Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Končiaci sa rok 2021 pre ÚS považuje jeho predseda za špecifický najmä vzhľadom na vysoký počet návrhov na začatie konania a ich rozmanitosť, a tým aj náročnosť na ich vybavenie.
Autor TASR
Košice 31. decembra (TASR) - Ústavný súd (ÚS) SR je nestranný a nezávislý orgán ochrany ústavnosti, ktorý nepodlieha a nebude podliehať pri svojej rozhodovacej činnosti žiadnym vplyvom. Predseda ÚS SR Ivan Fiačan to uviedol pre TASR v súvislosti s kritikou niektorých politikov na adresu ÚS v priebehu roka, najmä pri posudzovaní ústavnosti opatrení proti šíreniu pandémie ochorenia COVID-19.
"ÚS je orgánom ochrany ústavnosti a svojou rozhodovacou činnosťou dôsledne chráni ústavnosť a základné ľudské práva a slobody," konštatoval Fiačan. Vo všetkých sledovaných veciach ÚS podľa neho rozhodol v primeranej lehote. "Samozrejme, nebránime sa vecnej kritike našich rozhodnutí, táto je napokon žiaduca a potrebná. Nevecnej kritike nevieme zabrániť, o to viac sa budeme spolu s kolegami sudcami snažiť naše rozhodnutia vysvetľovať spôsobom, ktorý ÚS po mojom príchode zaviedol."
Končiaci sa rok 2021 pre ÚS považuje jeho predseda za špecifický najmä vzhľadom na vysoký počet návrhov na začatie konania a ich rozmanitosť, a tým aj náročnosť na ich vybavenie. Súvisí to podľa neho s rozsiahlosťou kompetencií ÚS. Išlo pritom o viacero rozhodnutí, ktoré mali celospoločenský dosah a boli verejne aj mediálne sledované.
"Netreba zabúdať, že ÚS rozhoduje aj veľké množstvo vecí, v ktorých sa fyzické osoby a právnické osoby domáhajú vyslovenia porušenia svojich základných práv a slobôd, najčastejšie rozhodnutiami všeobecných súdov. Aj týmto konaniam musí venovať pozornosť, keďže sa bezprostredne dotýkajú jednotlivcov. Navyše, pandémii ochorenia COVID-19 sa v tomto roku nevyhol ani ÚS, jeho činnosť to ale zásadnejším spôsobom neochromilo," uviedol Fiačan.
ÚS rozhodoval z právneho hľadiska vo viacerých náročných veciach. Išlo napríklad o rozhodnutie, že uznesenie vlády o predĺžení núdzového stavu o ďalších 40 dní a prijatých opatreniach zo 17. marca je v súlade s ústavou, alebo že doba zákazu zverejňovania volebných prieskumov 50 dní pred voľbami je protiústavná. ÚS, na ktorý sa obrátila prezidentka SR Zuzana Čaputová, tiež rozhodol, že predmet navrhovaného referenda s príslušnou otázkou nie je v súlade s ústavou. Súd rozhodoval aj o ústavnosti častí zákona o ochrane verejného zdravia, ktoré napadli generálny prokurátor SR Maroš Žilinka a verejná ochrankyňa práv (VOP) Mária Patakyová.
"Verejnosťou a médiami boli sledované i rozhodnutia senátov ÚS týkajúce sa fyzických osôb. Za všetky možno spomenúť rozhodnutia týkajúce sa preskúmavania rozhodnutí všeobecných súdov, najmä v trestných veciach," dodal Fiačan.
"ÚS je orgánom ochrany ústavnosti a svojou rozhodovacou činnosťou dôsledne chráni ústavnosť a základné ľudské práva a slobody," konštatoval Fiačan. Vo všetkých sledovaných veciach ÚS podľa neho rozhodol v primeranej lehote. "Samozrejme, nebránime sa vecnej kritike našich rozhodnutí, táto je napokon žiaduca a potrebná. Nevecnej kritike nevieme zabrániť, o to viac sa budeme spolu s kolegami sudcami snažiť naše rozhodnutia vysvetľovať spôsobom, ktorý ÚS po mojom príchode zaviedol."
Končiaci sa rok 2021 pre ÚS považuje jeho predseda za špecifický najmä vzhľadom na vysoký počet návrhov na začatie konania a ich rozmanitosť, a tým aj náročnosť na ich vybavenie. Súvisí to podľa neho s rozsiahlosťou kompetencií ÚS. Išlo pritom o viacero rozhodnutí, ktoré mali celospoločenský dosah a boli verejne aj mediálne sledované.
"Netreba zabúdať, že ÚS rozhoduje aj veľké množstvo vecí, v ktorých sa fyzické osoby a právnické osoby domáhajú vyslovenia porušenia svojich základných práv a slobôd, najčastejšie rozhodnutiami všeobecných súdov. Aj týmto konaniam musí venovať pozornosť, keďže sa bezprostredne dotýkajú jednotlivcov. Navyše, pandémii ochorenia COVID-19 sa v tomto roku nevyhol ani ÚS, jeho činnosť to ale zásadnejším spôsobom neochromilo," uviedol Fiačan.
ÚS rozhodoval z právneho hľadiska vo viacerých náročných veciach. Išlo napríklad o rozhodnutie, že uznesenie vlády o predĺžení núdzového stavu o ďalších 40 dní a prijatých opatreniach zo 17. marca je v súlade s ústavou, alebo že doba zákazu zverejňovania volebných prieskumov 50 dní pred voľbami je protiústavná. ÚS, na ktorý sa obrátila prezidentka SR Zuzana Čaputová, tiež rozhodol, že predmet navrhovaného referenda s príslušnou otázkou nie je v súlade s ústavou. Súd rozhodoval aj o ústavnosti častí zákona o ochrane verejného zdravia, ktoré napadli generálny prokurátor SR Maroš Žilinka a verejná ochrankyňa práv (VOP) Mária Patakyová.
"Verejnosťou a médiami boli sledované i rozhodnutia senátov ÚS týkajúce sa fyzických osôb. Za všetky možno spomenúť rozhodnutia týkajúce sa preskúmavania rozhodnutí všeobecných súdov, najmä v trestných veciach," dodal Fiačan.
