Nové vydanie almanachu Napred doplnila aktuálnymi textami Dana Hučková z Ústavu slovenskej literatúry Slovenskej akadémie vied.
Autor TASR
Bratislava 9. novembra (TASR) – Slovíčko jedno – a tak silné! / Rozvlní ducha, šíri hruď. / Tuším, verím, že rodinou je / Tomu Božiemu slovu: „buď“. Týmito veršami Pavla Országha (v tom čase ešte nepoužíval pseudonym Hviezdoslav) sa začína almanach Napred. V roku 1871 ho zostavil začínajúci básnik a spisovateľ spolu so svojím rovnako mladým kolegom Kolomanom Banšellom.
"Keď sa blížilo 100. výročie úmrtia Hviezdoslava, uvedomil som si, že je tento rok zároveň aj 150. výročím od vydania almanachu Napred. Nahovoril som svojich dvoch kamarátov, aby sme skúsili vydať toto dielo vo faksimilnej podobe. Hviezdoslav si zaslúži, aby sme si ho pripomínali," povedal pre TASR prekladateľ a diplomat Stanislav Vallo na prezentácii nového vydania almanachu, respektíve jeho faksimile.
Spolu so Stanislavom Vallom sú autormi diela aj spisovateľ Anton Baláž a Ján Juráš. Nové vydanie almanachu Napred doplnila aktuálnymi textami Dana Hučková z Ústavu slovenskej literatúry Slovenskej akadémie vied.
Almanach Napred nesie podtitul Národný zábavník mládeže slovenskej. Pavol Országh a Koloman Banšell v ňom prezentovali nielen svoje práce, ale aj texty ďalších autorov, ako boli napríklad Samuel Medvecký, Ján Fábry či Jozef Škultéty. Zborník vo svojej dobe narazil na tvrdú kritiku od Jozefa Miloslava Hurbana či Andreja Truchlého-Sytnianskeho. Ako však pripomenula Hučková, ide o kľúčovú udalosť, keďže almanach býva označovaný za prvý nástup realizmu v slovenskej literatúre.
"Obľúbil som si Hviezdoslava ako básnika, no ešte viac ma začínal fascinovať, keď som uňho začal objavovať styčné body so súčasnosťou. Takmer na každú situáciu, do ktorej sa v živote dostaneme, sa dá nájsť vo Hviezdoslavovi nejaký veršík. Má napríklad báseň, v ktorej sa hovorí 'som onen zvuk, čo letí púšťou hluchou' – a ja nechcem, aby tu pre Hviezdoslava bola hluchá púšť. Lebo ruku na srdce, čo sme si zapamätali zo školy? Možno pár veršov, ale v Hviezdoslavovi možno nájsť oveľa viac pre súčasnosť významných odkazov," vysvetlil Vallo.
Na prezentácii almanachu v pondelok 8. novembra v bratislavskom Zichyho paláci stvárnili postavy Pavla Országha a Kolomana Banšella herci František Kovár a Alfréd Swan. Zlatým klincom bolo vystúpenie 90-ročného Juraja Sarvaša a jeho recitácia legendárnej Hájnikovej ženy.
K storočnici od Hviezdoslavovho úmrtia patrili aj ďalšie podujatia – v pondelok 8. novembra popoludní na pôde Divadla Pavla Országha Hviezdoslava recitovalo Krvavé sonety 15 veľvyslancov pôsobiacich na Slovensku v piatich jazykoch. Druhou akciou bola obnova písma na stĺpikoch, ktoré dopĺňajú Hviezdoslavovu sochu v centre Bratislavy. Opäť na nich ožili verše z Hviezdoslavovej básne Z úprimnosti duše z lyrického cyklu Letorosty.
"Keď sa blížilo 100. výročie úmrtia Hviezdoslava, uvedomil som si, že je tento rok zároveň aj 150. výročím od vydania almanachu Napred. Nahovoril som svojich dvoch kamarátov, aby sme skúsili vydať toto dielo vo faksimilnej podobe. Hviezdoslav si zaslúži, aby sme si ho pripomínali," povedal pre TASR prekladateľ a diplomat Stanislav Vallo na prezentácii nového vydania almanachu, respektíve jeho faksimile.
Spolu so Stanislavom Vallom sú autormi diela aj spisovateľ Anton Baláž a Ján Juráš. Nové vydanie almanachu Napred doplnila aktuálnymi textami Dana Hučková z Ústavu slovenskej literatúry Slovenskej akadémie vied.
Almanach Napred nesie podtitul Národný zábavník mládeže slovenskej. Pavol Országh a Koloman Banšell v ňom prezentovali nielen svoje práce, ale aj texty ďalších autorov, ako boli napríklad Samuel Medvecký, Ján Fábry či Jozef Škultéty. Zborník vo svojej dobe narazil na tvrdú kritiku od Jozefa Miloslava Hurbana či Andreja Truchlého-Sytnianskeho. Ako však pripomenula Hučková, ide o kľúčovú udalosť, keďže almanach býva označovaný za prvý nástup realizmu v slovenskej literatúre.
"Obľúbil som si Hviezdoslava ako básnika, no ešte viac ma začínal fascinovať, keď som uňho začal objavovať styčné body so súčasnosťou. Takmer na každú situáciu, do ktorej sa v živote dostaneme, sa dá nájsť vo Hviezdoslavovi nejaký veršík. Má napríklad báseň, v ktorej sa hovorí 'som onen zvuk, čo letí púšťou hluchou' – a ja nechcem, aby tu pre Hviezdoslava bola hluchá púšť. Lebo ruku na srdce, čo sme si zapamätali zo školy? Možno pár veršov, ale v Hviezdoslavovi možno nájsť oveľa viac pre súčasnosť významných odkazov," vysvetlil Vallo.
Na prezentácii almanachu v pondelok 8. novembra v bratislavskom Zichyho paláci stvárnili postavy Pavla Országha a Kolomana Banšella herci František Kovár a Alfréd Swan. Zlatým klincom bolo vystúpenie 90-ročného Juraja Sarvaša a jeho recitácia legendárnej Hájnikovej ženy.
K storočnici od Hviezdoslavovho úmrtia patrili aj ďalšie podujatia – v pondelok 8. novembra popoludní na pôde Divadla Pavla Országha Hviezdoslava recitovalo Krvavé sonety 15 veľvyslancov pôsobiacich na Slovensku v piatich jazykoch. Druhou akciou bola obnova písma na stĺpikoch, ktoré dopĺňajú Hviezdoslavovu sochu v centre Bratislavy. Opäť na nich ožili verše z Hviezdoslavovej básne Z úprimnosti duše z lyrického cyklu Letorosty.