Milan Rastislav Štefánik, archívne fotoFoto: TASR/Reprofoto
Už po 97-krát si tento rok pripomenie celý slovenský národ tragickú a do dnešných dní nevyjasnenú smrť generála Milana Rastislava Štefánika, uviedol podpredseda SNS.
Bratislava 3. mája (Teraz.sk) - Za svojho hrdinu pokladali Milana Rastislava Štefánika čechoslovakisti aj autonomisti, ľudáci aj partizáni, demokrati i komunisti, kým im z Moskvy nenakázali, že to má byť ináč, federalisti, aj stúpenci boja za samostatnú Slovenskú republiku na začiatku 90. rokov minulého storočia, liberáli, kresťanskí demokrati i ľavičiari. Pri príležitosti blížiaceho sa výročia Štefánikovej smrti to uviedol podpredseda Slovenskej národnej strany Anton Hrnko.
Na snímke pamätník M. R. Štefánika na nábreží Dunaja na promenáde Eurovea v Bratislave 25. júla 2010.Foto: TASR/Štefan Puškáš
Už po 97-krát si aj tento rok 4. mája celý slovenský národ pripomenie tragickú a do dnešných dní nevyjasnenú smrť generála Milana Rastislava Štefánika. Z hľadiska moderných slovenských dejín bol podľa Hrnka jediným slovenským politikom, ku ktorému sa hlásili predstavitelia všetkých slovenských politických smerov.
4. máj 1919 sa v Galarate rozlúčil Štefánik s najvyššími predstaviteľmi Talianska. Pri návrate do vlasti, kde sa mal ujať funkcie ministra vojny v Československej vláde sa jeho lietadlo pri Ivanke pri Dunaji zrazu zrútilo na zem. Milan Rastislav Štefánik zahynul spolu s dvomi talianskymi letcami a mechanikom. Nehoda dodnes nie je objasnená. Na snímke letecká uniforma , ktorú mal oblečenú Milan Rastislav Štefánik pri leteckej katastrofe v roku 1919.Foto: TASR/Reprofoto
"Pri našom všeobecne zaužívanom zvyku bičovania sa vlastnými dejinami je hádam jediným slovenským dejateľom, ktorý nebol z jednej či druhej strany označený za kontroverzného. Bol to jeho neobyčajný osud, ktorý ho v pravej dobe vyniesol do čela ujarmeného národa a ktorý zavŕšil jeho život v čase, keď jeho národ ochutnával prvé, možno aj nie celkom sladké plody národnej slobody," konštatoval Hrnko.
Zdôraznil, že Slovenská národná strana si mimoriadne ctí zásluhy M. R. Štefánika v boji sa národné oslobodenie. "Členovia SNS sa inšpirujú jeho osobnosťou pri svojej vlastnej práci a aktívne šíria jeho odkaz v radoch slovenského obyvateľstva. Je len prirodzené, že si pamiatku nášho hrdinu pripomenieme ako na ústredných oslavách v Košariskách a na Bradle, tak aj v ďalších obciach po celom Slovensku. Veríme, že tak urobia aj mnohí ďalší, aby sme tým dokumentovali, že slovenský národ nezabúda na tých, ktorí sa zaslúžili o jeho slobodný život," dodal Hrnko.
Portréty Albertíny a Pavla Štefánikovcov - rodičov Milana Rastislava Štefánika v Múzeu M.R.Štefánika v obci Košariská (okres Myjava), známej najmä rodiskom Milana Rastislava Štefánika.Foto: TASR/Radovan Stoklasa
Na archívnej snímke Dr. Milan Rastislav Štefánik v Paríži v roku 1905Foto: TASR/Reprofoto
Z desiatnika brigádnym generálom za štyri roky
Štefánik je podľa Hrnka vzorom v húževnatosti, odhodlanosti, nekompromisnosti, nezištnosti a vytrvalosti v práci za národ a pre národ. "Napriek tomu, že dosiahol významný osobný úspech vo vede v cudzej krajine, keď sa mu naskytla prvá možnosť urobiť niečo pre slovenský národ v jeho domovine, nezaváhal ani na okamih. Celým svojím telom aj duchom sa zapojil do zápasu za národné oslobodenie Slovákov v rokoch prvej svetovej vojny a vytrval v ňom až do samého konca," povedal. "Dalo by sa uviesť veľa významných etáp jeho života, v ktorých ukázal neobyčajné schopnosti svojej osobnosti, ale hádam najsignifikantnejším v tomto je jeho rýchly vojenský hodnostný postup. Aj z hľadiska vojenských dejín nie je veľmi časté, že vojak, ktorý začne svoju vojenskú kariéru v hodnosti desiatnika, sa stane za štyri roky brigádnym generálom. Aj keď zohľadníme, že to bolo vo vojne, tento vojenský postup je svedectvom samým o sebe," upozornil Hrnko.
"Milan Rastislav Štefánik sa mimoriadne zaslúžil o národné oslobodenie Slovákov z útlaku, ktorému boli vystavení v Rakúsko-Uhorsku, a vytvorenie prvej Česko-Slovenskej republiky, vyhlásenej na konci októbra 1918. Užívať a rozvíjať výsledky svojej práce v oslobodenej republike mu však nebolo dožičené," dodal.
