Bratislava/Brusel 29. júla (TASR) – Slovensko si o štyri roky vyskúša svoju premiéru s predsedaním Európskej únii. S formálnou a cieľavedomou prípravou začína v týchto dňoch. "Krajiny, ktoré to už absolvovali, nám odporučili, aby sme začali takto vopred. Štátom, ktoré predtým únii predsedali, stačia zhruba dva roky," vysvetlil pre TASR stály predstaviteľ SR pri EÚ Ivan Korčok.

Podľa neho to je nielen obrovská výzva pre celú krajinu, ale hlavne pre kvalitu štátnej administratívy. "Na pleciach tak malej krajiny, akou je Slovensko, bude druhý polrok 2016 ležať celá štruktúra, mašinéria a inštitúcia EÚ," dodal. Za najlepší spôsob, ako sa na to pripraviť, považuje spoľahnúť sa na skúsenosti krajín, ktoré majú predsedníctvo za sebou. SR komunikuje napríklad s ostatnými členmi Vyšehradskej štvorky, ale aj so Slovinskom.

"Určite nás budú zaujímať poznatky a spôsob vykonávania tejto nedávno ukončenej funkcie zo strany Dánska. Ide o príklad veľmi efektívnej krajiny, ktorá zvládla predsedníctvo a robila ho na relatívne primeranej úrovni nákladov, keďže ide o finančne veľmi náročnú záležitosť," priblížil Korčok. Podotkol, že Slovensko bude hľadať taký model, ktorý bude efektívny, ale z hľadiska financovania aj primeraný slovenským možnostiam.

Pripomenul, že samotné predsedníctvo sa skladá z troch základných elementov. Prvým je zabezpečenie kontinuity, keďže podstatná časť činnosti európskych inštitúcií sa skladá zo zákonotvornej práce. "Je len málo takých legislatívnych návrhov, ktoré sa dokážu uzavrieť v priebehu jedného alebo dvoch predsedníctiev. Čiže až 80 percent je kontinuálna agenda, ktorú krajiny preberajú od predchádzajúcich. Do zvyšných 20 percent sa zmestia národné priority. Tie si tvorí každá krajina sama s ohľadom na vlastný, ale aj európsky záujem. V tejto fáze sa však ešte nenachádzame," priblížil veľvyslanec.

K tretej zložke patrí istá dávka nevypočítateľnosti. Mnohé predsedníctva sa totiž dostanú do neočakávaných situácií, či už v jednotlivých sektoroch alebo v súvislosti s medzinárodným vývojom, náhlym vznikom určitých regionálnych kríz alebo konfliktov, ktoré musia riešiť. Niektoré krajiny sa vďaka tomu stali počas toho, ako stáli v čele únie, veľmi úspešnými a pamätnými.

Nárast pracovníkov na stálych zastúpeniach v Bruseli sa v tejto súvislosti pohybuje od 80, u niektorých štátov viac ako 100 percent. "Je to dané tým, že zhruba na obdobie roka predsedajú desiatkam, možno až stovkám pracovných skupín, rokujú s parlamentom a sú v spojení s ostatnými členskými krajinami. Na to treba veľmi kvalitných ľudí," podčiarkol Korčok.

Ministerstvo zahraničných vecí už avizovalo, že nedostatočné priestorové kapacity stáleho zastúpenia by sa mohli vyriešiť kúpou novej budovy. Tá by po roku 2016 slúžila tiež okrem stáleho zastúpenia aj pre zastupiteľský úrad a ďalšie slovenské subjekty pôsobiace v belgickej metropole. Aktuálne východiská predsedníctva SR vláda prerokuje v stredu 1. augusta.