Výskyt tohto druhu rastliny v Európe je zaznamenaný v rámci neveľkého areálu iba na dvoch izolovaných, od seba dosť vzdialených oblastiach
Autor TASR
Snina 23. mája (TASR) – Hviezdnatec čemericový je rastlina, ktorá je na východnom Slovensku skôr raritou. V okrese Snina je tento druh zaznamenaný v katastrálnom území obcí Ubľa, Brezovec, Ruská Volová a Michajlov. Informovala o tom Zuzana Bartušová z Národného parku (NP) Poloniny.
Podľa nej je hviezdnatec čemericový zaujímavý aj svojím vzhľadom. „Ako napovedá názov, vzhľadom sa podobá čemerici, ale 'rodina' s ňou nie je. Zdá sa, že má zelené lupene kvetov, ale v skutočnosti to sú listene, teda premenené listy. Môže ich byť päť až osem a sú rozložené do tvaru hviezdice,“ objasnila názov rastliny Bartušová. Ako doplnila, „skutočné“ kvety sú drobné žltej farby, usporiadané v jednoduchom súkvetí okolíka v strede.
Bartušová ďalej uviedla, že ide o zaujímavý fytogeografický prvok vo flóre v územnej pôsobnosti Správy NP Poloniny, ktorý sa viaže na vápnitý substrát. Výskyt druhu v Európe je zaznamenaný v rámci neveľkého areálu iba na dvoch izolovaných, od seba dosť vzdialených oblastiach. Väčšia južná oblasť výskytu zahŕňa juhovýchodné výbežky rakúskych Álp, severovýchodné Taliansko, Slovinsko a Chorvátsko. Severná menšia oblasť zahrňuje Moravu, západné výbežky Západných Karpát, južné Poľsko a východné Slovensko. V 80. rokoch 20. storočia sa najvýchodnejší výskyt udával v Ondavskej vrchovine. „Na východnom Slovensku je teda raritou, napriek tomu, že je hojný v Strážovských vrchoch, Malej a Veľkej Fatre, Malých a Bielych Karpatoch, Chočských vrchoch, Slovenskom stredohorí, či Orave,“ podotkla Bartušová.
Ako dodala, na základe podrobného výskumu rastlinstva je z územia Národného parku Poloniny a jeho územnej pôsobnosti známych viac ako 1000 druhov vyšších rastlín. Pestrosť rastlinnej ríše územia doplňuje aj výskyt vyše 1200 druhov húb, zo skupiny nižších rastlín nad 300 druhov machorastov a viac ako 200 druhov lišajníkov.
Podľa nej je hviezdnatec čemericový zaujímavý aj svojím vzhľadom. „Ako napovedá názov, vzhľadom sa podobá čemerici, ale 'rodina' s ňou nie je. Zdá sa, že má zelené lupene kvetov, ale v skutočnosti to sú listene, teda premenené listy. Môže ich byť päť až osem a sú rozložené do tvaru hviezdice,“ objasnila názov rastliny Bartušová. Ako doplnila, „skutočné“ kvety sú drobné žltej farby, usporiadané v jednoduchom súkvetí okolíka v strede.
Bartušová ďalej uviedla, že ide o zaujímavý fytogeografický prvok vo flóre v územnej pôsobnosti Správy NP Poloniny, ktorý sa viaže na vápnitý substrát. Výskyt druhu v Európe je zaznamenaný v rámci neveľkého areálu iba na dvoch izolovaných, od seba dosť vzdialených oblastiach. Väčšia južná oblasť výskytu zahŕňa juhovýchodné výbežky rakúskych Álp, severovýchodné Taliansko, Slovinsko a Chorvátsko. Severná menšia oblasť zahrňuje Moravu, západné výbežky Západných Karpát, južné Poľsko a východné Slovensko. V 80. rokoch 20. storočia sa najvýchodnejší výskyt udával v Ondavskej vrchovine. „Na východnom Slovensku je teda raritou, napriek tomu, že je hojný v Strážovských vrchoch, Malej a Veľkej Fatre, Malých a Bielych Karpatoch, Chočských vrchoch, Slovenskom stredohorí, či Orave,“ podotkla Bartušová.
Ako dodala, na základe podrobného výskumu rastlinstva je z územia Národného parku Poloniny a jeho územnej pôsobnosti známych viac ako 1000 druhov vyšších rastlín. Pestrosť rastlinnej ríše územia doplňuje aj výskyt vyše 1200 druhov húb, zo skupiny nižších rastlín nad 300 druhov machorastov a viac ako 200 druhov lišajníkov.