80. výročie oslobodenia
Všetky správy
Ak by Slovensko pred 15 rokmi neprijalo euro, zvládlo by to podľa Mikloša síce aj bez neho, ale s eurom to zvládlo lepšie.
Autor TASR
Bratislava 26. apríla (TASR) - Pre malú a otvorenú ekonomiku, ako je slovenská, výhody eura prevažujú nad nevýhodami. Zdôrazňuje to exminister Ivan Mikloš pri príležitosti 20. výročia vstupu Slovenska do Európskej únie (1. 5. 2004) a 15. výročia prijatia eura (1. 1. 2009).
"Ide najmä o stabilitu meny, euro je výrazne stabilnejšie ako malé meny, a tým pádom aj stabilnejšie ekonomické prostredie, najmä pre vývozcov a dovozcov, nižšie výkyvy inflácie a úrokových mier, nižšie transakčné náklady (poplatky na výmenu mien) a tiež vyššie reputačné benefity. Okrem toho členstvo znamená aj to, že krajina sedí za stolom, za ktorým sa rozhoduje o zásadných veciach spoločnej európskej ekonomickej politiky," doplnil Mikloš pre TASR.
Ak by Slovensko pred 15 rokmi neprijalo euro, zvládlo by to podľa Mikloša síce aj bez neho, ale s eurom to zvládlo lepšie. "A myslím si, že aj Česku by sa s eurom darilo lepšie," podotkol. Zároveň však podľa neho platí, že euro nie je z hľadiska úspechu či neúspechu krajiny rozhodujúce. "Rozhodujúca je zodpovedná a kompetentná politika vlády a to, či vláda robí potrebné reformy, alebo nie. To je hlavný dôvod, prečo sme zhruba do roka 2012 českú ekonomiku dobiehali, ale už nám vyše desať rokov znovu uniká.
Mikloš pripomína, že o vstupe do eurozóny rozhodla druhá vláda Mikuláša Dzurindu (2002 - 2006) na začiatku svojho volebného obdobia. "Rozhodnutie bolo prijaté spoločne s Národnou bankou Slovenska a predpoklady na vstup (plnenie tzv. maastrichtských kritérií) boli splnené najmä vďaka reformám druhej Dzurindovej vlády. Slovensko bolo v tom čase považované za najreformnejšiu krajinu na svete. Vďaka tomu sme potom rýchlo (v novembri 2005) vstúpili do systéme ERM II, tzv. predsieň eurozóny," spomína Mikloš.
Keď Slovensko vstúpilo do eurozóny, vládol už kabinet Roberta Fica. "Ficova prvá vláda (2006 - 2010) už žiadne reformy nerobila a v zásade ani nemusela. Zdedila najrýchlejšie rastúcu ekonomiku v Európe, v roku 2006 rast 8,4 % a v roku 2007 dokonca viac ako 10 %, a k úspešnému zavŕšeniu vstupu do eurozóny od 1. 1. 2009 najviac prispela dvomi vecami, ktoré neurobila. Nezrušila plán vstupu do eurozóny a nezrušila reformy Dzurindových vlád, hoci vo voľbách 2006 sľubovala, že ich všetky zruší," doplnil Mikloš.
"Ide najmä o stabilitu meny, euro je výrazne stabilnejšie ako malé meny, a tým pádom aj stabilnejšie ekonomické prostredie, najmä pre vývozcov a dovozcov, nižšie výkyvy inflácie a úrokových mier, nižšie transakčné náklady (poplatky na výmenu mien) a tiež vyššie reputačné benefity. Okrem toho členstvo znamená aj to, že krajina sedí za stolom, za ktorým sa rozhoduje o zásadných veciach spoločnej európskej ekonomickej politiky," doplnil Mikloš pre TASR.
Ak by Slovensko pred 15 rokmi neprijalo euro, zvládlo by to podľa Mikloša síce aj bez neho, ale s eurom to zvládlo lepšie. "A myslím si, že aj Česku by sa s eurom darilo lepšie," podotkol. Zároveň však podľa neho platí, že euro nie je z hľadiska úspechu či neúspechu krajiny rozhodujúce. "Rozhodujúca je zodpovedná a kompetentná politika vlády a to, či vláda robí potrebné reformy, alebo nie. To je hlavný dôvod, prečo sme zhruba do roka 2012 českú ekonomiku dobiehali, ale už nám vyše desať rokov znovu uniká.
Mikloš pripomína, že o vstupe do eurozóny rozhodla druhá vláda Mikuláša Dzurindu (2002 - 2006) na začiatku svojho volebného obdobia. "Rozhodnutie bolo prijaté spoločne s Národnou bankou Slovenska a predpoklady na vstup (plnenie tzv. maastrichtských kritérií) boli splnené najmä vďaka reformám druhej Dzurindovej vlády. Slovensko bolo v tom čase považované za najreformnejšiu krajinu na svete. Vďaka tomu sme potom rýchlo (v novembri 2005) vstúpili do systéme ERM II, tzv. predsieň eurozóny," spomína Mikloš.
Keď Slovensko vstúpilo do eurozóny, vládol už kabinet Roberta Fica. "Ficova prvá vláda (2006 - 2010) už žiadne reformy nerobila a v zásade ani nemusela. Zdedila najrýchlejšie rastúcu ekonomiku v Európe, v roku 2006 rast 8,4 % a v roku 2007 dokonca viac ako 10 %, a k úspešnému zavŕšeniu vstupu do eurozóny od 1. 1. 2009 najviac prispela dvomi vecami, ktoré neurobila. Nezrušila plán vstupu do eurozóny a nezrušila reformy Dzurindových vlád, hoci vo voľbách 2006 sľubovala, že ich všetky zruší," doplnil Mikloš.
