Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Záleží vždy na politickej kultúre a vyspelosti jednotlivých aktérov, ako budeme ústavu vnímať a samozrejme aj aplikovať, uviedol Fiačan.
Autor TASR
Košice 1. septembra (TASR) - Ústava SR prijatá pred 30 rokmi sa podľa predsedu Ústavného súdu (ÚS) SR Ivana Fiačana osvedčila, viaceré novely ju vylepšili, nie všetky však boli šťastné alebo potrebné. Možné sú aj jej ďalšie vylepšenia, prijatie úplne novej ústavy však nepovažuje za reálne. Rozhovor s I. Fiačanom prináša TASR pri príležitosti výročia prijatia základného zákona štátu.
-Ako hodnotíte Ústavu SR a jej kvalitu po 30 rokoch od jej vzniku?
Som toho názoru, že ústava napriek všetkému obstála. Ak chceme hodnotiť jej kvalitu, musíme si uvedomiť, za akých podmienok vznikla. Možno oceniť jednoznačné úsilie jej tvorcov vytvoriť ústavné základy pre fungujúci ústavný systém založený na demokratických princípoch, parlamentnej forme vlády, pluralitnom politickom režime, rešpektovaní základných práv a slobôd a právnom štáte. Dôležité je, že je postavená na hodnotách a princípoch, ktoré riešenú vec vždy "podržia", aj keby v ostatných ustanoveniach bola neúplná alebo nedokonalá. Záleží vždy na politickej kultúre a vyspelosti jednotlivých aktérov, ako budeme ústavu vnímať a samozrejme aj aplikovať.
-Aké silné, ale aj slabšie stránky v ústave vidíte?
Ústava v roku 1992, v čase keď bola prijatá, mala určite aj nedostatky, čo sa vzhľadom na spoločenský a politický vývoj dalo predpokladať. Dôležité ale je, že postupnými novelami, samozrejme nie všetkými, a jej aplikáciou orgánmi verejnej moci, resp. orgánmi presadzovania práva, sa postupne dostala na takú úroveň, že ju môžem s pokojným svedomím považovať za vyváženú. Určite jej silnou stránkou je ochrana základných práv a slobôd, ktorá sa v podstate od jej prijatia nezmenila. Takisto jej silnou stránkou po tzv. euronovele z roku 2001 je jej pripravenosť na európsku integráciu. Takto by sme postupne mohli vymenovať jednotlivé novely, ktoré naozaj vylepšili jej text a rozjasnili niektoré otázky a k tomu aj niektoré rozhodnutia Ústavného súdu SR. Môžeme v nej vždy nájsť oporu pre konkrétny ústavnoprávny vzťah, konkrétne právo, jeho ochranu. Existujú aj ďalšie návrhy na jej vylepšenie, ale v zásade s ústavou ja osobne môžem vyjadriť spokojnosť.
-Kritici hovoria o príliš častých alebo priveľmi rýchlych zmenách ústavy. Aká by mala ústava byť, aby nedochádzalo k jej častým zmenám?
Žiadna ústava nedokáže vopred reagovať na všetky eventuality, ktoré prináša politický alebo spoločenský vývoj, musí mať adekvátnu mieru abstrakcie a konkrétnosti. Znamená to, že niektoré záležitosti sa musia nechať aj na výklad jednotlivých aktérov, resp. orgánov verejnej moci. Tento pomer je potom dôležitý aj preto, aby ústava nebola tak často menená. Potreba novelizovať ju bola prirodzená, nie všetky novely však môžeme považovať za šťastné, vydarené alebo vôbec potrebné. Pripomeniem, že ústava bola novelizovaná celkom 19-krát, jedenkrát zmena ústavy spočíva v náleze Ústavného súdu. Minimálne šesťkrát bola priama novela ústavy prijatá v skrátenom legislatívnom konaní, čo nie je dobré. Žiadna ústava si nezaslúži, aby bola novelizovaná v skrátenom legislatívnom konaní, pretože na tomto ústavodarnom procese je veľmi dôležitá účasť verejnosti, odbornej verejnosti, medzirezortné pripomienkové konanie a poctivá diskusia v parlamente.
-Aké zmeny ústavy by boli podľa vás ešte potrebné alebo vhodné na jej vylepšenie?
Existujú úvahy o tom, že by sa mal v ústave v prvom rade upraviť samotný proces prijímania jej zmien. V súčasnosti túto problematiku upravuje v podstate jediný článok, ktorý hovorí o tom, že ústavu možno meniť len kvalifikovanou väčšinou poslancov, teda trojpätinovou väčšinou všetkých poslancov. Inak ten proces nie je definovaný a je v podstate totožný so zákonodarným procesom. Určite by sa mal zrigídniť proces prijímania jej zmien. K tomu sú rôzne návrhy – mohlo by sa zvýšiť kvórum na prijatie zmeny ústavy z troch pätín, teda 90 hlasov poslancov, napríklad na dve tretiny, teda 100 hlasov. Potom by sa mohlo obmedziť oprávnenie navrhnúť zmenu ústavy, pretože v súčasnosti môže v parlamente navrhnúť zmenu hoc aj len jeden poslanec. Sú úvahy, aby sa takéto návrhové opatrenie obmedzilo na nejakú kvalifikovanú väčšinu – napríklad skupinu 30 poslancov. Ďalej sú napríklad úvahy, aby sa v prípade ústavodarného procesu vylúčilo skrátené legislatívne konanie, predĺžili sa lehoty medzi jednotlivými čítaniami, prípadne sa zaviedla nemožnosť ich skrátiť. Po minuloročných skúsenostiach s referendom by bolo azda tiež potrebné popracovať na možnosti zmeny ústavy prostredníctvom referenda.