4. máj 1919 sa v Galarate rozlúčil Štefánik s najvyššími predstaviteľmi Talianska. Pri návrate do vlasti, kde sa mal ujať funkcie ministra vojny v Československej vláde sa jeho lietadlo pri Ivanke pri Dunaji zrazu zrútilo na zem. Milan Rastislav Štefánik zahynul spolu s dvomi talianskymi letcami a mechanikom. Tragická nehoda dodnes nie je objasnená. Lietadlo, v ktorom zahynul Milan Rastislav Štefánik v roku 1919 pri Ivanke pri Dunaji. Foto: TASR/reprofoto
"Zahynul ani nie 39-ročný pri leteckej katastrofe pri Vajnoroch, keď sa vracal domov z Talianska," pripomenul Hrnko. "Smrť generála a ministra sa dodnes nepodarilo objasniť a pravdepodobne sa to nikdy ani nepodarí. Ale to nie je podstatné. Podstatné je to, že Slováci v jeho osobe našli nespochybniteľný príklad vôle bojovať za svoj národ a byť v tomto príkladom ostatným," uzavrel podpredseda SNS.
Profil M.R. Štefánika podľa TASR
Slovensko si v stredu 4. mája 2016 pripomenie 97. výročie tragického úmrtia jednej z najvýznamnejších osobností svojich novodobých dejín - Milana Rastislava Štefánika. Na základe Zákona o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch je 4. máj - Výročie úmrtia Milana Rastislava Štefánika - pamätným dňom Slovenskej republiky (SR).
Milan Rastislav Štefánik (21.7.1880 - 4.5.1919) sa stal významným astronómom, vojenským pilotom, francúzskym generálom a jedným z prvých Slovákov, ktorí viackrát vystúpili na najvyšší vrch Álp a západnej Európy Mont Blanc.
Výrazne sa zaslúžil o vznik medzivojnovej Československej republiky, keď spolu s Tomášom Garriquom Masarykom a do určitej miery i Edvardom Benešom bol jej najvýznamnejším zakladateľom. Jeho závratnú a úspešnú životnú cestu ukončila 4. mája 1919 tragická letecká nehoda pri pristátí na rodnom území súčasného Slovenska.
Už počas študentských rokov sa výrazne spoločensky angažoval, pričom prejavil svoje sympatie k hlasistom. V roku 1898 začal študovať stavebné inžinierstvo a vstúpil do spolku Detvan. V roku 1900 prestúpil na Karlovu univerzitu v Prahe, kde navštevoval prednášky z astronómie, fyziky, optiky a matematiky. Štúdium ukončil dizertáciou z astronómie v roku 1904. Pracoval v meudonskom observatóriu neďaleko Paríža s francúzskym astronómom a fyzikom, profesorom Pierrom Julesom Césarom Janssenom (1824-1907). Počas svojich astronomických výskumných ciest navštívil strednú Áziu, Alžírsko, Tahiti, Nový Zéland, USA i Južnú Ameriku. Francúzskym občanom sa stal v roku 1912 a o dva roky ho za jeho činnosť vymenovali za rytiera Čestnej légie.
Cez vojnu spolupracoval s T. G. Masarykom a E. Benešom a cieľavedome sa usiloval realizovať spolu s nimi víziu spoločného československého štátu. Štefánik trval na československej jednote vzhľadom na vtedajšiu situáciu Slovákov v Uhorsku a na vojnové ciele veľmocí. To však ešte neurčovalo vnútorné usporiadanie budúceho československého štátu. Štefánik uvažoval o spojení Čiech, Moravy, Sliezska a Slovenska, pričom každé z týchto území, teda i Slovensko, malo mať vlastný krajinský (zemský) snem. Tieto zatiaľ málo konkretizované predstavy neboli vzdialené od úmyslov niektorých slovenských politikov.
Po príchode zo Sibíri sa Štefánik počas mierovej konferencie v Paríži v marci 1919 kriticky vyjadril o malom počte Slovákov vo vláde, ale aj o Pittsburskej dohode a niektorých Benešových krokoch v oblasti zahraničnej politiky.
Štefánik bol jedným z iniciátorov a signatárov tzv. Kyjevského zápisu z 29. augusta 1916. Uvádza sa v ňom, že "Česi a Slováci sú si vedomí, že sú úzko spätí navzájom tak životnými záujmami, ako i pokrvnými zväzkami. Želajú si vyvinúť sa v jednotný, politicky nerozdielny a slobodný národ pod záštitou a protekciou štvordohody". Nebola to proklamácia etnického a jazykového čechoslovakizmu, ale prihlásenie sa k politickému národnému spoločenstvu, čiže vyjadrenie vôle utvoriť spoločný štát, zdôrazniac zároveň, že sa neuvažuje o dvojfederácii, konzervujúcej kritizovaný rakúsko-uhorský dualizmus.
Štefánik vďaka svojmu spoločenskému vplyvu mal najväčšiu zásluhu na formovaní československého zahraničného odboja počas prvej svetovej vojny. Z postu francúzskeho generála a neskoršieho československého ministra vojny reorganizoval československé jednotky na Sibíri.
Minister vojny ČSR M. R. Štefánik 4. mája 1919 odletel z talianskeho mesta Udine do Bratislavy na dvojplošníku Caproni Ca 33 spolu s dvoma talianskymi letcami a mechanikom. Doteraz nie je celkom vysvetlená nehoda v Ivanke pri Dunaji, pri ktorej spolu s ním neprežil ani jeden z členov posádky.
Prezident SR Rudolf Schuster udelil M. R. Štefánikovi 7. mája 2004 hodnosť generála Ozbrojených síl Slovenskej republiky in memoriam. Generálovi Štefánikovi udelili 21. júla 2004 preukaz vojnového veterána s číslom 0001. Stalo sa tak na slávnosti v Košariskách pri príležitosti 124. výročia jeho narodenia.
