Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Historik a podpredseda SNS Anton Hrnko v diskusnej relácii TABLET.TV vyvracia mýty o Štúrovej smrti, hodnotí jeho filozofické dielo aj politický odkaz.
Autor TASR
Bratislava 25. marca (Teraz.sk) – Kľúčová slovenská osobnosť posledných 200 rokov, Ľudovít Štúr, nebol menšinovým, ale národným politikom, lebo Slováci boli jedným z národov Uhorska a nie národnosťou. „Menšinovým politikom by bol, ak by pôsobil napríklad medzi moravskými Slovákmi a burcoval ich proti Čechom. Ale on to nerobil, pôsobil tu a robil politiku pre Slovákov, občanov Uhorska,“ povedal v diskusii v TABLET.TV podpredseda SNS, historik Anton Hrnko.
Celá generácia štúrovských politikov si podľa neho zaslúži úctu za to, že nechápali politiku ako cestu k osobnému obohateniu, ale naopak, ako službu národu, ktorá si vyžaduje sebaobetovanie.
„Slovenská republika je jediný štát, kde sa Slováci môžu realizovať ako štátotvorný národ. Pripomínať si historické udalosti, ktoré súvisia s tým, že sa slovenský národ stal štátotvorným národom, nemôže byť vnímané kontroverzne, najmä ak ide o osobu, ktorá v slovenských dejinách za posledných 200 rokov zohráva mimoriadnu, kľúčovú úlohu,“ konštatoval Hrnko na margo skutočnosti, že vláda vyhlásila pri príležitosti 200. výročia narodenia Ľudovíta Štúra rok 2015 za Rok Ľudovíta Štúra.
Podľa Hrnka na Slovensku existuje zakorenený akýsi ostych pred pripomínaním si vlastných veľkých osobností. „Ako keby sme sa stále chceli ospravedlňovať. Maďarom, že bola neúspešná maďarizácia. Čechom, že nedokázali vytvoriť československý národ. Takto sa jeden národ nemôže správať. Sme normálny národ, ktorý má svoju históriu a musíme si ju pripomínať. Nemôžeme sa stále niekomu ospravedlňovať za to, že sme tu a niečo chceme,“ vyhlásil Hrnko.
Je však podľa neho dôležité, aby jednotlivé aktivity Štúrovho roka neprebehli len ako séria formálnych podujatí. „V uznesení vlády mi chýba to podstatné, úlohy pre ministerstvo školstva. Výchova Štúrom je to podstatné, čo v tomto roku malo byť,“ vyhlásil Hrnko.
Ako podpredseda SNS zároveň pripomenul, že Memorandum národa slovenského, prvý program SNS, vychádzal z dokumentu, ktorý vypracoval v roku 1848 práve Ľudovít Štúr.
Za dôležité považuje, že Štúr dokázal zjednotiť viacero národne orientovaných prúdov a vytvoriť víziu, ktorá sa napokon presadila. Zároveň uznáva, že nie všetko, čomu Štúr veril, sa naplnilo. „Štúrove predstavy o spájaní Slovanov v Európe sa ukázali ako nereálne,“ poznamenal Hrnko na margo Štúrovho diela Slovanstvo a svet budúcnosti. Odmietol však tézu, že by Štúr presadzoval pripojenie Slovenska k Rusku.
Rovnako je podľa neho mýtus myšlienka, podľa ktorej sa Štúr, deprimovaný politickým vývojom a smrťou blízkych, postrelil na poľovačke zámerne. „Úplne vylučujem, že by mal Štúr samovražedné sklony. Napriek ťažkému obdobiu nestratil optimizmus,“ zdôraznil Hrnko. Dodnes sa podľa neho presne nevie, čo zapríčinilo Štúrovu smrť. Isté je len to, že sa v roku 1856 nešťastne postrelil pri poľovačke a v dôsledku tohto zranenia napokon zomrel.
Celá generácia štúrovských politikov si podľa neho zaslúži úctu za to, že nechápali politiku ako cestu k osobnému obohateniu, ale naopak, ako službu národu, ktorá si vyžaduje sebaobetovanie.
„Slovenská republika je jediný štát, kde sa Slováci môžu realizovať ako štátotvorný národ. Pripomínať si historické udalosti, ktoré súvisia s tým, že sa slovenský národ stal štátotvorným národom, nemôže byť vnímané kontroverzne, najmä ak ide o osobu, ktorá v slovenských dejinách za posledných 200 rokov zohráva mimoriadnu, kľúčovú úlohu,“ konštatoval Hrnko na margo skutočnosti, že vláda vyhlásila pri príležitosti 200. výročia narodenia Ľudovíta Štúra rok 2015 za Rok Ľudovíta Štúra.
Podľa Hrnka na Slovensku existuje zakorenený akýsi ostych pred pripomínaním si vlastných veľkých osobností. „Ako keby sme sa stále chceli ospravedlňovať. Maďarom, že bola neúspešná maďarizácia. Čechom, že nedokázali vytvoriť československý národ. Takto sa jeden národ nemôže správať. Sme normálny národ, ktorý má svoju históriu a musíme si ju pripomínať. Nemôžeme sa stále niekomu ospravedlňovať za to, že sme tu a niečo chceme,“ vyhlásil Hrnko.
Je však podľa neho dôležité, aby jednotlivé aktivity Štúrovho roka neprebehli len ako séria formálnych podujatí. „V uznesení vlády mi chýba to podstatné, úlohy pre ministerstvo školstva. Výchova Štúrom je to podstatné, čo v tomto roku malo byť,“ vyhlásil Hrnko.
Ako podpredseda SNS zároveň pripomenul, že Memorandum národa slovenského, prvý program SNS, vychádzal z dokumentu, ktorý vypracoval v roku 1848 práve Ľudovít Štúr.
Za dôležité považuje, že Štúr dokázal zjednotiť viacero národne orientovaných prúdov a vytvoriť víziu, ktorá sa napokon presadila. Zároveň uznáva, že nie všetko, čomu Štúr veril, sa naplnilo. „Štúrove predstavy o spájaní Slovanov v Európe sa ukázali ako nereálne,“ poznamenal Hrnko na margo Štúrovho diela Slovanstvo a svet budúcnosti. Odmietol však tézu, že by Štúr presadzoval pripojenie Slovenska k Rusku.
Rovnako je podľa neho mýtus myšlienka, podľa ktorej sa Štúr, deprimovaný politickým vývojom a smrťou blízkych, postrelil na poľovačke zámerne. „Úplne vylučujem, že by mal Štúr samovražedné sklony. Napriek ťažkému obdobiu nestratil optimizmus,“ zdôraznil Hrnko. Dodnes sa podľa neho presne nevie, čo zapríčinilo Štúrovu smrť. Isté je len to, že sa v roku 1856 nešťastne postrelil pri poľovačke a v dôsledku tohto zranenia napokon zomrel.