-Objavili sa aj úvahy o možnosti prijatia novej ústavy. Je niečo také u nás potrebné a reálne?
Po tých 30 rokoch skúseností práce s textom ústavy bude potreba novelizovať ju čoraz menšia, pretože sa do istej miery "vychytajú" všetky jej nedostatky. Úvahám o novej ústave síce rozumiem, ale nepokladám ich za reálne. Vzhľadom na náš politický systém a právnu a politickú kultúru to v podstate nepovažujem za priechodné. Skôr si myslím, že novelami vylepšený text právnej normy, prípadne rozhodovacia činnosť jednotlivých orgánov verejnej moci môžu prispieť k väčšej stabilite, predvídavosti a právnej istote, pretože s takou ústavou sme už naučení pracovať a ju aplikovať.
-Ako vnímate, že novela ústavy z decembra 2020 ústavnému súdu výslovne zakázala posudzovanie súladu ústavných zákonov s ústavou?
S touto časťou novely ústavy sme v čase jej prijímania nesúhlasili a ani ja osobne sa s tým neviem stotožniť. Podľa môjho názoru musí existovať orgán, akým je Ústavný súd, ktorý má právo kontrolovať súladnosť ústavných zákonov s ústavou. Riziko spočíva najmä v tom, že sa do ústavného zákona zaradí nejaká problematika bez ohľadu na to, či vôbec do ústavného práva patrí a či vôbec má parlament právomoc ju vo forme ústavného zákona prijať, aj keď si uvedomujem právomoc parlamentu prijímať ústavné zákony, ich novely a dokonca samotnú novú ústavu. V takom prípade potom neexistujú kontrolné mechanizmy na to, aby bolo možné skúmať rozpor takýchto ústavných zákonov s ústavou, najmä s jej materiálnym jadrom, teda princípmi demokratického a právneho štátu, prípadne so základnými právami a slobodami.
-Pripravuje ÚS k výročiu prijatia ústavy nejaké podujatie?
Ústavný súd koncom septembra organizuje svoju tradičnú konferenciu Ústavné dni a jej nosnou témou bude Ústava Slovenskej republiky ako normatívny základ demokratického a právneho štátu.
-Ako hodnotíte Ústavu SR a jej kvalitu po 30 rokoch od jej vzniku?
Som toho názoru, že ústava napriek všetkému obstála. Ak chceme hodnotiť jej kvalitu, musíme si uvedomiť, za akých podmienok vznikla. Možno oceniť jednoznačné úsilie jej tvorcov vytvoriť ústavné základy pre fungujúci ústavný systém založený na demokratických princípoch, parlamentnej forme vlády, pluralitnom politickom režime, rešpektovaní základných práv a slobôd a právnom štáte. Dôležité je, že je postavená na hodnotách a princípoch, ktoré riešenú vec vždy "podržia", aj keby v ostatných ustanoveniach bola neúplná alebo nedokonalá. Záleží vždy na politickej kultúre a vyspelosti jednotlivých aktérov, ako budeme ústavu vnímať a samozrejme aj aplikovať.
-Aké silné, ale aj slabšie stránky v ústave vidíte?
Ústava v roku 1992, v čase keď bola prijatá, mala určite aj nedostatky, čo sa vzhľadom na spoločenský a politický vývoj dalo predpokladať. Dôležité ale je, že postupnými novelami, samozrejme nie všetkými, a jej aplikáciou orgánmi verejnej moci, resp. orgánmi presadzovania práva, sa postupne dostala na takú úroveň, že ju môžem s pokojným svedomím považovať za vyváženú. Určite jej silnou stránkou je ochrana základných práv a slobôd, ktorá sa v podstate od jej prijatia nezmenila. Takisto jej silnou stránkou po tzv. euronovele z roku 2001 je jej pripravenosť na európsku integráciu. Takto by sme postupne mohli vymenovať jednotlivé novely, ktoré naozaj vylepšili jej text a rozjasnili niektoré otázky a k tomu aj niektoré rozhodnutia Ústavného súdu SR. Môžeme v nej vždy nájsť oporu pre konkrétny ústavnoprávny vzťah, konkrétne právo, jeho ochranu. Existujú aj ďalšie návrhy na jej vylepšenie, ale v zásade s ústavou ja osobne môžem vyjadriť spokojnosť.
