Irena Biháriová zo združenia Ľudia proti rasizmu povedala, že od 90. rokov do roku 2005 mal extrémizmus podobu pouličných bitiek, prípadne subkultúrnej vojny.
Autor TASR
Bratislava 2. marca (TASR) - Extrémizmus narastá jednak kvantitatívne a následne sa mení i kvalitatívne. Pre TASR to uviedla Irena Biháriová zo združenia Ľudia proti rasizmu, dlhoročná bojovníčka proti extrémizmu. "Ak sa dnes niekomu asociuje extrémizmus s hákovými krížmi, s oslavou Tretej ríše, tak to už naozaj nie je ten extrémizmus, ktorý sme poznali v 90. rokoch. Už sa nemanifestuje cez odkazy na Tretiu ríšu, aj keď u niektorých ľudí nájdeme aj tieto prepojenia," konštatovala.
"V európskom kontexte sa skôr priživuje na zástupných úplne iných témach, ktoré sú pre spoločnosť pálčivé, atraktívne. Samozrejme, neponúkajú žiadne riešenia a tie, čo sa kvázi ponúkajú, sú úplne nerealizovateľné, ekonomicky a právne úplne nepriechodné. No ale sú zjavne zrozumiteľnejšie, atraktívnejšie, brnkajú na tú strunu, ktorú veľká časť verejnosti asi cíti, ako napríklad pocit ohrozenia," povedala Biháriová.
Podľa jej ďalších slov, od 90. rokov do roku 2005 mal extrémizmus podobu pouličných bitiek, prípadne subkultúrnej vojny. "Ofenzívne útoky boli oveľa častejšie. Dnes sa skôr menia na verbálny hon a hecovanie ostatnej verejnosti, vyhrážanie sa nielen menšinám, ale aj novinárom, aktivistom, v podstate komukoľvek, kto sa zastane menšín."
Zdôraznila, že aj keď má skôr inú podobu ako fyzické útoky, kvantitatívny pomer protiprávnych prípadov stúpa.
"V európskom kontexte sa skôr priživuje na zástupných úplne iných témach, ktoré sú pre spoločnosť pálčivé, atraktívne. Samozrejme, neponúkajú žiadne riešenia a tie, čo sa kvázi ponúkajú, sú úplne nerealizovateľné, ekonomicky a právne úplne nepriechodné. No ale sú zjavne zrozumiteľnejšie, atraktívnejšie, brnkajú na tú strunu, ktorú veľká časť verejnosti asi cíti, ako napríklad pocit ohrozenia," povedala Biháriová.
Podľa jej ďalších slov, od 90. rokov do roku 2005 mal extrémizmus podobu pouličných bitiek, prípadne subkultúrnej vojny. "Ofenzívne útoky boli oveľa častejšie. Dnes sa skôr menia na verbálny hon a hecovanie ostatnej verejnosti, vyhrážanie sa nielen menšinám, ale aj novinárom, aktivistom, v podstate komukoľvek, kto sa zastane menšín."
Zdôraznila, že aj keď má skôr inú podobu ako fyzické útoky, kvantitatívny pomer protiprávnych prípadov stúpa.