Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Korčok pripomenul, že na Slovensku sme dlho fungovali podľa stratégie z roku 2005 a aktualizovaná stratégia z roku 2017 nebola schválená.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 8. apríla (TASR) - Schválenie novej bezpečnostnej stratégie potrebuje Slovensko "ako soľ". Povedal to minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Ivan Korčok (nominant SaS) na stredajšej tlačovej konferencii po prevzatí vedenia rezortu.
Korčok pripomenul, že na Slovensku sme dlho fungovali podľa stratégie z roku 2005 a aktualizovaná stratégia z roku 2017 nebola schválená. "Myslím si, že ak sme ju potrebovali vtedy, dnes ju potrebujeme ako soľ, a to aj s ohľadom na dnešný vývoj, ale aj za posledné dva, tri roky. Svet sa mení pred našimi očami a SR musí reagovať, ale musí mať hlavne jeden názor na to, ako sa k svetu chceme postaviť," skonštatoval minister.
Predchádzajúci vládny kabinet schválil Obrannú stratégiu SR a Bezpečnostnú stratégiu SR jednohlasne v októbri 2017. Do Národnej rady SR dokumenty neboli predložené, preto ich Slovensko definitívne neodobrilo.
Bezpečnostná stratégia je verejným dokumentom v oblasti bezpečnostnej politiky štátu. Reflektuje prepojenosť vnútornej a vonkajšej dimenzie bezpečnosti, teda aj potrebu komplexného prístupu k bezpečnostnej politike. Kľúčovým prvkom je kontinuita proeurópskej a proatlantickej orientácie bezpečnostnej politiky SR, založenej na širokej politickej zhode.
Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVaEZ) SR do stredy repatriovalo alebo umožnilo návrat rôznymi formami viac ako 4000 slovenským občanom. Na tlačovej konferencii to uviedol minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok (nominant SaS).
MZVaEZ SR podľa Korčoka eviduje momentálne ďalších takmer 6000 ľudí, ktorí sa zapísali do formulára a žiadajú o repatriáciu, a rezort diplomacie pracuje s identifikáciou tých, ktorí sa chcú vrátiť domov. Dodal, že číslo 6000 je však veľmi hrubé, pretože občania SR sa často zaregistrujú do formulára, a potom sa rezortu diplomacie neozvú späť.
Korčok sa tiež vyjadril k dôvodom, ktoré majú občania žiadajúci o repatriáciu. "Je naozaj nevyhnuté pre občanov v zahraničí zvažovať, či chcú ísť alebo musia ísť domov, lebo nemajú iné východisko," uviedol Korčok. Dodal, že si každý musí uvedomiť, že jeho miesto v autobuse či v lietadle môže chýbať tomu, kto je naozaj v núdzi.
Najväčší počet občanov, ktorí sa zaregistrovali a žiadajú o repatriáciu, je podľa šéfa rezortu diplomacie vo Veľkej Británii. "Je to pochopiteľné, lebo tam máme veľmi silnú komunitu ľudí," spresnil Korčok s tým, že väčšie počty ľudí sú aj v Spojených štátoch amerických či vo Švajčiarsku.
Minister tiež poprosil slovenských občanov v zahraničí, aby zvážili návrat na územie Slovenska komerčnými letmi. "Stále je vo výraznej miere možnosť dostať sa riadnymi komerčnými letmi. Máme veľa konkrétnych prípadov, keď ľudia majú možnosť vrátiť sa takýmito komerčnými letmi domov, ale nevyužívajú ju," uzavrel Korčok.
Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok (nominant SaS) sa v spolupráci s ďalšími rezortmi pokúsi identifikovať, ako by Slovensko v rámci svojich obmedzených možností mohlo pomôcť iným krajinám Európskej únie zvládnuť situáciu spojenú so šírením ochorenia COVID-19. Korčok to uviedol v stredu na tlačovej konferencii.
"Sme veľmi smutní, dojatí z toho, akou traumou a tragédiou prechádzajú naše priateľské krajiny a národy Taliansko, v tejto chvíli Španielsko. Vidíme, že situácia sa rapídne zhoršuje aj vo Francúzsku. Je to trauma, ktorá ich poznačí naozaj na dlhé obdobie," povedal Korčok. Dodal, že svoju úlohu šéfa rezortu diplomacie v tomto ohľade považuje za dôležitú v tom, aby upozornil aj verejnosť, aj svojich kolegov vo vláde a v politike na to, že situácia, ktorú prežívajú tieto krajiny, je extrémna.
Korčok tiež zdôraznil, že je preňho naozaj dôležité posolstvo "poďme pomôcť", a ako jednu z možností pomoci uviedol vyslanie slovenských zdravotníkov do postihnutých oblastí. "Som si plne vedomý limitov, ktoré máme, ale chcem zároveň povedať, že hneď, aj dnes popoludní, sa pokúsim spojiť s profesorom Krčmérym, kde jednou z takýchto alternatív, ktoré sme preverovali, je vyslanie našich zdravotníkov," dodal šéf rezortu diplomacie s tým, že slovenskí zdravotníci sú statoční ľudia, ktorí by boli ochotní ísť pomôcť týmto krajinám.