-Kritici hovoria o príliš častých alebo priveľmi rýchlych zmenách ústavy. Aká by mala ústava byť, aby nedochádzalo k jej častým zmenám?
Žiadna ústava nedokáže vopred reagovať na všetky eventuality, ktoré prináša politický alebo spoločenský vývoj, musí mať adekvátnu mieru abstrakcie a konkrétnosti. Znamená to, že niektoré záležitosti sa musia nechať aj na výklad jednotlivých aktérov, resp. orgánov verejnej moci. Tento pomer je potom dôležitý aj preto, aby ústava nebola tak často menená. Potreba novelizovať ju bola prirodzená, nie všetky novely však môžeme považovať za šťastné, vydarené alebo vôbec potrebné. Pripomeniem, že ústava bola novelizovaná celkom 19-krát, jedenkrát zmena ústavy spočíva v náleze Ústavného súdu. Minimálne šesťkrát bola priama novela ústavy prijatá v skrátenom legislatívnom konaní, čo nie je dobré. Žiadna ústava si nezaslúži, aby bola novelizovaná v skrátenom legislatívnom konaní, pretože na tomto ústavodarnom procese je veľmi dôležitá účasť verejnosti, odbornej verejnosti, medzirezortné pripomienkové konanie a poctivá diskusia v parlamente.
-Aké zmeny ústavy by boli podľa vás ešte potrebné alebo vhodné na jej vylepšenie?
Existujú úvahy o tom, že by sa mal v ústave v prvom rade upraviť samotný proces prijímania jej zmien. V súčasnosti túto problematiku upravuje v podstate jediný článok, ktorý hovorí o tom, že ústavu možno meniť len kvalifikovanou väčšinou poslancov, teda trojpätinovou väčšinou všetkých poslancov. Inak ten proces nie je definovaný a je v podstate totožný so zákonodarným procesom. Určite by sa mal zrigídniť proces prijímania jej zmien. K tomu sú rôzne návrhy – mohlo by sa zvýšiť kvórum na prijatie zmeny ústavy z troch pätín, teda 90 hlasov poslancov, napríklad na dve tretiny, teda 100 hlasov. Potom by sa mohlo obmedziť oprávnenie navrhnúť zmenu ústavy, pretože v súčasnosti môže v parlamente navrhnúť zmenu hoc aj len jeden poslanec. Sú úvahy, aby sa takéto návrhové opatrenie obmedzilo na nejakú kvalifikovanú väčšinu – napríklad skupinu 30 poslancov. Ďalej sú napríklad úvahy, aby sa v prípade ústavodarného procesu vylúčilo skrátené legislatívne konanie, predĺžili sa lehoty medzi jednotlivými čítaniami, prípadne sa zaviedla nemožnosť ich skrátiť. Po minuloročných skúsenostiach s referendom by bolo azda tiež potrebné popracovať na možnosti zmeny ústavy prostredníctvom referenda.
-Objavili sa aj úvahy o možnosti prijatia novej ústavy. Je niečo také u nás potrebné a reálne?
Po tých 30 rokoch skúseností práce s textom ústavy bude potreba novelizovať ju čoraz menšia, pretože sa do istej miery "vychytajú" všetky jej nedostatky. Úvahám o novej ústave síce rozumiem, ale nepokladám ich za reálne. Vzhľadom na náš politický systém a právnu a politickú kultúru to v podstate nepovažujem za priechodné. Skôr si myslím, že novelami vylepšený text právnej normy, prípadne rozhodovacia činnosť jednotlivých orgánov verejnej moci môžu prispieť k väčšej stabilite, predvídavosti a právnej istote, pretože s takou ústavou sme už naučení pracovať a ju aplikovať.
-Ako vnímate, že novela ústavy z decembra 2020 ústavnému súdu výslovne zakázala posudzovanie súladu ústavných zákonov s ústavou?
S touto časťou novely ústavy sme v čase jej prijímania nesúhlasili a ani ja osobne sa s tým neviem stotožniť. Podľa môjho názoru musí existovať orgán, akým je Ústavný súd, ktorý má právo kontrolovať súladnosť ústavných zákonov s ústavou. Riziko spočíva najmä v tom, že sa do ústavného zákona zaradí nejaká problematika bez ohľadu na to, či vôbec do ústavného práva patrí a či vôbec má parlament právomoc ju vo forme ústavného zákona prijať, aj keď si uvedomujem právomoc parlamentu prijímať ústavné zákony, ich novely a dokonca samotnú novú ústavu. V takom prípade potom neexistujú kontrolné mechanizmy na to, aby bolo možné skúmať rozpor takýchto ústavných zákonov s ústavou, najmä s jej materiálnym jadrom, teda princípmi demokratického a právneho štátu, prípadne so základnými právami a slobodami.
-Pripravuje ÚS k výročiu prijatia ústavy nejaké podujatie?
Ústavný súd koncom septembra organizuje svoju tradičnú konferenciu Ústavné dni a jej nosnou témou bude Ústava Slovenskej republiky ako normatívny základ demokratického a právneho štátu.
