Bratislava 4. septembra (Teraz.sk) – Slovenská ústava si prešla prvým problémom už v čase svojho vzniku. V diskusii pri príležitosti Dňa ústavy na v TABLET.TV upozornil publicista Juraj Hrabko.

„Ústava bola sfalšovaná. Je to známa vec. Ústava bola publikovaná v inom znení, ako ju parlament schválil,“ konštatoval. „Bola to vzájomná politická dohoda, bez politického povolenia by sa to nemohlo stať,“ dodal.

Parlament vtedy podľa neho schválil okrem iného aj to, že bude voliť predsedu a podpredsedu Ústavného súdu, čo sa však do publikovaného znenia ústavy nedostalo. „Vie sa o tom už dávno, iba si to nikto nechce pripomínať, lebo je to hanba – hanbúca,“ vyhlásil Hrabko. Právny problém to podľa neho nie je, ústava platí tak, ako bola publikovaná.

V diskusii komentoval aj dva podnety na ústavné zmeny, s ktorými prišiel prezident Andrej Kiska a premiér Robert Fico. Prezident požiadal parlament, aby ústavne taxatívne zakotvil odchod sudcov okresných a krajských súdov do dôchodku po dovŕšení veku 67 rokov. V prípade sudcov Najvyššieho súdu by táto hranica mala byť stanovená na 70 rokov.

Premiér navrhol otvoriť diskusiu o zmene, ktorá by umožnila ústavnú ochranu poľnohospodárskej pôdy pred skupovaním cudzincami. „V prípade prezidenta Andreja Kisku ide o návrh nekonzistentný a v prípade premiéra Roberta Fica o návrh populistický,“ reagoval Hrabko.

POLITIKA tu a teraz 2015-09-03 HRABKO by terazmedia

„Iba pre niekoľkými mesiacmi prišiel prezident Kiska s tým, ako bude postupovať v prípade odvolávania sudcov. Ústava mu po návrhu Súdnej rady umožňuje sudcu odvolať, alebo neodvolať. Uviedol, že predsedom súdov vopred oznámi, ktorých sudcov odvolá v lehote jedného – dvoch rokov, aby sa stihli pripraviť,“ pripomína Hrabko.

„Vtedy hovoril o 67 rokoch, teraz hovorí o 67 rokoch a 70 rokoch v prípade sudcov Najvyššieho súdu. Požaduje, aby tieto zmeny urobil ešte tento parlament, ktorému už pomaly končí mandát. Nevidím v tomto návrhu dobré odôvodnenie, prečo majú mať sudcovia NS SR o tri roky dlhší mandát, ako sudcovia krajských a okresných súdov,“ dodáva.

Hrabko by súhlasil s tým, ak by bola hranica pre odchod do dôchodku stanovená jednotne a zmena by nebol prijímaná narýchlo. „Zámer, ako ho formuloval Andrej Kiska, je do budúcna dobrý,“ povedal.

Principiálne neodmieta ani diskusiu o námete Roberta Fica, má však výhradu. Premiérov návrh je podľa Hrabka „populistický z volebných dôvodov“. „Prečo s ním prišiel až 1. septembra 2015, veď minulý rok schvaľovali vodu?,“ pýta sa Hrabko. Smer chce podľa neho pôsobiť v predvolebnom čase „ako ochranca Slovákov“. „Ale táto debata bude náročná, lebo už dnes existujú európske regule, ktorými sme viazaní,“ upozorňuje.

V diskusii kritizoval aj rozhodnutie Roberta Fica informovať verejnosť o výsledkoch vyšetrovania v kauze anonymných informácií Igora Matoviča počas prejavu na Deň ústavy. „Ak by to povedal 1. septembra hocikedy, len nie na slávnostnej schôdzi parlamentu, bolo by to v poriadku. Na slávnostný prejav jeho osobné veci nepatria,“ zdôraznil Hrabko.

Na margo vládnej stratégie v oblasti utečencov poznamenal, že podľa neho obsahuje veľa zámerov, málo realizovaných krokov a je málo otvorená k problémom ľudí, ktorí do Európskej únie utekajú. „Minister Lajčák upozorňuje, že sa môže stať, že Slovensko s takouto politikou ostane osamotené. Preto mi pripadá zvláštne, že vláda len niečo deklaruje, ale veľa toho nerobí. Je viditeľný ten rozpor, keď vláda dáva od toho ruky preč a utečencom a migrantom pomáhajú občania,“ uzavrel Hrabko.