“ povedal Hrabko.

„Väzby Slovenska a Turecka to poškodí rovnako, ako v prípade Turecka a Európskej únie,“ reagoval na otázku, čo sa zmení vo vzťahu Turecka a Slovenska. „Mne sa v tejto chvíli zdá, aj vzhľadom na vyhlásenie výnimočného stavu, teda formy vládnutia prostredníctvom dekrétov, aj vzhľadom na čistky a vyhlásenie o možnosti zavedenia trestu smrti, že Turecko prestáva byť tým, ktoré sme doteraz poznali a mení sa geopolitická situácia. V tejto chvíli to vnímam tak, že proeurópsky smer Turecka sa skončil,“ dodal Hrabko.

Na otázku, či Slovensko pred teroristickými útokmi chráni okrem iného aj veľmi prísna azylová politika, Hrabko reagoval, že je to podľa neho mýtus. „Slovensko je v tejto súvislosti skôr bezvýznamné. Ak by sa niečo podobné stalo tu, možno to západné médiá ani nereflektujú,“ poznamenal. „Veď ide o posolstvo svetu. Nemyslím si, že by Slovensko stálo za to nejakej organizovanej skupine, samozrejme, nedá sa úplne vylúčiť útok osamelého vlka,“ dodal.

V prípade osamelých vlkov ide podľa neho väčšinou o osobné zlyhanie ľudí, ktorí si takto riešia frustrácie zo svojho osobného života. „Nemyslím si, že tu ide o túžbu po sláve, veď tie mená vôbec nie sú dôležité a o chvíľu sa na to zabudne. Skôr ide o mimoriadne sfanatizovaných ľudí,“ konštatoval. Absurdnosť týchto útokov môže podľa Hrabka ilustrovať príklad z francúzskeho Nice. „Je úplný paradox, keď jeden kričí „Boh je veľký“ a zabije množstvo ľudí, ktorí kričia to isté a vyznávajú tú istú vieru. Lebo tam bolo množstvo moslimov,“ uzavrel Hrabko.