Korčok pripomenul, že na Slovensku sme dlho fungovali podľa stratégie z roku 2005 a aktualizovaná stratégia z roku 2017 nebola schválená. "Myslím si, že ak sme ju potrebovali vtedy, dnes ju potrebujeme ako soľ, a to aj s ohľadom na dnešný vývoj, ale aj za posledné dva, tri roky. Svet sa mení pred našimi očami a SR musí reagovať, ale musí mať hlavne jeden názor na to, ako sa k svetu chceme postaviť," skonštatoval minister.
Predchádzajúci vládny kabinet schválil Obrannú stratégiu SR a Bezpečnostnú stratégiu SR jednohlasne v októbri 2017. Do Národnej rady SR dokumenty neboli predložené, preto ich Slovensko definitívne neodobrilo.
Bezpečnostná stratégia je verejným dokumentom v oblasti bezpečnostnej politiky štátu. Reflektuje prepojenosť vnútornej a vonkajšej dimenzie bezpečnosti, teda aj potrebu komplexného prístupu k bezpečnostnej politike. Kľúčovým prvkom je kontinuita proeurópskej a proatlantickej orientácie bezpečnostnej politiky SR, založenej na širokej politickej zhode.
MZVaEZ SR repatriovalo alebo umožnilo návrat vyše 4000 občanov SR
Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVaEZ) SR do stredy repatriovalo alebo umožnilo návrat rôznymi formami viac ako 4000 slovenským občanom. Na tlačovej konferencii to uviedol minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok (nominant SaS).
MZVaEZ SR podľa Korčoka eviduje momentálne ďalších takmer 6000 ľudí, ktorí sa zapísali do formulára a žiadajú o repatriáciu, a rezort diplomacie pracuje s identifikáciou tých, ktorí sa chcú vrátiť domov. Dodal, že číslo 6000 je však veľmi hrubé, pretože občania SR sa často zaregistrujú do formulára, a potom sa rezortu diplomacie neozvú späť.
Korčok sa tiež vyjadril k dôvodom, ktoré majú občania žiadajúci o repatriáciu. "Je naozaj nevyhnuté pre občanov v zahraničí zvažovať, či chcú ísť alebo musia ísť domov, lebo nemajú iné východisko," uviedol Korčok. Dodal, že si každý musí uvedomiť, že jeho miesto v autobuse či v lietadle môže chýbať tomu, kto je naozaj v núdzi.
Najväčší počet občanov, ktorí sa zaregistrovali a žiadajú o repatriáciu, je podľa šéfa rezortu diplomacie vo Veľkej Británii. "Je to pochopiteľné, lebo tam máme veľmi silnú komunitu ľudí," spresnil Korčok s tým, že väčšie počty ľudí sú aj v Spojených štátoch amerických či vo Švajčiarsku.
Minister tiež poprosil slovenských občanov v zahraničí, aby zvážili návrat na územie Slovenska komerčnými letmi. "Stále je vo výraznej miere možnosť dostať sa riadnymi komerčnými letmi. Máme veľa konkrétnych prípadov, keď ľudia majú možnosť vrátiť sa takýmito komerčnými letmi domov, ale nevyužívajú ju," uzavrel Korčok.
I. Korčok sa pokúsi identifikovať, ako by SR mohla pomôcť iným krajinám v EÚ
Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok (nominant SaS) sa v spolupráci s ďalšími rezortmi pokúsi identifikovať, ako by Slovensko v rámci svojich obmedzených možností mohlo pomôcť iným krajinám Európskej únie zvládnuť situáciu spojenú so šírením ochorenia COVID-19. Korčok to uviedol v stredu na tlačovej konferencii.
"Sme veľmi smutní, dojatí z toho, akou traumou a tragédiou prechádzajú naše priateľské krajiny a národy Taliansko, v tejto chvíli Španielsko. Vidíme, že situácia sa rapídne zhoršuje aj vo Francúzsku. Je to trauma, ktorá ich poznačí naozaj na dlhé obdobie," povedal Korčok. Dodal, že svoju úlohu šéfa rezortu diplomacie v tomto ohľade považuje za dôležitú v tom, aby upozornil aj verejnosť, aj svojich kolegov vo vláde a v politike na to, že situácia, ktorú prežívajú tieto krajiny, je extrémna.
Korčok tiež zdôraznil, že je preňho naozaj dôležité posolstvo "poďme pomôcť", a ako jednu z možností pomoci uviedol vyslanie slovenských zdravotníkov do postihnutých oblastí. "Som si plne vedomý limitov, ktoré máme, ale chcem zároveň povedať, že hneď, aj dnes popoludní, sa pokúsim spojiť s profesorom Krčmérym, kde jednou z takýchto alternatív, ktoré sme preverovali, je vyslanie našich zdravotníkov," dodal šéf rezortu diplomacie s tým, že slovenskí zdravotníci sú statoční ľudia, ktorí by boli ochotní ísť pomôcť týmto krajinám.
