Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Keď je na tom opozícia tak, ako je, premiér nie je tlačený k žiadnym krokom a môže si dovoliť ignorovať požiadavky učiteľov a sestier. V TABLET.TV to povedal Juraj Hrabko.
Autor Teraz.sk
Bratislava 29. januára (Teraz.sk) – Aktuálny štrajk učiteľov sa zrejme postupne utlmí bez toho, že by vládu prinútil akceptovať požiadavky iniciatívy učiteľov. Už v tomto roku, alebo kedykoľvek v budúcnosti, sa však môže vrátiť. „Osobne si myslím, že štrajk pomaly upadne. Nakoniec, nie je to žiadna sranda, ľudovo povedané, vydržať v štrajku. Ale je to určité znamenie do budúcnosti. Učitelia zbierajú skúsenosti,“ povedal v diskusii na TABLET.TV publicista Juraj Hrabko.
Dodal, že vláda zatiaľ komunikuje spor úspešnejšie, ako štrajkujúci učitelia a príliš efektívna nie je ani podpora zo strany opozičných strán. „Keď je na tom opozícia tak, ako je, premiér nie je tlačený k žiadnym krokom a môže si dovoliť ignorovať požiadavky učiteľov a sestier,“ povedal. Smer-SD podľa Hrabka očividne počíta s tým, že mu protesty nezoberú toľko podpory verejnosti, aby bol nútený ustupovať.
Na druhej strane, Hrabko nesúhlasí s argumentom, že ak samotní štrajkujúci učitelia neodôvodnili výšku svojich požiadaviek exaktnými analýzami, nemali by požadovať ich schválenie parlamentom v skrátenom legislatívnom konaní. „Ak idete do stretu s mocou, vždy nadsadíte požiadavky, aby ste mali z čoho ustúpiť. Inak neexistuje šanca na dohodu,“ povedal.
„Požiadavky sú na to, aby sa o nich rokovalo. Čo sa týka skráteného legislatívneho konania, to záleží len od vlády. A mimoriadnu schôdzu parlamentu môže zvolať predseda NR SR,“ dodal.
Hrabko v diskusii komentoval aj migračnú tému a vyhlásenie ministra vnútra Roberta Kaliňáka, podľa ktorého sa môže v apríli dostať znovu na európsky rokovací stôl téma migračných kvót a tento krát trvalých.
„Povinné kvóty dnes na stole EÚ vôbec neležia. Či budú ležať, ukáže budúcnosť. Ale je jasné, že nič neriešia,“ poznamenal Hrabko. Reagoval aj na úvahy, že ak Grécko nedokáže chrániť schengenskú hranicu pred nekontrolovaným migračným tokom, ako plán B je možné snažiť sa o dohodu s Bulharskom a Makedónskom o ochrane ich hraníc s Gréckom.
„Nemal by to byť plán B ale plán A. Samozrejme, vyžadovalo by to isté rokovania, súhlas jednotlivých štátov. Ale skôr sa treba pripraviť na takúto alternatívu, alebo vymyslieť inú, ale Grécko si s utečencami a migrantami neporadí,“ uzavrel Hrabko.
Dodal, že vláda zatiaľ komunikuje spor úspešnejšie, ako štrajkujúci učitelia a príliš efektívna nie je ani podpora zo strany opozičných strán. „Keď je na tom opozícia tak, ako je, premiér nie je tlačený k žiadnym krokom a môže si dovoliť ignorovať požiadavky učiteľov a sestier,“ povedal. Smer-SD podľa Hrabka očividne počíta s tým, že mu protesty nezoberú toľko podpory verejnosti, aby bol nútený ustupovať.
Na druhej strane, Hrabko nesúhlasí s argumentom, že ak samotní štrajkujúci učitelia neodôvodnili výšku svojich požiadaviek exaktnými analýzami, nemali by požadovať ich schválenie parlamentom v skrátenom legislatívnom konaní. „Ak idete do stretu s mocou, vždy nadsadíte požiadavky, aby ste mali z čoho ustúpiť. Inak neexistuje šanca na dohodu,“ povedal.
„Požiadavky sú na to, aby sa o nich rokovalo. Čo sa týka skráteného legislatívneho konania, to záleží len od vlády. A mimoriadnu schôdzu parlamentu môže zvolať predseda NR SR,“ dodal.
Hrabko v diskusii komentoval aj migračnú tému a vyhlásenie ministra vnútra Roberta Kaliňáka, podľa ktorého sa môže v apríli dostať znovu na európsky rokovací stôl téma migračných kvót a tento krát trvalých.
„Povinné kvóty dnes na stole EÚ vôbec neležia. Či budú ležať, ukáže budúcnosť. Ale je jasné, že nič neriešia,“ poznamenal Hrabko. Reagoval aj na úvahy, že ak Grécko nedokáže chrániť schengenskú hranicu pred nekontrolovaným migračným tokom, ako plán B je možné snažiť sa o dohodu s Bulharskom a Makedónskom o ochrane ich hraníc s Gréckom.
„Nemal by to byť plán B ale plán A. Samozrejme, vyžadovalo by to isté rokovania, súhlas jednotlivých štátov. Ale skôr sa treba pripraviť na takúto alternatívu, alebo vymyslieť inú, ale Grécko si s utečencami a migrantami neporadí,“ uzavrel Hrabko.
