Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Prezident Kiska v stredu (31. 10.) nepodpísal novelu zákona o politických stranách a politických hnutiach a vrátil ju s pripomienkami poslancom na opätovné prerokovanie.
Autor TASR
Bratislava 3. novembra (TASR) - Podľa poslanca Národnej rady (NR) SR Antona Hrnka (SNS) vzniká otázka, či vrátenie zákona o politických stranách prezidentom SR Andrejom Kiskom nesúvisí priamo s možnými budúcimi politickými ambíciami prezidenta. Jedným z prvkov prijatého návrhu zákona bolo totiž stransparentnenie financovania politických strán a financovanie volebnej kampane Kisku podľa Hrnkových slov "vyvoláva prinajmenšom veľa otáznikov".
"Taktiež je známe, že jedna oligarchická skupina pôsobiaca v IT biznise ovládla a financuje viacero médií... Pre nás je neprijateľné, aby mnohí kandidáti spojení so stranami ako Progresívne Slovensko (pravdepodobná budúca Kiskova strana), či už v Bratislave, alebo hocikde inde na Slovensku, zneužívali takéto oligarchické peniaze cez celú mašinériu zaviazaných masmédií na svoje volebné kampane, lebo následne je len veľmi ťažko zistiť, komu budú pri výkone svojich mandátov posluhovať," vyhlásil poslanec, ktorý zároveň vyzval voličov, aby sa pri komunálnych voľbách zaujímali o to, ako sú financované kampane jednotlivých kandidátov.
Prezident Kiska v stredu (31. 10.) nepodpísal novelu zákona o politických stranách a politických hnutiach a vrátil ju s pripomienkami poslancom na opätovné prerokovanie. Viaceré ustanovenia zákona podľa neho neprimerane a neodôvodnene zasahujú do ústavného práva občanov SR zakladať politické strany a politické hnutia a združovať sa v nich. Zákonu tiež podľa neho chýbala širšia spoločenská diskusia.
Novelu zákona o politických stranách schválila NR SR na októbrovej schôdzi. Právna norma určuje politickým stranám, ktoré chcú kandidovať do NR SR či Európskeho parlamentu, konkrétne počty členov. Novinkou je aj to, že názov politickej strany alebo jej skratka nesmú obsahovať meno alebo priezvisko osoby, ktorá je štatutárnym orgánom, členom štatutárneho orgánu alebo členom prípravného výboru strany. Zmeny sa týkajú aj pôžičiek, strany majú na svojich webstránkach zverejňovať údaje o prijatej pôžičke aj s informáciami o osobe, ktorá ju poskytla. Mali by tak urobiť do 30 dní odo dňa uzatvorenia zmluvy o pôžičke.
"Taktiež je známe, že jedna oligarchická skupina pôsobiaca v IT biznise ovládla a financuje viacero médií... Pre nás je neprijateľné, aby mnohí kandidáti spojení so stranami ako Progresívne Slovensko (pravdepodobná budúca Kiskova strana), či už v Bratislave, alebo hocikde inde na Slovensku, zneužívali takéto oligarchické peniaze cez celú mašinériu zaviazaných masmédií na svoje volebné kampane, lebo následne je len veľmi ťažko zistiť, komu budú pri výkone svojich mandátov posluhovať," vyhlásil poslanec, ktorý zároveň vyzval voličov, aby sa pri komunálnych voľbách zaujímali o to, ako sú financované kampane jednotlivých kandidátov.
Prezident Kiska v stredu (31. 10.) nepodpísal novelu zákona o politických stranách a politických hnutiach a vrátil ju s pripomienkami poslancom na opätovné prerokovanie. Viaceré ustanovenia zákona podľa neho neprimerane a neodôvodnene zasahujú do ústavného práva občanov SR zakladať politické strany a politické hnutia a združovať sa v nich. Zákonu tiež podľa neho chýbala širšia spoločenská diskusia.
Novelu zákona o politických stranách schválila NR SR na októbrovej schôdzi. Právna norma určuje politickým stranám, ktoré chcú kandidovať do NR SR či Európskeho parlamentu, konkrétne počty členov. Novinkou je aj to, že názov politickej strany alebo jej skratka nesmú obsahovať meno alebo priezvisko osoby, ktorá je štatutárnym orgánom, členom štatutárneho orgánu alebo členom prípravného výboru strany. Zmeny sa týkajú aj pôžičiek, strany majú na svojich webstránkach zverejňovať údaje o prijatej pôžičke aj s informáciami o osobe, ktorá ju poskytla. Mali by tak urobiť do 30 dní odo dňa uzatvorenia zmluvy o pôžičke.
