Bratislava 27. februára (Teraz.sk) – Priznať sa k úmyslu rokovať po voľbách so Smerom-SD o vstupe do vlády by dnes pre pravicovú stranu znamenalo politickú samovraždu. Po voľbách však už nebudú rozhodovať politické ideológie, ale reálne možnosti strán na základe toho, ako im voliči rozdajú karty.

Ak Smer-SD voľby vyhrá a získa poverenie rokovať o zostavení vlády, podľa publicistu Juraja Hrabka s ním budú rokovať všetky parlamentné strany. Povedal to v diskusii na TABLET.TV.

„Rokovať budú ochotné všetky relevantné strany, ktoré sa dostanú do parlamentu. V niektorých prípadoch budú stretnutia krátke, akoby zdvorilostné, v iných pôjde o rozdelenie moci. Kto si ako podelí moc a rezorty a všetko ostatné sa potom prispôsobí,“ odhadol.



Podmienky, ktoré si pre vstup do koalície stanovil Smer-SD, podľa neho neumožňujú identifikovať, ktorých partnerov ľavičiari preferujú. „Myslím si, že sa to z toho vyčítať nedá. Možno sú tie podmienky iba preto, aby nejaké boli. Druhý uhol pohľadu je, že Smer ubezpečuje svojich voličov, že nič sa nebude rušiť a ostane starý Smer, ako ho poznáme tieto štyri roky. Tretí uhol pohľadu je ten, že Smer naznačuje ústupovú cestu, prečo nevstúpiť do niektorej koalície,“ povedal Hrabko.

Nestotožňuje sa však s názorom Smeru, podľa ktorého je zárukou stability čo najužšia koalícia. „Čím menší počet strán vo vláde, tým lepšie sa delí moc,“ poznamenal.

Hrabko v TABLET.TV komentoval aj ústupky, ktoré britský premiér David Cameron vyrokoval s Európskou úniou pred júnovým referendom o zotrvaní Veľkej Británie v únii.

„To nie sú tie primárne podmienky, pre ktoré by polovica z tých, čo sa zúčastnia referenda, hlasovala za zotrvanie a druhá za vystúpenie. David Cameron ukázal, že vie niečo vyrokovať, ale nemyslím si, že by to bolo niečo svetoborného,“ povedal Hrabko. „Určite mu to pomôže v kampani. A dôvetok, že sa to môže týkať aj ďalších krajín, znamená, že už o tom uvažujú krajiny ako Dánsko, Rakúsko alebo Nemecko,“ dodal.

Rozhodnú nakoniec britskí voliči, Hrabko však zatiaľ nechce kresliť čierne scenáre. „Prípadný Brexit určite oslabí Európsku úniu, môže to znamenať určité jej prerozdelenie. A určite by to oslabilo, najmä ekonomicky, aj Veľkú Britániu. Nebolo by to nič príjemného,“ povedal.

Nebezpečne sa vyvíja aj migračný problém, keďže jednotné európske riešenia zatiaľ nezaberajú a jednotlivé štáty sa začínajú starať sami o seba. Macedónsko a Srbsko výrazne obmedzili počty migrantov, ktorých púšťajú cez hranice, k podobnému kroku sa odhodlalo aj Rakúsko.

„Situácia Grécka nie závideniahodná. Valia sa tam utečenci a Gréci ich zrazu nemajú kam posúvať. Ostanú v Grécku a to Grécko, samozrejme, nezvládne. Ale teraz nastáva čas, kedy je bližšia košeľa ako kabát a všetky štáty, vrátane Slovenska, sa začínajú starať o vlastné hranice. Neexistuje jednotné európske riešenie na ochranu Schengenu,“ tvrdí Hrabko, podľa ktorého tento vývoj smeruje k postupnému kolapsu schengenského priestoru.

Rétoriku vlády v súvislosti s migračným problémom Hrabko považuje za predvolebnú, uznáva však, že aj Slovensko musí preventívne robiť určité opatrenia. „V čase, keď Rakúsko uzatvára svoje hranice, existuje možnosť prechodu utečencov a migrantov aj cez Slovensko a vláda na to musí byť pripravená. Či pomôžu tie bariéry, ktoré nám predstavila, o tom si nie som istý, preto to považujem za politické manévre, ale prichystaná na ochranu hraníc musí byť,“ uzavrel Hrabko.